• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prečo vlastne chcete mať deti?

2. januára 2012 
Poznam par stastnych mamiciek, ktore hovoria, ze nic krajsie a uzasnejsie ako porodit a starat sa o dieta neexistuje. Ja im chcem tak strasne verit a casto nad tym uvazujem.
Chcem sa opytat (ne)mamiciek a buducich mamiciek, ci maju podobny pocit. Ake to je ked pocity velkej zodpovednosti, strachu o zdravie dietata a ako sa zmeni zivot potom, prevladne nad pocitom - proste sa na to dat so vsetkym, co to prinesie.
Mam skoro 29 a neviem, ci som nejaka zvlastna, ale u mna taketo pocity este neprevladaju nad vsetkymi ostatnymi, aj ked pokukujem po konikovi, :grinning: co je skor mozno zo zvedavosti...
Chcete deti, lebo sa to uz v tom veku patrí, alebo len preto lebo ich velmi chcete, alebo...
5. okt 2006 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
podla mna je jedno kolko ma zena rokov. kazda sme na materstvo pripravena inokedy. ja som z tych mladsich a uz by som babo velmi chcela a kamosky na mna pozeraju ci mi sibe...
takze si myslim, ze ak este deti nechces nie si pre to divna. pride cas ked ich budes chciet.
nemyslim si, ze je spravne spravat sa tak alebo onak len preto, ze sa to patri a ze okolie to caka... takze aj s detmi je to tak. ked sa na to este necitis je to ok. ty sama vies kedy je ten spravny cas :slight_smile:
5. okt 2006 o 16:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
priklanam sa k tvojmu nazoru, ved ked len vezmeme Madonu , ta sa rozhodla mat deti az v 40-tke / inac toto je moja odpoved na dotierave otazky tvaru " a kedy budete mat babo?"
a nemyslim si ze by chcela mat dieta skor , proste jej cas na materstvo prisiel az v 40-tke :slight_smile:, takze sa namusis zamyslat nad tym ci si ok alebo nie, podla mna je to normalne.
5. okt 2006 o 16:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, som tu prvykrat :slight_smile: gabka, myslim si ze je cisto na teba a tvojom muzickovi,kedy sa rozhodnete mat vase vytuzene dietatko, moja sestra je vydata rok bude mat 25 a tiez ju stale vsetci otravuju, ze kedy to uz bude....ona proste este nechce, ale akosi vsetci naokolo...aj tak je vzdy to konecne rozhodnutie na vas dvoch :wink:

zrzuska, kolko mas rokov ak sa smiem spytat, ked pises, ze by si bejbinko uz chcela a vsetci pozeraju ako z inej planety?
5. okt 2006 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som mala prve babo v 20, vzdy som chcela mat babo skoro a nevedela som sa toho dockat.Teraz mam uz dve a som velmi stastna.Su sice aj ine veci,co by som rada a s detickami idu tazko,ale nemenila by som.Su dni ked som z toho naozaj velmi unavena,ale to prejde. Kazdy je iny,kazdy chce nieco ine a nemyslim,ze je dobre nutit niekoho do toho,co nechce.
5. okt 2006 o 17:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
..milá gabka...

...Hovorí sa, že každý z nás by mal nájsť *zmysel svojho života*. Je to akási vnútorná mocná sila, ktorá nás ženie neustále napred, motivuje nás v každodenných činoch a je naším naplnením. Môže mať rôznu podobu a jeho hľadanie patrí medzi najťažšie v živote...

