Prečo niekto používa slovo "až" namiesto "nech"?
Už ma to dávnejšie napadlo - vídam to tu v diskusiách. Je to čechizmus alebo niektoré nárečie to má tak zaužívané? Mne to "drása uši". Normálne chvíľu musím rozmýšľať nad významom vety. Napr. : " až to dobre dopadne" namiesto "nech to dobre dopadne"... a pod. O nič mega dôležité nejde, len ma to zaujalo. Ďakujem
Stručné zhrnutie
- Výraz „až“ používaný v zmysle „nech“ sa v diskusii označil za regionálne nárečie alebo čechizmus a jeho výskyt hlásili lokality ako Kysuce, Horná Nitra, Ľiptov a východné regióny (Zemplín, ZA, PB, MI).
- Významovo sa rozlišuje: „nech to dobre dopadne“ označuje prianie, zatiaľ čo „až to dobre dopadne“ vyjadruje očakávanie alebo časovo podmienenú udalosť.
- Odporúčané riešenia pre formálny prejav sú používať spisovnú slovenčinu pri úradnej korešpondencii a v životopise a vypnúť automatickú opravu v telefóne alebo upraviť jazykové nastavenia pri písaní oficiálnych textov.
Najčastejšie otázky
Q: Je použitie „až“ namiesto „nech“ spisovné?
A: V kontexte želania alebo priania sa „až“ nepovažuje za spisovné; v diskusii bolo explicitne napísané, že v takomto kontexte by sa „až“ nepoužívalo alebo by sa nemalo používať.
Q: Kde na Slovensku sa podľa diskusie vyskytuje používanie „až“ namiesto „nech“?
A: Používanie bolo v príspevkoch pripisované regiónom Kysuce, Horná Nitra, Ľiptov, východné oblasti (Zemplín) a boli spomenuté aj skratky/okolia ZA, PB, MI a mesto Čadca.
Q: Ako sa významovo líši „až to dobre dopadne“ a „nech to dobre dopadne“?
A: „Nech to dobre dopadne“ označuje prianie alebo povzbudenie, zatiaľ čo „až to dobre dopadne“ znamená, že sa počíta s výsledkom v budúcnosti alebo pri splnení podmienky (časovo podmienené očakávanie).
Q: Ako zabrániť tomu, aby mobil opravoval slová (napr. prepisoval „OK“ na „ôk“)?
A: Odporúčané kroky sú vypnúť automatickú opravu v nastaveniach klávesnice, vypnúť T9 na starších telefónoch alebo upraviť nastavenia jazykov (slovenčina, angličtina, nemčina) v smartfóne.
Q: Ako postupovať pri písaní oficiálnych dokumentov, aby sa predišlo nárečovým tvarom?
A: Písať spisovne, skontrolovať text pred odoslaním, pri listoch na úrady a v životopise používať kodifikovaný slovenský jazyk a vyhnúť sa regionálnym tvarom podľa odporúčaní v diskusii.
Q: Aké ďalšie regionálne/výrazové varianty boli v diskusii spomenuté ako mätúce?
A: Ako príklady boli spomenuté „idem do doktora“, „pri doktorke“, „idem vonku“, „ma napadlo / mi napadlo“, „niaké“ namiesto „nejaké“, „zimušná bunda“, „letná voda“, „pod tu“, „dakovala“, „Vianočkové šatky“, „rupsak“, „parka/párka“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Používanie „až“ v zmysle „nech“ sa v diskusii považuje prevažne za nárečie alebo vplyv češtiny.
- „Nech“ a „až“ v týchto vetách majú rozdielny význam (prianie vs. časovo podmienené očakávanie).
- Pri písomnom a úradnom prejave sa odporúča spisovnosť a kontrola textu; technické riešenia zahŕňajú vypnutie automatickej opravy.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdili, že tvar je čechizmus („z češtiny“), zatiaľ čo iní ho označovali výlučne za slovenské nárečie používané v konkrétnych regiónoch.
- Niektorí považujú miešanie nárečia do verejného písomného prejavu za neprípustné, zatiaľ čo iní akceptujú nárečie v súkromnej komunikácii.
Otvorené otázky
- Do akej miery ide o priamy vplyv češtiny oproti autonómnemu regionálnemu vývoju tohto tvaru?
- Ktoré presné mikroregióny a demografické skupiny najviac udržiavajú toto použitie „až“ v zmysle „nech“?
- Aké najefektívnejšie metódy výučby spisovnej slovenčiny obmedzia miešanie nárečí v školách a predškolských zariadeniach?
Spomenuté značky a firmy
Hornbach
Spomenuté produkty a metódy
T9, automatická oprava (smartfón), vypnutie automatickej opravy, nastavenie jazyka v telefóne (slovenčina/angličtina/nemčina)
Miesta a osoby
Kysuce, Horná Nitra, Ľiptov, Liptov, Zemplín, Prievidza, Čadca, Košice, ZA, PB, MI
Co ta konkrétne napadlo??? Diva sviňa v lese, či besna líška???? Skôr ako začneš písať o tom, čo ďasa oči, nervy, tak si pooprav svoje chyby...
