Ako prekonať bolesť po strate blízkeho?
Viem ako sa hovori ze to chce cas..no pravda je taka ze s odstupom par tyzdnov mam pocit ze je to pre nas este bolestivejsie. Co vam najviac pomohlo v tychto tazkych chvilach? Take rady ako dostavam od ludi okolo seba, ktori to sami nikdy nezazili, ze sa mam nejako rozptylit a robit co ma bavi atd to nechcem. Fungujem momentalne tak, ze spravim co treba a to je cele. Nemam chut ist medzi ludi, proste nic.
plakat a cas.
ano ta bolest je este horsia, pretoze prve dni si v soku a akoby si zila mimo realitu
lenze prave po par tyzdnov, ked sa ti milovana osoba prestane ozyvat, ked ju neuvidis, tak pochopis co sa stalo
preto je to ovela horsie.
psycho terapia odporucam, a ked nezaberie, AD a psychiater.
hodne pomaha tiez byt sama, so svojimi myslienkami spomienkami, vyplakat sa riadne vykricat. uvolnit emociu. nedrzat to v sebe.
smutok ma rozne fazy. sme este na zaciatku. musime byt silne, kvoli sebe hlavne. tazko sa mi to vsetko pise :(
Smútok patrí k životu. Kľudne smut, nemusíš sa zamestnavat iným, hlava aj tak robí svoje. A o pqr týždňov to ozaj nebude lepšie
....čas znamená dlhý čas . A raz to bude bolieť menej. Ale určite nie o par týždňov. Či mesiacov.
Mne pomohli modlitby a knihy o tematike. Najhorsie bolimprve tri mesiace a dni,kedy mal zosnuly nejakybsviatok.
Mne pomohli modlitby a knihy o tematike. Najhorsie bolimprve tri mesiace a dni,kedy mal zosnuly nejakybsviatok.
@janinah mnohi sa prave hnevaju na...hlavne ked ide o necakane umrtie. myslim tym ked ide o dieta ci mladeho cloveka. az neskor su schopni sa modlit.
Bohuzial nemam radu, tiez si prechadzam stratou a sama si neviem pomoct. Trochu pomohlo rozpravat sa s ludmi co si presli niecim podobnym. Ak by si chcela popisat kludne mi napis
Neviem, či to je dôstojné, porovnávať stratu blízkeho rodinného príslušníka so smrťou domáceho miláčika, konkrétne milovanej mačky. Ale jedna dobrá rada stojí za zváženie. Prijmi fakt úmrtia Tvojho milovaného rodinného príslušníka ako realitu, ktorú nijako nedokážeš zmeniť. Toto je prvý a ten najdôležitejší krok, ktorý musíš urobiť, bez ohľadu na to, aký ťažký je...
Ja som pred necelými troma mesiacmi prišla o súrodenca.Je to čerstvé,bolestivé...no treba to prijať ako súčasť cesty.Pomáhajú mi knihy,turistika,ručné práce,záhrada,chatárčenie,výlety....treba si uvedomiť,že toho človeka nám už nič nevráti.Nekonečný žiaľ nepomôže ani tomu,čo odišiel,ani tým,ktorí zostali.Keď mi je clivo,tak si položím otázku,že či by bol rád,keby som sa utápala v smútku nad jeho stratou.Určite nie...
Musíme žiť najlepšie ako sa dá,lebo sami nevieme,koľko času nám zostáva.Aj keď mi chýba...každý deň...no možno sa ešte stretneme...to nikto nevie,kým sám neprejde na druhú stranu...
to sa nedá..to chce čas...zamestnať myseľ, čítať, urobiť si program, ísť do kina...