...Mať zmysel života, to znamená mať cestu, smer, ktorým sa vyberieme a pokračujeme v ňom až kým sa naše dni nenaplnia. Nie je to o nejakom bode, ktorý treba dosiahnuť, zdolať, pokoriť. Nie je to súťaž, v ktorej bojujeme s ostatnými o prvenstvo, lepší čas či výkon. Je to cesta stvorená len pre nás a nami samými...hovorí sa,že "sme si sami strojcom svojho šťastia"..a preto sa nenexaj ovplyvniť okolím aj v otázke.."mať..či nemať deti..a najmä kedy???"..niekto naxádza zmysel v práci...iný v rodine a pod....dôležité je,aby ste SPOLOČNE s mangelom našli ten správny čas na bábätko..:slight_smile:))

..z vlastnej skúsenosti VIEM,že mangel a naše deti ..to je to najkrajšie..čo ma mohlo v živote stretnúť...rodina je pre nás najväčším darom...a je skutočne úžasné vracať sa domov vždy s pocitom,že tam niekto na vás čaká...
5. okt 2006 o 17:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
expertka,mas praqvdu a pri citani hlavne toho posledneho odseku sa mi oci akosi zarosili :wink:
5. okt 2006 o 17:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja osobne deticky mat chcem a som rada ze mam manzela ktory to citi tak ako aj ja. Neviem si ani predstavit zivot bez deti.
Ale zase chapem ludi ktori sa rozhodnu deti nemat. Je to velka zodpovednost a starostlivost po cely zivot. No podla mna sa nam to jedneho dna vsetko vrati. :slight_smile:
5. okt 2006 o 17:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, pripajam sa aj ja....
tiez sme sa s manzelom vzali a planovali postavit dom, urobit neaku tu karieru a na deti ze mame cas... ale zivot to chcel inak a na dovolenke sa nam podarilo dat zivot nasmu Drobcovi, ktory mi zatial este rastie pod srdcom ale sme nesmierne radi ze zivot to nenechal na nas a zariadil to takto, Drobca sa uz neviem dockat ako budeme drzat v naruci :wink: velmi sa tesime bo zrodil sa z nasej lasky a z nas.... neviem si predstavit ze by sme ho necakali... a to sme neplanovali a stale som si myslela ze nie som na to pripravena a manzel taktiez a teraz si nevieme zivot bez toho Drobca ani len predstavit :grinning:
5. okt 2006 o 17:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
...krisssy1... :fearful: :dizzy_face:
5. okt 2006 o 18:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
len aby si vedela ze nie si sama s tymi pocitmi
5. okt 2006 o 18:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nuz, toto je tema, co sa ma tyka asi tak najviac zo vsetkych tem na tomto fore. straaasne by som chcela v naruci drzat vlastne babatko, ale zaroven mam tooolko planov, ktore budu s babatkom tazsie realizovatelne (fuj, karieristka jedna... :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink: :sweat_smile: ). navyse ani co sa tyka materialnej a financnej stranky nie sme na tom prave ruzovo.
na druhej strane, tiez mam pomaly 29 a sama viem, ze mat rodicov o 40 rokov starsich ako ste vy sami, nie je bohvie co a velka sranda... a tiez viem, ze casom moze byt "cakanie na dve ciarky" tazsie a tazsie.
takze... volako potichucku dufam(e), ze tuto dilemu za nas "vyriesi sam zivot" :wink:
aj ked vlastne moja dilema nie je mat ci nemat, ale mat teraz alebo este pockat?
5. okt 2006 o 18:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja som tiez tuto otazku riesila...a teraz ked sa nam zatial nedari tak si poviem,ze naco by mi bola kariera ak nebudem mat s kym potom tie korunky uzivat?Podla mna sa da spojit aj miminko aj praca...a to ze najskor kariera, je len taka nasa vyhovorka aby to znelo pekne pre okolie,ale podla mna vtedy vlastne este po detoch netuzime.Ale zase kedy si potom povie baba,ze dost,uz kariery stacilo mozeme mat deti?
5. okt 2006 o 19:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