@sissy27 och všetko čo si vymenovala tak sedí aj na mna 🙈😅 nedávno som sa stretla s pojmom zimušná bunda, skoro ma vykotilo 😅
@izabela181
Letnu vodu pouzivam aj ja, to je jednoducho vlazna voda.
Ale zimusna bunda je fakt skvost 😂
@boldo87 V tomto kontexte sa “až” nepoužíva (resp. by sa nemalo 🙂).
—> Ak/Keď to dobre (ne)dopadne, (…).
dva , dve si mylim pravidelne. Fakt sa to neviem naucit, teda ja to naucene mam, ale "dve" mam automaticke ako dychanie. A "dva, dve " len pri vysokom sustredeni. A viete ako je to aj s dychanim...clovek nevydrzi byt na to sustredeny dlho.
Uz to na koniku opadlo, ale jeden čas bolo velmi popularne pouzivat T aj tam , kde netreba... uzasTny.
a "cera, sin, decká izba, kcem, nekcem,
pisanie prípon osobitne akoby to bola predložka... "kde kolvek,
@izabela181 mna vykacuje z kupenskych kolacov, z kupenskeho lekvaru a inych kupovanych veci😵
@livinka1111 ja som priamo Čadce, ale tak možno niekde v okolitých dedinách sa tak hovorí 🙂
A este co citam dost casto je slovo kus. Kus sem kus tam vo vyzname trochu. Pridame kus soli, miesto trocha/troska soli. Alebo kus som sa potkla, kus som to neodhadla. Kus som sa pomylila. Mne to tak kruti usi, a vypaluje oci, ze to nechapem. Ja mam so slovom "kus" asociaciu, ze to je nejaka pevna cast niecoho. Ale kus som sa pomylila, to co je? 🤷♀️
Ktora cast Slovenska pouziva tento skvost?
Mala som kolegyňu z okolia Prievidze a tam sa tak hovorilo. Až prídem, tak potom to zjem. Alebo postavil sa pri stôl. Nikdy som tomu nechápala. 😀
Ja osobne som z východu, ale neznášam niektroré frázy: napr. keď niekto používa na konci ch...napríklad mám dvoch nezbedníkoch. Alebo idem na aute. 😀 alebo do doktora.
A neznášam keď niekto dáva u tam kde má isť v. Jedna kočka tu minule nadávala na vládu, že je to banda tupcou a idiotou. 🤐🤐 No čo dodať. 😀
Keď sa rozprávame/ píšeme v súkromí, ok, ako huba narástla.
Ale keď píšeme verejne, mali by sme sa snažiť spisovne, aby sme si rozumeli všetci čitatelia naprieč Slovenskom, v priľahlých krajinách +rodáčky roztrúsené po širom svete.
Nenadarmo je slovenský jazyk kodifikovaný, aj od škôlky cez základnéú školu sa ho učíme, drilujeme.
Mne trhajú 👀 aj texty na pol metra, ale bez bodiek čiarok. Preklepy mi tak nevadia, veď stane sa, ak ich nie je vela.
A este som si spomenula na fenomen modreho kona a slovo "zvrtnut"... to clovek ani v slovniku nenajde. Zvrtla som veceru, zvrtla som kolac, aj zvrtla som dnes 3 pracky som citala. Mne toto slovo v tychto vyznamoch znie strasne smiesne. Poznam ho vo vyzname zvrtnut sa na opatku, zvrtnut smer jazdy inym smerom a podobne.
@marryen ja som tiez z vychodu, a tu pozorujem /na dedine/ taky trend, ze mladsia generacia , ale aj stredná, uz neovlada saristinu ci zemplincinu ako zvlast jazyk, ale to miesa v desnom mixe. Pomedzi spisovnu slovencinu hovoria narecove patvary.
ja som sa ako dieta naucila po zemplinsky ako zvlast jazyk a dosledne sme to oddelovali, na dedine, u babky, so starsimi ludmi, u ktorych som predpokladala ze im je lahsie hovorit po zemlinsky. sme hutorili... v skole, na ulici, na navstve atd. sme hovorili pekne po slovensky, ziadne miesanie.
a teraz zijem na dedine, a tu v skolke este aj ucitelky miesaju a maju hrozny recovy prejav, a tie deti sa maju od nich ucit. 😲
moja mama bola tiez roky ucitelka v MS a neexistovalo, aby pouzivali pri detoch narecie, ak neslo o nejaku ludovu pesnicku, ci basen.
"Ta idem do kresnej" /krstna mama/. - ani slovencina, ani narecie.
Mňa vždy vytočí "nechápem tomu" a "nerozumiem to". A v poslednej dobe si dosť všímam, že ľudia píšu "nie je" ako jedno slovo "NIEJE"!!! A už sa to rozšírilo aj na "NIESÚ" a"NIESME". 🤯

@martinkatinka
@hablko2 neviem teda baby 😉 Ja som sa s tým doteraz nestretla, len pri rodine z Kysúc. Tak preto som si myslela...