Nechat si cas pre seba a plakat. Vyplakat sa, odsmutit si to. Ja som plakala aj na verejnosti, rozplakala som sa hocikde. Potom rob presne to, ako to citis. Niekto chodi na cintorin velmi casto, niekto minimalne. Rob ti to, co ti pomaha. Kludne si aj pozeraj fotky, kludne si pozeraj videa spolocne, citaj spravy. To vsetko patri k procesu smutenia. Vsetky reci, ktore ti budu teraz ludia hovorit budu vyznievat ako bullshity. Jedna z takych veci, ktora mne v tom case velmi liezla na nervy, ale je to pravda - ze cas zahoji rany. U mna ich teda nezahohil, tie rany realne mam, aj fyzicke, pripominaju mi to kazdy den. Ale obrusy hrany. A dni budu prijatelnejsie.
@billy_jean dakujem za tvoju spravu, mam to rovnako rozplacem sa kdekolvek. Ludia v okoli to vacsina nezazili este tak to nechapu ze preco niekto smuti aj ked presiel kratky cas. Ale snazim sa nevsimat si to. Pre mna su podstatni teraz moji najblizsi a snazim sa aj im byt oporou ale je to tazke..
plakat a cas.
ano ta bolest je este horsia, pretoze prve dni si v soku a akoby si zila mimo realitu
lenze prave po par tyzdnov, ked sa ti milovana osoba prestane ozyvat, ked ju neuvidis, tak pochopis co sa stalo
preto je to ovela horsie.
psycho terapia odporucam, a ked nezaberie, AD a psychiater.
hodne pomaha tiez byt sama, so svojimi myslienkami spomienkami, vyplakat sa riadne vykricat. uvolnit emociu. nedrzat to v sebe.
smutok ma rozne fazy. sme este na zaciatku. musime byt silne, kvoli sebe hlavne. tazko sa mi to vsetko pise :(
@balerina2025 dakujem ano po case je to horsie a nechcem ine len byt s blizkymi ked mozem alebo sama a plakat a spominat. Obcas idem medzi ludi ale mimo prace nemam na to proste naladu
Smútok patrí k životu. Kľudne smut, nemusíš sa zamestnavat iným, hlava aj tak robí svoje. A o pqr týždňov to ozaj nebude lepšie
....čas znamená dlhý čas . A raz to bude bolieť menej. Ale určite nie o par týždňov. Či mesiacov.
@vilma7 je to akurat mesiac a ludia okolo su taki ze co mi je preco som smutna mam sa pohnut dalej atd..totalna bezcitnost ale ako som uz pisala snazim sa to vytesnit. Akurat ze som zistila kolko ludi sa hralo na nieco cim neboli..snad casom to bude naozaj prijatelnejsie
Nechat si cas pre seba a plakat. Vyplakat sa, odsmutit si to. Ja som plakala aj na verejnosti, rozplakala som sa hocikde. Potom rob presne to, ako to citis. Niekto chodi na cintorin velmi casto, niekto minimalne. Rob ti to, co ti pomaha. Kludne si aj pozeraj fotky, kludne si pozeraj videa spolocne, citaj spravy. To vsetko patri k procesu smutenia. Vsetky reci, ktore ti budu teraz ludia hovorit budu vyznievat ako bullshity. Jedna z takych veci, ktora mne v tom case velmi liezla na nervy, ale je to pravda - ze cas zahoji rany. U mna ich teda nezahohil, tie rany realne mam, aj fyzicke, pripominaju mi to kazdy den. Ale obrusy hrany. A dni budu prijatelnejsie.
@billy_jean suhlasim a hlavne tie bullshity hovoria hlavne ludia ktorim nikto este nikdy neumrel. taky vedia hovno o tej bolesti, hovno s prepacenim za vyraz
presne autorka, v bolesti spoznas kto je pri tebe.
plakat budes este dlho a vsade, to je upolne normalne
a hovorit niekomu po mesiaci ze sa ma pohnut dalej, je naozaj uplne UPLNE ODVECI...