gabka úplne ale úplne sa viem vžiť do Tvojich pocitov. Nad týmto sa vôbec netráp, to príde samé. 29 ročná som sa s dieťaťom vôbec nevedela predstaviť - všetky tie koníčky, lyžovačky s partiou, turistika, výlety, bezstarostnosť, teraz je to iné. Jedného dňa sa zobudíš a zistíš, že už nastal ten čas. 33 ročná šťastná s milujúcim manželom viem, že je už ten správny čas. Zase ale je určitá obava - prestavujeme, sťahujeme sa - bojím sa aby som o dieťatko neprišla, takže som pri nastupujúcom menzese mala zmiešané pocity, aj chcem, aj chcem chvíľku počkať. Lenže stále bude nejaký dôvod, vždy sa niečo vyskytne - najlepšie je nechať to tak, ako povedala ikke - vyrieši to život.
5. okt 2006 o 19:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Urcite to pride samo...my tiez staviame,v praci sa mi dari,tiez niekedy poviem ze este pockajme,ale na druhej strane,3 mesiace sa snazilkujeme a stale nic,tak si poviem,ze to pride vtedy ked bude na to spravny cas a nikto to nenaplanuje.Vzdy sa najde dovod preco sa to da este oddialit,ale vacsinou ked dojde k tomu ze to citime tak ze teraz uz chceme,nejde to tak lahko
5. okt 2006 o 19:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ľudia sú stvorení ako spoločenské tvory, celý život hľadáme niekoho, kto nám bude rozumieť, koho budeme milovať, Je mi ľúto manželských párov, ktorí chcú mať deti a nemôžu ale poznám dvojicu, ktorá môže mať ale nechce - v tomto prípade je to podľa mňa len čisté sebectvo - tá kariéra im bude na figu, keď sa nebudú môcť na staré kolená tešiť z vnúčat.
5. okt 2006 o 19:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Saska...presne tak.My sme zacali stavat domcek pre nas a nase deticky,a bola by som moc smutna keby sme ich nemohli mat,lebo potom nam bude ten domcek tak na dve veci :wink:
5. okt 2006 o 19:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj.
tak ja ti úprimne poviem, že ak by sa mne nestala tá "nehoda" z ktorej vzišla moja dcérka, určite by som na dieťa ešte nepomýšľala... veď som mladá, chcela som toho toľko stihnúť, toľko zažiť... a keby nebola Simi pravdepodobne by som tu už ani nebola, bola by som niekde preč, v zahraničí a užívala si život a možno, možno by som niekde v kútiku duše cítila, že mi niečo chýba...
ale teraz, keď mám pri sebe môj poklad, poviem ti, nie je nič krajšie ako byť mamou. Je to nádherné, keď sa na teba tvoje dieťatko prvý krát usmeje tak naozaj, keď sa každé ráno zobúdza kúsok od teba a venuje ti úsmev, keď sa teší, zakaždým, keď sa k nemu priblížiš, naťahuje k tebe rúčky a smeje sa. Je to ten najkrajší pocit na svete.
Mám "len" 21 rokov, ale som šťastná, že ju mám a že som sa mohla stať mamou tak skoro, lebo konečne som našla svoj zmysel života, mám človiečika, ktorý ma potrebuje, ktorý chce aby som sa o neho starala... a dáva mi len jednu vec, ktorá je najcennejšia na svete a nič za to nežiada... lásku
5. okt 2006 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Barunka,to je pekne,a treba to tak brat ze sa stalo to co sa malo stat.
Ja som stihla aj precestovat svet,aj mam dobru pracu...ale predsa len mam pocit,ze to nie je to po com tuzim,ze to nie je to co ma naplna!Preto dufam,ze sa aj nam coskoro zadari miminko,a budeme mu moct davat nasu lasku!
5. okt 2006 o 19:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
barunka to si napisala krasne :sunglasses:
5. okt 2006 o 20:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja osobne sa cítim na materstvo pripravená už zopár rokov... tak 5 asi... možno som mladá a neviem o čom to je, ale baby, čo by osm ja dala za takú nehodu, ktorej sa niektorí boja ako čert kríža, to si neviete predstaviť...

