Rímsko-katolícka cirkev

@maki73 Dakujem.zrejme to citat nebudem. Su to iste zaujimave teorie. Ja mam rada knihu - neviem ci ju este dostat,je stara a vola sa biblia pre neveriacich.autor zaujimavym sposobom vyvracia existenciu boha.ide pribeh za pribehom z bible a dava logicke otazky k nejasnostiam... Moja oblubena hned uvodna cast kde sa zobera otazkou co robil boh kym stvoril svet.kedze je vecny.posedaval v tme?

@zuzkat1 prosím jak se ta kniha jmenuje? Mě takově věci doopravdy zajímají, ráda si přečtu i jiné názory neboť puto dubium est (pochybovat znamená myslet)

@fra jasne je to vecou viery. Ked je niekto veriaci tak veri ze tie veci su pravdive.

@maki73 biblia pre veriacich i neveriacich. Teraz som pozerala na nete. Je z roku 1960 a v nejakom bazare ju maju.

@maki73 vies,ono to nie je ani o drzosti...napisal svoj nazor....respektujem....ale naozaj su tam niektore veci,kt.tvrdi,ze katolici veria....ale v skutocnej katolickej cirkvi vobec nie su...jasne,moze mat iny pohlad,povedat svoj nazor....na toto ma pravo kazdy clovek....ale naozaj ma na tom irituju iba niektore jeho tvrdenia,kt. sa neakladaju na pravde...takze vlastne vyvracia bludy,kt.si vymyslel....a to je smutne...napr.evajelici maju iny pohlad na spoved,prijimanie.....a vzdy mi povedia..toto a toto sami nepaci,nesuhlasim....nechapem,preco v to verite-ok
ale ked niekto povie....ako som uz pisala ten konkretny pripad:katolici idu po spovedi do neba(nic ine na nebo nepotrebuju,iba spoved)...no je to blbost,lebo to nikto nikdy netrdil...a ako si pisala....jeho clanky si precitaju "ini"veriaci....a povedia si=fuuuha,toto je co za viera?
teda,bud pisem a pracujem s faktami...alebo nemozem napisat polopravdy....inak by si sa divila,ze som dostala zopar IPciek,asi jeho fanusikov....a podla ich vyjadreni a varovani....hm...urcite skoncim v pekle ☹lebo som neverec a bludar...

@zuzkat1 slovo večnosť naším rozumom nie sme schopní obsiahnuť. Ja verím, že po smrti budem žiť večne. A pritom netuším, ako sa to dá, žiť večne 😅 Ale keby som to vedela, bola by som Boh. 😀 Ide len o to priznať si, že je niečo viac, ako som ja...

@zuzkat1 v Biblii je veľa nepochopiteľných, alebo ťažšie pochopiteľných miest aj pre veriacich, veď to by bolo aj divné, ak by v knihe (knihách) písaných pre 2 000 a viac rokmi, v absolútne inej kultúre a (ako verím), ktorej pisateľov inšpiroval Boh, bolo všetko jednoduché a ľahko pochopiteľné 🙂

a zrovna ten príklad, čo si dala, je trochu naivný, nie? to je ako keby moja dcéra (alebo čo moja dcéra, aj ja 🙂) dal nejakú otázku z kvantovej fyziky, že ako to môže takto fungovať, keď sa mi to nezdá, to určite tak fungovať nemôže 🙂
(ak si neviem predstaviť Božiu existenciu pred tým, ako stvoril niečo iné okrem seba, to ešte predsa nie je žiaden fakt proti jeho existencii, fakt je len to, že si to nevieme predstaviť)

@zuzkat1 neviem či tvoj preispevok mal byť adresovany mne, ak ano prosim napiš na čo reaguješ.. dakujem 🙂

