Rímsko-katolícka cirkev
Požehnaný Zelený štvrtok🙂 Pozývam sem všetkých, ktorým sa rímsko-katolícke vierovyznanie stalo súčasťou života a chcú aj tu na MK zažiť radosť zo spoločenstva🙂
@tinkaro Tí protestanti, s ktorými som sa ja stretla, doslova odmietajú kríž. Tvrdia, že Ježiš už za nás raz zomrel a že kríž v našich životoch už netreba. Keď sú napr. chorí, tak sa modlia takým štýlom, že "ja verím tomu, že budem uzdravená" dokonca tak, že: "Ďakujem, že už som uzdravená", hoci je stále chorá. Nepripúšťajú niečo také, že tú chorobu možno dopustil Boh pre to, aby tým dosiahol nejaké väčšie dobro (spásu). Ako si potom vysvetľujú slová "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." , tak to neviem.
@jaron ďaKUJEM. 🙂 Krasne je to. A viem, že môj strach je dôkazom nedokonalosti mojej lasky a môjej nedôvery v Božiu pritomnosť. A neviem to zmeniť. Možno to vyznie ako vyhovorka, ale ja to neviem. Hrozné, mam pocit, že mi ostava len čakať, kym to nezmení Boh. Len dufam, že neumriem skôr ako sa to stane.
@vejula Presne tak, Boh má moc to zmeniť a modliť sa za to sa dá už aj dnes. Tu je niečo podobné, čo písal Jaron:
@vejula to zrejme ani nemôžeš sama zmeniť 🙂, a je dobré, že vieš, že to nemôžeš, ale Bohu to hovoriť môžeš a hlavne pravdivo, to znamená hovoriť priamo aj škaredé veci, hovoriť mu pravdu o tom, čo cítiš, nebáť sa toho pred Ním (aj tak to vie 🙂)
Tiež Žalmy sú v tomto nádherné inšpirujúce, koľko volania, trápenia až niekedy i depresie v nich je, ale vždy volajú k Bohu, s vierou, že On bude nad tým všetkým mať posledné slovo, že On je definitívny záchranca, vysloboditeľ.
Často s prežívaním viery súvisí aj naše detstvo a vzťah s rodičmi, nemusí to u teba byť, nemusí to byť vždy u každého, ale všeobecne to väčšinou s tým súvisí. Ak napr. niekto mal otca, ktorý sa nikdy riadne nestaral, nedával dieťaťu istotu, ak matka používala pri svojej výchove prvky citového vydierania, manipulácie... väčšinou to trochu bude mať nejaké následky aj v našom prežívaní vzťahu k Bohu. Potrebujeme vtedy ešte viac ho poznať, aby zmenil náš pohľad na Neho často pokryvený tým pozmeským pohľadom a skúsenosťami. Potrebujeme ešte viac Jeho uzdravenie. Ale On o tom všetkom vie a chápe tomu.
"Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu." (Židom 4,15)
Boh nám aj tak dáva neskutočne veľa dobrých vecí aj bez toho, aby sme ho prosili. Napríklad už len samotný život. Myslím, že tým, že Boha máme prosiť o ďalšie dobrá a ďakovať mu, sa má upevniť vzťah človeka s Bohom.
tak dobre, som rada, že ste tu a že som mohla načerpať z vašich príspevkov, a mnohé veci sa ľahšie pochopia ďakujem vám a milujem vás v Kristovi Ježišovi našom Pánovi....pekný deň vám prajem 🙂
@jaron ešte stale rozmyšlam o tom, čo si tu písal, že ta zaujima čo pisala tinkaro len "obratene" z hladiska adventistov čitajucich katolicke knihy - na jednej strane by som povedala, že ak budú tvoju spoluveriaci čítať RKC knihy, može pre nich- z vašej strany- hroziť to "nebezpečenstvo" (ako smiešne povedané) že zistia že rkc má pravdu 😝 takže neviem či by sa im to dalo odporučať ... na druhej strane podla mna by sa ludia mali zaujímať o vieru iných, lebo sa tym predíde mnohym hlupym odsudeniam, ked si - napríklad protestanti- myslia o tom, že katolíci niečo oficialne veria a pritom to vobec nie je pravda ... dosť ma to občas bolí ked niekde na nete čitam vyjadrenia takych protestantov, ktorí si myslia že rkc niečo tvrdí a pritom su uplne mimo (nemyslim tym Teba)
.
dosť často sa napriklad stretavam s takym predsudkom protestantov, že katolici si myslia, že sa akoby sami spasia svojimi skutkami- ale to vobec nie je pravda- Katechizmus katolickej cirkvi (kniha, kde je zavazne vysvetlene v čo veri katolicka cirkev) napríklad píše:
.
" Milosť ducha svateho ma moc nas ospravodliviť, čiže zbaviť nas hriechov a udeliť nam "Božiu spravodlivosť" skrze vieru v Ježiša Krista a skrze krst. Mocou Ducha Svateho mame učasť na Kristovom umučení tým že odumierame hriechu a na jeho zmrtvychvstaní tým, že sa rodíme pre nový život..., sme ratolesti zaštepené do viniča ktorým je on sám...posobením milosti sa človek obracia k Bohu a odvracia sa od hriechu a tak dostáva odpustenie a spravodlivosť zhora... ospravodlivenie nam svojim umučením zaslužil Ježiš Kristus, ktory sa obetoval na kríži .. a ktorého krv sa stala prostriedkom zmierenia za hriechy všetkých ľudí... naše ospravodlivenie pochazda z Božej milosti.