@billy_jean suhlasim a hlavne tie bullshity hovoria hlavne ludia ktorim nikto este nikdy neumrel. taky vedia hovno o tej bolesti, hovno s prepacenim za vyraz
@balerina2025 kazdy kto mne hovori take veci si nepresiel tym, to je pravda. Najprv som bola sklamana ale teraz si uvedomujem ze ti ludia uz nemaju take dolezite miesto v mojom zivote
Bohuzial nemam radu, tiez si prechadzam stratou a sama si neviem pomoct. Trochu pomohlo rozpravat sa s ludmi co si presli niecim podobnym. Ak by si chcela popisat kludne mi napis
@nika2406 dakujem ti za podporu ❤️ velmi si to cenim
Ja som pred necelými troma mesiacmi prišla o súrodenca.Je to čerstvé,bolestivé...no treba to prijať ako súčasť cesty.Pomáhajú mi knihy,turistika,ručné práce,záhrada,chatárčenie,výlety....treba si uvedomiť,že toho človeka nám už nič nevráti.Nekonečný žiaľ nepomôže ani tomu,čo odišiel,ani tým,ktorí zostali.Keď mi je clivo,tak si položím otázku,že či by bol rád,keby som sa utápala v smútku nad jeho stratou.Určite nie...
Musíme žiť najlepšie ako sa dá,lebo sami nevieme,koľko času nám zostáva.Aj keď mi chýba...každý deň...no možno sa ešte stretneme...to nikto nevie,kým sám neprejde na druhú stranu...
@gazgaz mrzi ma tvoja strata, chapem ta uplne..u mna su lepsie a horsie dni. No pomyslenie ze uz ho neuvidim nikdy je najhorsie
ja som sa uplne izolovala, nemala som chut s nikym hovorit nemala som chut byt lutovana... proste sama so sebou a mojim hnevom smutoom placom , proste sama som chcela byt. nie pocuvat tie banalne problemy, co ludia riesia. nemala som chut pocuvat premudrele reci o tom, ze smrt patri kzivotu, lebo mne umrel mlady brat a umrel velmi rychlo.
my sme nie len nestihli prijat chorobu, my sme nestihli prijat ani to ze umiera a ze za 2 mesiace umrel. stale citim zlost nenavist nespravedlnost smutok beznadej ale musim s tym bojovat.
neviem kto ti umrel a ci na starobu ale ver ze ked niekto umre na starobu, tie pocity su ine ako ked umrie dieta a mlady clovek. ine. aj ked kazda strata boli, pretoze sme ich lubili. :(
cim som starsia tym menej tuzim po spolocnosti. nemam chut na tie pretvarky. jedine co je dolezite je rodina a moje dieta.
tie ostatne veci su nepodstatne. hladam pokoj v dusi, ale to este potrva.
presne autorka, v bolesti spoznas kto je pri tebe.
plakat budes este dlho a vsade, to je upolne normalne
a hovorit niekomu po mesiaci ze sa ma pohnut dalej, je naozaj uplne UPLNE ODVECI...
@balerina2025 bolo to uz skor po pohrebe ked sa ma pytali co som smutna..fakt ze par dni. Prisiel kamarat po dlhsej dobe zvon a mali sme sa stretnut co sme sa bavili este pred tymto co aa mi stalo. Nesiel to pochopit ze som s nim nechcela nikam ist a nechapal co mi je pritom vedel co sa stalo. Takyto ludia mi naozaj nic nedavaju a dobre ze som na to prisla aj ked nie vo vnodny cas
Ja som pred necelými troma mesiacmi prišla o súrodenca.Je to čerstvé,bolestivé...no treba to prijať ako súčasť cesty.Pomáhajú mi knihy,turistika,ručné práce,záhrada,chatárčenie,výlety....treba si uvedomiť,že toho človeka nám už nič nevráti.Nekonečný žiaľ nepomôže ani tomu,čo odišiel,ani tým,ktorí zostali.Keď mi je clivo,tak si položím otázku,že či by bol rád,keby som sa utápala v smútku nad jeho stratou.Určite nie...
Musíme žiť najlepšie ako sa dá,lebo sami nevieme,koľko času nám zostáva.Aj keď mi chýba...každý deň...no možno sa ešte stretneme...to nikto nevie,kým sám neprejde na druhú stranu...