@maki73 chcem sa ospravedlniť, lebo som tu napisala informaciu o tom stimulovani toho mozgu a že to pôsobilo na ateistov... skutočne som mala taku info, ale teraz som sa dočitala niečo iné, vraj ta stimulacia zaberala ale teda najmä na už i tak veriacich, pretože vlastne boli tym smerom naštelovaní, a na ateistov to nejako extra nepôsobilo, kedže si nepripuštali tu možnosť že niečo ako transcendentalne preživanie existuje, tak ich mozog, teda ta dana časť mozgu na tie stimuly ani nezareagovala http://www.teoforum.sk/?id=47&view_more=888

ak sa bude chcieť niekomu čitať Spracované podľa: Ulrich Schnabel, Unterm Mystikhelm (Pod helmou mystiky), DIE ZEIT, 15.07. 2010; koncom r. 2010 vyšla vo vydavateľstve Pantheon v Mníchove tomuto autorovi kniha: „Die Vermessung des Glaubens“ (Meranie viery).

Už viac rokov niektorí vedci pri skúmaní ľudského mozgu venujú sa okrem iného aj tým oblastiam tohto dôležitého ľudského orgánu, o ktorých sa predpokladá, že by tam mohlo byť miesto zodpovedné za to, čomu hovoríme mystické náboženské zážitky, resp. miesto „schopné“ vstúpiť do kontaktu s nadprirodzenou dimenziou, miesto ako „transformátor“ s transcendentálnou sférou (podľa presvedčenia vedcov inklinujúcich k náboženskému presvedčeniu).

Prof. Persinger z Lauretánskej univerzity v kanadskom Sudbury, zaoberajúci sa výskumom ľudského mozgu, tvrdil, že viac-menej stlačením gombíka dokáže u svojich probantov vzbudiť zážitky náboženského charakteru. Údajne k tomu stačí prispôsobená motoristická helma so zabudovanými magnetickými cievami, ktoré aktivované na špeciálnu frekvenciu dokážu v ľudskom mozgu vyvolať „božské impulzy“.

Veľa probantov, ktorí sa zúčastnili týchto pokusov vo zvukotesnej a odizolovanej komore s nasadenou helmou a vybavení neprehľadnými okuliarmi, referovali o prekvapujúco nečakaných účinkoch. Mali pocit konkrétnej prítomnosti niekoho, niečoho vedľa seba. Mali dojem, že sa nachádza pri nich „anjel strážny“. Niektorí si mysleli, alebo mali pocit, že miestnosť je vyplnená prítomnosťou Boha a niektorí v zhrození prerušili experiment a ušli, lebo sa domnievali, že stretli diabla.

Samozrejme, na takýchto pokusoch sa zúčastnili aj presvedčení ateisti. Niektorí v nádeji, že sa konečne dočkajú „náboženského osvietenia“ . Nič ale z toho nebolo. Zážitok sa zväčša vôbec nedostavil. Medzitým sa vie, prečo probantom, presvedčeným ateistom, mystický zážitok nebol dopriaty. Totiž to, čo pri týchto pokusoch pôsobí, nesúvisí s aktivizovanou magnetickou rezonanciou v helme, ktorá stimuluje isté regióny ľudského mozgu, ale zážitok je podmienený predovšetkým vlastným presvedčením, alebo viac-menej silou vlastnej viery. Tam, kde viera chýba, má takáto „mystická helma“ nulovú účinnosť.

K tomuto poznaniu dospel a dokázal to švédsky psychológ Pehr Granqvist, ktorý tento pokus zopakoval, avšak s rozhodnou zmenou. Tento vedec pri svojich pokusoch nechal ich sčasti previesť na slepo. Len u polovice probantov nechal pôsobiť magnetické pole. Výsledok bol prekvapujúci. Probanti sediaci v tme, vo zvukotesnej miestnosti, izolovaní od všetkých možných vonkajších rušivých momentov s helmou na hlave zažili mystický zážitok aj keď neboli vystavení magnetickým impulzom. Išlo kvázi o „placebo“ pokus.

Pokusy oboch vedcov Persingera a Granqvistsa dokazujú predovšetkým jedno: Silu viery. Je tu predpoklad, že ľudský mozog umožňuje tie najvzrušujúcejšie transcendentálne zážitky za predpokladu, že sme veriaci. Naopak, kde chýba viera v nadprirodzené bytie, resp. prevláda presvedčenie, že žiadne také neexistuje, tomu k transcendentálnemu zážitku nepomôže ani akokoľvek silné magnetické pole.