.
Milosť je priazen, nezaslužena pomoc, ktorú nám dáva Boh aby sme odpovedali na jeho pozvanie stať sa Božími deťmi ... toto povolanie k večnemu životu je nadprirodzené, úplne závisí od nezaslúženej iniciatívy Boha, lebo len on može zjaviť a dať seba samého... Kristova milosť je nezaslúžený dar, ktorým nám Boh dáva svoj život vliaty Duchom Svatým do našej duše, aby ju udzravil z hriechu a posvatil...
.
zásluha človeka pre Bohom v kresťanskom živote pochádza z toho, že Boh slobodne rozhodol pridružiť človeka k svojej milosti. Otcovská činnosť Boha je svojim podnetom prvotná, kym slobodne konanie človeka je vo svojej spolupraci druhotné, takže zasluhy za dobré skutky treba pripísať najprv Božej milosti a až potom veriacemu. Konečne, aj zásluha človeka patrí Bohu , lebo v Kristovi dobré skutky človeka pochádzajú z vnuknutí a z pomoci Ducha Svatého ..."
@vejula Verunko..neeee zle..
Takto: Ja osobne mam Pravidla .. zivotni idealy a vytvoreny osobni system, tak, ze prioritou je "neublizovat a nedelat to, co MNE by vadilo druhym" ..t.j. necitim potrebu PROSIT o omluvu..nechovam se tak,abych musela PROSIT..resim to OMLUVOU....a radeji pykam osobne uvnitr, prijde mi to vetsi "bolest" nez lehke a rychle odproseni a nasledne automaticke odpusteni.. 🤐
Cetla jsi Knihu Ctyri dohody? ..ta je mym stylem a "Bibli" zaroven.. 😉
@vevina14 urite vi, o cem mluvim 😉 🙂
To neni obycejna Kniha, to je Navod, Recept, jak zit v klidu a miru a tim padem nemusis PROSIT.. 😉
@fra poznanie iných názorov, učenia a pod. patrí do základov teologického vzdelania, jeden náš popredný teológ opisoval, že keď po štúdiu na Slovensku šiel študovať do Anglicka (dnes tam aj učí), profesor sa ho pýtal (alebo dal za úlohu) naštudovať, čo si o danej téme myslia tí, čo tamtí, aký je pohľad RKC, aký evanjelický atď. a najviac ho asi šokoval, keď sa ho spýtal, a teraz, čo si o tom myslíte vy 🙂
Ja nepokladám oboznámenie sa s inou literatúrou až tak za nebezpečné. Pokiaľ je človek upevnený vo svojej viere, tak je to len na prospech. Vyhýbanie sa tomu svedčí skôr o neistote viery. Pretože ja keď poznám niečo, čo pokladám za správne, tak má nie ten iný pohľad zvedie, ale práve naopak, aj skúmanie toho iného pohľadu ma len upevní v tom, čo poznám a čomu verím, pretože zisťujem, že ten iný pohľad je naozaj zlý. Paradoxne môže niekto uveriť niečomu inému aj vtedy, keď bude dôkladne skúmať učenie, ktorému verí doteraz, keď si bude klásť otázky, keď pôjde ako sa hovorí na "hlbinu". Takto sa mnohí ateisti stali veriaci - nie, že by ich presvedčil najskôr nejaký kreacionizmus, ale najskôr boli presvedčený dôkladným skúmaním evolúcie, že evolúcia je hlúposť.
Chápem, že nie u každého to takto nemusí byť. preto všetko však nie som celkom zástancom ani u spoluveriacich, že to ani neokús, ani to nečítaj a pod., lebo ťa to zvedie.
Znalci falošných peňazí sa učia hlavne tak, že dokonale poznajú tie pravé. To platí zrejme aj pre nás. Ak dobré poznáme to pravé, ak sme s tým vzžitý, ak sme išli na "hlbinu" a dávali si ťažké otázky... potom to falošné nemusí byť až také rizikové.
Iná kapitola je literatúra iných cirkvi, ktorá priamo nerieši vieroučné rozpory. V tom už vôbec nie som taký striktný odmietač (ani neokús, nechytaj...) a napr. v anšom vydavateľstve vyšli knihy o výchove od katolických autorov, rôzne zamyslenia máme od iných cirkví a pod. Tiež sa môžem nechať inšpirovať príkladom mnohých katolíkov, dať za príklad život a pod.
Jasné, že nie je na škodu poznať aj názory iných denominácií, ale ja som to skôr myslela tak, že je nebezpečné (pre katolíka) nechať sa protestnatskou literatúrou formovať.
@vejula v tom ti rozumiem, aj ja niekedy prežívam tieseň a pod., ale zrejme je to asi závislé od môjho, nášho spojenia s Bohom - konkrétne časom jeho poznávania, často zápasím ani nie tak o skutky, ako o čas pokojného stíšenia, začítanie sa do Ježišovho života, rozhovory s ním... , pokojné premýšľanie nad jeho myšlienkami, slovami, rozjímanie, s tým, že prichádzame k nemu s vedomím svojej nehodnosti, ale i s vedmomím jeho prijatia a lásky skrze Ježiša Krista
životný stres, starosti atď. to všetko nás ubíja a často nás oberá o istotu Božej prítomnosti, v tom by sme mali zrejme hlavne zápasiť, samozrejme potom sa to pozitívne prejaví aj na našich skutkoch lásky
1. Jánov 4,15-17:
Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu. A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.
Ján 14,1-3 Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. v dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.