@gazgaz to si pomyslim vzdy aj ja, ze urcite by sa na mna hneval, kvoli mojim pocitom. snazim sa v tom neutapat. a kolko rokov ma surodenec? ( prepac za nezdvorilu otazku, si to znie divno sa pytat na vek) .....
vela x premyslam ze kebyze sa ''stihnem'' na to pripravit, by som to mozno lepsie znasala ako to ze to prislo tak rychlo necakane. nestihli sme si vela povedat velmi vela ale na druhu stranu sme si kazdy den vyznavali lasku.
chapoem ze nik sa nevie na to pripravit, ale je asi rozdiel ked clovek je dlhodobo vazne chory a ked to pride zo dna na den. ale aj tak ta strata vzdy neskutocne boli...
prajem vsetkym co tu pisete a presli ste si tym vela sil ,vela sil.
ja som sa uplne izolovala, nemala som chut s nikym hovorit nemala som chut byt lutovana... proste sama so sebou a mojim hnevom smutoom placom , proste sama som chcela byt. nie pocuvat tie banalne problemy, co ludia riesia. nemala som chut pocuvat premudrele reci o tom, ze smrt patri kzivotu, lebo mne umrel mlady brat a umrel velmi rychlo.
my sme nie len nestihli prijat chorobu, my sme nestihli prijat ani to ze umiera a ze za 2 mesiace umrel. stale citim zlost nenavist nespravedlnost smutok beznadej ale musim s tym bojovat.
neviem kto ti umrel a ci na starobu ale ver ze ked niekto umre na starobu, tie pocity su ine ako ked umrie dieta a mlady clovek. ine. aj ked kazda strata boli, pretoze sme ich lubili. :(
cim som starsia tym menej tuzim po spolocnosti. nemam chut na tie pretvarky. jedine co je dolezite je rodina a moje dieta.
tie ostatne veci su nepodstatne. hladam pokoj v dusi, ale to este potrva.
@balerina2025 presne tak ja to mam uplne takisto ked pocujem aj v robote kolegov co riesia ako to prezivaju a este sa ma debilne opytaju preco nejdem nikam na dovolenku a ci chcem fakt byt cely cas doma a podobne. Mne sa ludia este viac tymto sprotivili. Nechcem ich pocuvat ani tie ich rady ked nevedia ake to je..
ja som sa uplne izolovala, nemala som chut s nikym hovorit nemala som chut byt lutovana... proste sama so sebou a mojim hnevom smutoom placom , proste sama som chcela byt. nie pocuvat tie banalne problemy, co ludia riesia. nemala som chut pocuvat premudrele reci o tom, ze smrt patri kzivotu, lebo mne umrel mlady brat a umrel velmi rychlo.
my sme nie len nestihli prijat chorobu, my sme nestihli prijat ani to ze umiera a ze za 2 mesiace umrel. stale citim zlost nenavist nespravedlnost smutok beznadej ale musim s tym bojovat.
neviem kto ti umrel a ci na starobu ale ver ze ked niekto umre na starobu, tie pocity su ine ako ked umrie dieta a mlady clovek. ine. aj ked kazda strata boli, pretoze sme ich lubili. :(
cim som starsia tym menej tuzim po spolocnosti. nemam chut na tie pretvarky. jedine co je dolezite je rodina a moje dieta.
tie ostatne veci su nepodstatne. hladam pokoj v dusi, ale to este potrva.
@balerina2025 a mrzi ma tvoja strata posielam vela sil ❤️ ano boli to aj ked odide clovek na starobu lebo to bol tvoj blizky a mozno sa skor s tym dokazes zmierit ked si povies ze sa dozil pekneho veku uzival dochodok atd. Ale ked to tak nie je o to horsie to je..
PRESNE. PRETO SOM NEMALA chut na inych ludi. a hlavne tych premudrelych ktory si stratou este ani nepresli.
presne, ked mi umrela 86 rocna babka som si povedala ze aky krasny vek...
ked umrel 40r brat, som sa stale pytala, ako to je vobec mozne :(
Veď sa správaš úplne normálne. Okolie môže byť rado, že urobíš aspoň to, čo je treba. A vylož nohy a pozeraj do plafóna. Mne keď zomrela mama, išiel som na obrovskú lúku za mestom a kričal som do neba z plného hrdla : Mamiiiii ! Mamiiiii! so slzami v očiach ...