Tieto pokusy boli z časti potvrdené aj inými vedcami z predchádzajúcich rokov, ktorí sa tiež podujali na skúmanie tých oblastí mozgu, kde by malo sídliť akési „náboženské“ miesto. (I keď tento výskum by mal spadať pod humanitné vedy a ten podlieha iným metódam výskumu ako v prírodných vedách.) Vedci zaoberajúcimi sa výskumom mozgu vsunuli napríklad meditujúcich mníchov do jadrového spintomografu, iní röntgenom prežiarili mozog zbožných kresťanov počas odriekania žalmov, lekári skúmali vplyv modlitieb pri liečbe chorých a psychológovia skúmali aj účinky psychodelických prostriedkov (LSD) na nervovú sústavu a mozog, či veriaci majú tú schopnosť, že sa dokážu skôr uzdraviť ako neveriaci.

Aj keď výsledky týchto študijných výskumov vyzneli rôznorodo, väčšinovo viedli a vedú k tomu istému paradoxnému poznaniu: Na jednej strane má náboženský postoj a jeho praktizovanie dokázateľný účinok na telo a ducha, na druhej strane sú tieto účinky závislé od osobného postoja skúmanej osoby, od hodnôt, ktoré sú jej vlastné a kultúrneho vplyvu prostredia – v skratke povedané, od štýlu a spôsobu viery jedinca.

Na túto skutočnosť poukazujú aj iné experimenty, napríklad tie, ktoré viedla americká výskumníčka, zaoberajúca sa výskumom mozgových procesov, Nina Azari, ktorá je zároveň odborníčkou v teológii a religionistike. V súčasnosti pracuje ako šéfredaktorka gigantickej „Encyklopédie vedy a náboženstiev“. Počas jej študijnej činnosti na düsseldorfskej univerzite skúmala, ako účinkujú významné a dôležité náboženské texty na pochody v ľudskom mozgu. Skúmala, čo sa deje v mozgu, keď ľudia recitujú najznámejší biblický žalm (23) „Pán je môj pastier, láskou si ma chráni, nič mi nechýba...“

Aby získala verifikovateľnú odpoveď, zapojila do experimentu dve skupiny. Jedna sa skladala s príslušníkov evangelikálnej cirkvi, známej rigidnou vierou, ktorí chápu Bibliu ako doslovné Božie zjavenie a recitovanie tohto žalmu považujú za dobrú metódu, ako nadviazať osobný vzťah s Bohom. Ako ďalšia kontrolná skupina fungovalo šesť ateistov, ktorým tento žalm nič nehovoril. Počas toho ako jeden po druhom recitovali žalm 23, potom detskú pieseň a kúsok s düsseldorfského telefónneho zoznamu, merala Nina Azari ich mozgovú aktivitu v jadrovom tomografe.

Výsledok: U zbožných kresťanov pri recitovaní žalmu aktivovali sa celkom iné mozgové časti ako u ateistov. U veriacich boli predovšetkým tie oblasti v mozgu aktívne, ktoré zodpovedajú za riadenie sústredenosti, pozornosti, uvedomovania si seba samého, ale aj cudzieho učenia a oblastí, ktoré sú zodpovedné pri vyhodnocovaní sociálnych závislostí. Azari na základe týchto pokusov vyvodila, že kognitívne procesy vyhodnocovania „sú dôležité pri zážitkoch náboženského charakteru. Náboženské skúsenosti sú podmienené od štruktúry bývalého a súčasného presvedčenia, sú závislé od interpretácie danej rámcovej skúsenosti“.

Vychádzajúc z týchto poznatkov dá sa povedať, že náboženské zážitky nie sú podmienené reakciou mozgu na určité dráždenie, rituál či meditatívne techniky, ale sú rozhodne závislé od sociálneho kontextu, od osobného postoja veriaceho človeka. To znamená, že fenomén náboženskej skúsenosti sa nedá skúmať nezávisle od konkrétneho vierovyznania. Akýkoľvek precízny výskum v neurológii nemôže vypovedať niečo konkrétneho o Bohu, a to na základe celkom jednoduchého dôvodu: „Objekt výskumu neurológov je človek, nie Boh“, ako tvrdí na podklade svojich výskumov Nina Azari.