ten strach, že dieťatko mať nemôžem, ten strach, že kým sa chlap rozhýbe, už bude moje telo protestovať... neprajem vám sny, kde sa zobudíte v slzách, keď vám lekár znovu a zas tvrdo a kruto oznamuje, že čo chcete, keď bolo pre vás celý život dôležitejšie niečo iné ako vlastní potomkovia...

prajem vám, aby sa deti prihlásili vtedy, keď na to budete pripravení... prajem vám, aby neexistovali žiadne prekážky... a aby ste pochopili, že narodením dieťatka nič nestratíte, ale otvoria sa vám nové obzory, nový svet a obrovské množstvo zázrakov...

život sa narodením dieťatka nekončí, ale začína...
5. okt 2006 o 20:03  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v apríli 2017 (29. tt)  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
A tiez mam kamaratku co ma 24 rockov,prvu dcerku mala ked mala 18,druhu ma teraz v 24...a ked tak na nu pozrem,aku maju stastnu rodinku,normalne im zavidim.Maju vsetko co potrebuju - jeden druheho,strechu nad hlavou,a zdrave deticky...co viac si zelat?
5. okt 2006 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak tak baby, deti sú najväčšie šťastie na svete.
priznám sa, niekedy ma poriadne štve, že som mamou, že nemôžem ísť von, že som časovo obmedzená Simonkou, ale keď som taká vytočená, tak sa ku mne doplazí a začne ma capkať tými malými rúčkami a niečo si žvatlať a som totálne namäkko...
som šťastná, že ju mám, a nemenila by som ju už za nič na svete...
ona je ten jediný dôvod, prečo každé ráno, aj keď sa mi nechce, vstávam z postele s úsmevom na tvári...

Made, ten pocit, strach, že nebudeš môcť mať bábo, alebo strach, že ak ho aj mať budeš, bude choré... tak ten dôverne poznám. Ale netreba sa tomu poddávať, nie je vždy všetko také čierne ako sa zdá...

ja vám všetkým, čo bábo chcete prajem, aby ste ho aj mali a mohli mu venovať všetku svoju lásku, ktorej máte určite dosť...
5. okt 2006 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Gabka, mam coskoro 29 a cakame vytuzene babetko. Ked som mala tak okolo 24 - 25, po skonceni VS, som si povedala, ze ja asi deti nebudem mat, nejak som to necitila,chybalo mi to nadsenie pre babetko, nic okolo toho ma nezaujimalo( aj ked sme sa s priatelom poznali uz 5 rokov). Rozbehla som si celkom slusnu karieru, postavili sme dom, zobrali sme sa. Kratko pred mojou 28 to prislo same ako blesk z jasneho neba. Neviem co sa to so mnou porobilo, najprv to zacalo pokukavanim po kocikoch, s manzelom sme zacali planovat kedy by sa asi babetko narobilo, ak nam to vyslo. No nevyslo to ani na 1., 2.ani na 7. az na 10. mesiac a poviem ti boli sme z toho ku koncu riadne na nervy. Uz ma napadali aj take myslienky, ze je to trest za to, ze som niekedy nechcela deti. Ale nakoniec sme stastni buduci rodicia, nesmierne sa tesime. Myslim, ze na vacsinu zien dojde takato zmena, ale myslim si ze je to uplne jedno v akom veku. Ci v 20 alebo 30, 40, stale je to ten nadherny a nezopakovatelny pocit - dat zivot dalsiemu clovieciku :slight_smile:
5. okt 2006 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Barunka...pekne si to napisala.
Made,presne rozumiem tomu co pises,tiez ma lekar nepotesil na poslednej navsteve,a preto len tajne stale dufam,ze nakoniec vsetko dobre dopadne a mimi pride aj k nam.Manzel ma naozaj velmi podporuje a stoji pri mne,tak drzte palce nech sa aj nam raz podari mat mimi
5. okt 2006 o 20:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Baby,som prekvapena kolko nazorov tak rychlo. :slight_smile: Velmi ste ma potesili okrem toho, ze nie som divna aj v tom, ze asi to fakt bude uzasne mat doma takeho mini cloviecika, ktory vas bude lubit verme ze aj ked bude dospely clovek... ale taketo veci sa naplanovat nedaju. Barunka to nadherne opisala, az som si to zivo predstavila ake to moze byt uzasne...
U mna nie je problem s karierou, ci nieco ine. Mozno si len prilis zivo viem predstavit to, co bude, ale kazda zivotna situacia ma okrem zaporov aj klady a prave pre tie sa oplati niekedy urobit to zasadne rozhodnutie. Ja som jedinacik, mozno je to aj preto a moja mama ma vychovavala celkom prisne, nemala som kontakt v rodine s detmi rovnakeho veku, skor s dospelymi...no rozmyslam nad pricinami. Mozno je to len to, ze vsetky zasadne veci u mna prisli proste "same" ako to niektore opisujete. Tak to asi necham tak, lebo si tu hlavu vylomim od rozmyslania... Len viem, ze urcite ak to pride, budem sa potomkovi venovat naplno a urcite potom nic ine pre mna existovat nebude...
5. okt 2006 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Velmi prajem vsetkym, ktori chcu deticky mat, aby sa im to co najskor podarilo a nam nerozhodnym - aby nas osvietilo.