PRESNE. PRETO SOM NEMALA chut na inych ludi. a hlavne tych premudrelych ktory si stratou este ani nepresli.
@balerina2025 mrzi ma to velmi a ano pochopi ta len clovek ktory si tym presiel..ostatni sa tvaria ako su sucitni a pritom to nikoho nezaujima a este maju blbe reci a preto som si povedala aj ja ze ma nezaujimaju. Nechcem byt zatrpknuta ale uz aj predtym som sa dost sklamala v ludoch. Uz meverim takmer nikomu
Veď sa správaš úplne normálne. Okolie môže byť rado, že urobíš aspoň to, čo je treba. A vylož nohy a pozeraj do plafóna. Mne keď zomrela mama, išiel som na obrovskú lúku za mestom a kričal som do neba z plného hrdla : Mamiiiii ! Mamiiiii! so slzami v očiach ...
@dora281 tazko sa mi to cita nechcem na to ani mysliet. Aj ked mne odisiel teraz otec a niekedy mam tiez chut vykricat to, su dni ked je to fajn a potom iba revem cely den. Snazim sa fungovat aj v praci a nedavam uz ani najavo co mi je a ako sa citim lebo aj tak ro nikoho netrapi.
ja som na tom isto. neverim nikomu. zial.
vsade sama falos.
Včera bol mesiac keď som pochovala mamu. Paradoxne, prvý týždeň, dva som síce veľa plakala a bola neskutočne smutná, ale až potom nastalo obdobie kedy mi bolo ešte oveľa horšie. Doteraz je to zlé, keď som triedila jej veci na vyhodenie, vyberala fotky s ňou pre tatina, keď sa ma niekto, kto ju poznal, na ňu spýta ... je to strašne ťažké, no viem že je to ešte čerstvé a potrebuje to čas. A čo sa týka známych, ktorým som sa zverila do stratou a tým ako mi je z toho ťažko ... V mnohých prípadoch mi začali rozprávať ako oni niekoho stratili a ako to oni výborne zvládli a ako to mali ešte horšie, dlhšie, ťažšie ...
Včera bol mesiac keď som pochovala mamu. Paradoxne, prvý týždeň, dva som síce veľa plakala a bola neskutočne smutná, ale až potom nastalo obdobie kedy mi bolo ešte oveľa horšie. Doteraz je to zlé, keď som triedila jej veci na vyhodenie, vyberala fotky s ňou pre tatina, keď sa ma niekto, kto ju poznal, na ňu spýta ... je to strašne ťažké, no viem že je to ešte čerstvé a potrebuje to čas. A čo sa týka známych, ktorým som sa zverila do stratou a tým ako mi je z toho ťažko ... V mnohých prípadoch mi začali rozprávať ako oni niekoho stratili a ako to oni výborne zvládli a ako to mali ešte horšie, dlhšie, ťažšie ...
@belasy_motylik ach ludia su fakt bezcitni niektori 🙁 velmi ma to mrzi a prajem vela vela sil ❤️❤️❤️
Nechat si cas pre seba a plakat. Vyplakat sa, odsmutit si to. Ja som plakala aj na verejnosti, rozplakala som sa hocikde. Potom rob presne to, ako to citis. Niekto chodi na cintorin velmi casto, niekto minimalne. Rob ti to, co ti pomaha. Kludne si aj pozeraj fotky, kludne si pozeraj videa spolocne, citaj spravy. To vsetko patri k procesu smutenia. Vsetky reci, ktore ti budu teraz ludia hovorit budu vyznievat ako bullshity. Jedna z takych veci, ktora mne v tom case velmi liezla na nervy, ale je to pravda - ze cas zahoji rany. U mna ich teda nezahohil, tie rany realne mam, aj fyzicke, pripominaju mi to kazdy den. Ale obrusy hrany. A dni budu prijatelnejsie.