To však neznamená, že veda by nemohla prispieť k chápaniu a porozumeniu náboženstva. Síce sa nemôže vyjadrovať k obsahu viery, ale aspoň môže niečo povedať o pozoruhodnej schopnosti človeka vôbec „veriť“. Viera dokáže, ako vieme, vyvinúť nepredstaviteľnú silu, lebo veriaci sa vždy pozerá na realitu cez optiku vlastnej viery, vlastných úsudkov a predsudkov. V závislosti od vlastného presvedčenia, zorného uhľa pohľadu, môžu sa stav vecí a rôzne situácie rôzne javiť. Potvrdiť to môžu nielen psychológovia, ale aj politici, umelci atď. Skrátka povedané, aj „realita je vec názoru...“.

V nemalej miere to platí pre náboženstvo. Potvrdzuje to aj výskum psychológa Sebastiana Murkeho na onkologickej klinike Bad Kreuznach. Murke tam robil výskum, v akej miere dokáže viera ovplyvniť proces liečenia u pacientiek postihnutých rakovinou prsníka. Výsledok výskumu potvrdil, že náboženská orientácia dokáže pri zvládaní ochorenia skutočne pomôcť. Ale len za určitých podmienok. Pomoc a útechu vo viere našli predovšetkým tie pacientky, ktoré boli hlboko veriace a mali pozitívnu predstavu o Bohu, tie, pre ktoré sa pojem Boha spájal s hodnotami, ako sú láska, súcit, odpúšťanie, solidarita... Tieto pacientky dokázali svoje rakovinové ochorenie ľahšie znášať, nájsť dokonca pozitívny zmysel ich choroby a psychologický ju lepšie spracovať.

Na druhej strane pacientky, ktoré mali predstavu prísneho, trestajúceho, nie milosrdného Boha, trpeli v klinike depresiami a strachom. Tieto ženy si vďaka svojmu náboženskému presvedčeniu robili výčitky a chápali svoje ochorenie ako trest za svoje hriechy. Takto sa samy dostávali pod ešte väčší (psychický) tlak. Pacientky, ktoré neboli extrémne veriace, skôr nerozhodné vo viere, taktiež neboli schopné pozitívne profitovať skrze vieru. Tieto v klinike trpeli predovšetkým neistotou, pochybovaním a zúfalstvom.

Tento výskum ukázal, ako dokáže vnútorný postoj ovplyvniť človeka a nakoľko viera pri liečení pomáha alebo škodí. Sebastian Murken výsledok svojho výskumu komprimoval do jednej vety: „Náboženstvo pomáha predovšetkým tým, ktorí silno veria, že im to pomôže.“

@jaron toto bude vecny rozpor,lebo ty ako veriaci budes obhajovat a ja oponovat... Proste ak by som verila v boha tak tento priklad dava vela "preco"... Preco cakal so stvorenim sveta? Preco si aspon nezazal? Atd. Pre mna nevysvetlitelne a nelogicke.pre veriaceho proste iba nieco co si nevie predstavit ale kedze je to boh tak mal svoj dovod.

@maja22 vecnost je nieco co nezacina a nekonci a teda tu bol ovela skor nez stvoril svet.

@vejula pisala si,ze v biblii je ze boh ateistom zavrel srdcia

@zuzkat1 odporucam knihu Kauza Kristus... Mozno v opacnom garde ako spominana biblia pre ateistov, o ktorej pises

@zuzkat1 rozumiem ti, že každý zo svojho pohľadu môže argmentovať, to je mi jasné, ale tie príklady otázok mám dojem, nesúvisia s tým, či je človek veriaci alebo nie, prečo čakal so stvorením a pod. - predsa ak si teoreticky ateista kladie túto otázku, je k nej jednoduchá teoretická odpoveď, tá otázka nie je otázkou "ateista kontra veriaci", neprikláňa sa ani k dôkazu, že Boh je, ani že nie je
aj keď neviem, či si ma pochopila