expertka - kazdy hlada zmysel zivota, len tu sa to takto asi neda celkom aplikovat, deticky nemozes odlozit do policky ako knihu , ktora ta prestala bavit na ceste hladania, je to navzdy. Preto s tym nechcem takto experimentovat. Ak mam moznost vyberu, rada by som si vybrala. Viem, ze mozem mat potom problemy deti vobec mat, ale nechcem to uponahlat. Asi fakt vela rozmyslam, mozno je to obcas aj na skodu.
5. okt 2006 o 20:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tiež poznám podobné pocity. Keď čítam niektoré príspevky na modrom konikovi o bábätkách, tak sa mi hrnú slzy do očí, dokonca som už bola presvedčená, že už prišiel ten správny čas mať bábätko :slight_smile: , stále som rozmýšľala nad tým, aké by to bolo krásne, keď zrazu s tým prišiel aj manžel a ja som sa v tom okamihu dosť vyplašila.
Dostala som zrazu akýsi nepopísateľný strach, strach z toho, či som zrelá na materstvo, či sme zrelí s manželom stať sa rodičmi, či si radšej nechceme najskôr zrekonštruovať byt, nech bábätko príde do hotového, či máme dosť peňazí, aby som si mohla dovoliť ostať na materskej, či si nemáme najskôr dokončiť školy, keďže obidvaja externe študujeme, čo by mi na to povedal zamestnávateľ, keby som teraz otehotnela...
Napriek tomu, že som v poslednej dobe po bábätku veľmi túžila, keď to spomenul manžel, začala som hľadať zábrany :frowning2:
Na nejakú dobu to vyriešili za nás moje zdravotné problémy a s otehotnením musím počkať. Dúfam, že kým sa preliečim, tak bude túžba po bábätku silnejšia ako moje obavy. :wink:
6. okt 2006 o 11:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ked sa clovek niecoho boji, tak je strasny kopec veci, ktore este treba spravit, len aby nemusel prave to...
pravdu povediac, keby mozno za mnou s tym prisiel manzel, tak by som to pre neho "urobila", lenze on je taky "nijaky" ako ja - zatial. A mozno by som sa prekvapila a bola by som ako ty - matja. A u teba su teraz zrav. problemy, tak este asi mas pockat. Ja stale hladam taketo "znamenia" . Mozno nejake znamenie zaziari o mesiac a ja si poviem, ze ano. Ale co ked nie...... :confounded:
6. okt 2006 o 11:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mam 30, priatela, deti chceme..
ale tiez obcas pridu pocity obav... prepadnu ma meterske pudy a ja som priam posadnuta myslienkou na dieta, ale zaroven aj plna obav "zvladnem to".. je to velka zodpovednost priviest na tento svet dalsieho cloveka, a dat mu do zivota to, co potrebuje (nemyslim iba materialne) ..
Lenze..po jednej skusenosti, dnes si uz nekomplikujem zivot premyslanim a patranim , ci nejaky pocit taky ci onaky vo mne je... beriem zivot tak, ako ide... tesim sa z kazdeho dna... a ked dieta pride, tak ho privitam...
6. okt 2006 o 12:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
1 2 3 ... 6
Tvoj príspevok