@jaron priznam sa ze nie celkom😅

@zuzkat1 to bolo v trošku inom kontexte... že faraonovi zatvrdil srdce aby mohol dokazať aka je velka jeho moc. Ale tak ja nechcem o tomto vzbudzovať polemiky, to skutočne asi ťažko vyriešime my, kedže to bolo napisane tisice rokov dozadu

@zuzkat1 nevadí, asi sa zle vyjadrujem, prepáč 🙂

@vejula a to faraon ani nebol ateista 🙂
(vlastne neviem, či v histórii boli vôbec nejakí ateisti)

@jaron mozno sa vyjadrujes dobre,a ja som zabrzdena🙂

@zuzkat1 možno aj aj (teda to "zabrzdená" je zase až príliš silné slovo, ak už, tak trochu miernejšie by som to vyjadril)

@jaron hej ja som mala na mysli ešte jeden verš.... ale nechcem sa tu fakt moc rozpisovať a už vôbec nie dohadovať ak maš chuť kukni matuš 13, 10 - 16

@jaron ale tam šlo zrejme len o ine vyjadrovanie a dava to iny vyznam ako to bolo myslene, teraz som si cez IPčky pisala s majkou

@vejula nie, určite sa nechcem dohadovať, to nebolo mojim úmyslom, iba som chcel doplniť

jasné, tie verše z Matúša - tiež len k tomu dodávam, že tu nerieši ateistov, "iba" neveru v seba

je to jeden aj pre mňa z ťažšie pochopiteľných veršov, ale v tom je dobré všimnúť si iné miesta Biblie, ktoré sú jasne pochopiteľné (napr. o tom, že je na každom ako sa rozhodne, Boh túži po každom, čiže Boh nespôsobuje, aby niekto neveril a potom ho odsúdi, že v neho neverí) - jasné časti mi pomáhajú vynúť sa nesprávnemu pochopeniu nejasných častí

@zuzkat1 skúsim tiež otázku - veriacého pre ateistu (nemusíš odpovedať, to je možno skôr na zamyselnie, nielen pre teba, pre nás všetkých):
Nie ako, ale PREČO vznikol svet?

@jaron hej asi som sa zle vyjadrila a z toho kontextu vyplynulo že ateistom. ospravedlnujem sa za chybu 😉

@vejula to nevadí

@zuzkat1 naprosto souhlasím s @jaron, že ty otázky jsou položeny divně, proč se ptát, jak to, že Bůh čekal, se stvořením světa, když nevěřím v Boha, tedy ani v to, že svět stvořil? Možná se po tomto mém příspěvku na mne strhne kritika, ale já například věřím v paleolontoligické důkazy evoluce, věřím vědeckým teoriím o vzniku vesmíru, ale přesto jsem křesťanka a důvod je zcela jednoduchý, všechny tyto vědecky dokázané teorie nemají žádný začátek, který by jakýmkoli fyzikálním či jiným způsobem dával smysl, což logicky ukazuje na existenci Boha 🙂.

@vejula @maki73
môžeme sa tiež pýtať, čo bolo predtým, ako nastla "veľký tresk" alebo čo spôsobilo, že nastal "veľký tresk" atď.

myslím, že slabé miesta sú na jednej aj na druhej strane, (na týchto veciach samotných však ani nestojí moja viera, aj keď ako doplnok to je)

@jaron myslim, že pred vznikom vesmiru neexistoval časopriestor - teda ani čas, teda pytať sa čo bolo pred tym je nezmysel, kedže čas ešte neexistoval - ja tym niesom ista, ale takto nejako si predstavujem tu teriu velkeho tresku a samozrejme niečo bez času a priestoru si neviem predstaviť, lebo na to som priliš obmedzená.

@jaron ja dokonca nemam pocit, že teoria velkeho tresku musi vylučovať existenciu Boha. TEn podla mna nieje obmedzený na čas ani priestor a dokaza fungovať aj bez neho, tiež je otazkou či po smrti ten čas ešte existovať bude, ja myslim, že nie, že čas je dosť viazany na tuto formu existencie