Ako utešiť dcéru po rozchode?

@denkabemommy nikdy som nebola v takejto situácii. Je to blbé napísať, ale nežije na zemeguli chlap okrem môjho muža s ktorým by som bola

Treba ju utestit? Ako si ju pripravila pred vztahom nato? Niekedy lepsie je nechat to tak nech sama sa s tym zmieri - po mojom prvom vztahu a celkovo aj po druhom som potrebovala sa z toho vyrevat a bolo to ok, nevyhladavala som utesujuce spravy ani rozhovory od nikoho a doslova som sa tomu vyhybala a nechcela som to rozoberat. A samozrejme aj dovod je dolezity ked ju nechal lebo na jeho strane bola chyba treba ju utesit, ze nezasluzil si ju a pride lepsi, ked bola na jej strane chyba tak take utesenie, skor bude mat opacny ucinok.

Čo sa dá na to povedať, záleží na jej reakcii, buď chápavá, objim ju. Sleduj, čo potrebuje. Každá to môže prežívať ináč.

Objim ju,zober ju na nakupy alebo niekam,co ma rada. Vysvetlila by som jej,ze zivot je aj o takychto sklamaniach a prave taketo tazke chvile z nas buduju silnejsie osobnosti.

Pozvi ju na babský deň ak má na to náladu, poprípade sa opýtaj čo by ju potešilo.

Odpust si toxicke frazy- ze to nebol ten pravy, ze este bude mat vela napadnikov,ze v mori plava vela ryb, ze cas zahoji rany......len ju treba objat a povedat ze vidis ako trpi a ze si tu pre nu.

Objat, nemusis nic hovorit, len by tam pre nu. Trav s nou viac casu teraz.

Buď tu pre ňu... Pre mňa pri rozchodoch nebol nikto, ani mama, ani kamošky... Vysekala som sa z toho, ale mám traumy... Podpor ju, nevypytuj sa (ona ti povie, keď bude chcieť) a daj jej pocit, že si tu pre ňu... Hlavne jej to nedávaj za vinu, aj keby to náhodou bola jej vina... To je to posledné, čo človek potrebuje počuť (ja som to počúvala, nerobilo mi to 2x dobre)

@abcabcada to má ani nenapadlo, od začiatku som mala pocit že sa k sebe nehodia, hlavne kvôli vekovému rozdielu, ale ani to som jej nikdy nepovedala, len som si myslela že k tomu dôjde skorej

Toto si nechaj pre seba, o tom sa mozete pobavit o 2mesiace, prby rozchod mojej dcery bol tiez taky ze z mojho pohladu chvalabohu, taky mumak, cusala som kym na to sama neprisla

Za mnou prisiel tato a povedal, ze ten blbec za to nestoji, mal pravdu 😀

Pamätám si, že som mala veľmi ťažký a bolestivý rozchod, reálne som cítila tlak a bolesť na hrudi, akoby ma bolelo srdce, neviem to opísať.. A vieš čo mi najviac pomohlo? Objatie od otca. Objal ma a ja som plakala, strašne. On bol ticho, len ma držal a hladil mi vlasy. A večer ma zobrali s mamou na dobrý vyprážaný syr s hranolkami do mojej obľúbenej reštaurácie. Nebavili sme sa o rozchode, len mi povedali, obaja, že keď sa budem chcieť porozprávať, sú tu pre mňa, a rešpektujú všetky moje pocity. Ak budem chcieť byť s nimi, tak tu pre mňa budú, ak budem chcieť byť sama, pochopia to.
Tieto slová, mi pomohli asi najviac. Vedela som, že sú tu pre mňa a môžem sa na nich hocikedy spoľahnúť. Ale sami od seba nikdy tu tému nezacinali, paradoxne sme sa o tom už nikdy nebavili.
Ja by som urobila toto iste pri svojom dieťati.

Povedz jej, ze ten chalan ma akurat tak smolu, ze take skvele dievca nechal. Ze nebol pre nu. Raz pride taky, co ju bude na rukach nosi a bude sa pri nom citit ako kralovna.

@lucia13022023 jeej, to je krásne, ze mas/mala si taky dôverný a úprimný vzťah s rodičmi, a oni dokázali s takou rešpektujúcou a láskavou výchovou ťa vychovávať a podporovať.

Autorka, tak ako keď niekomu zomrie blízky a nepomôže utešovanie, tak ani v prípade dcéry. Musi prejsť s tým smútkom, hnevom, atď... Najviac pomôžeš, ak prijmeš jej pocity a ubezpečiť, že si tam pre ňu, ak to potrebuje a vyjadríš sucit. Netreba ju rozveselovat, nechať ju vyplakat, odzit emócie, aj jed je smutná. Potláčanie emócií nevedie k ničomu dobremu, naopak. Lepšie, ako rodičia @lucia13022023 si to neviem predstaviť.

@bolarazjedna ďakujem.. Áno, mam tých najlepsich rodičov na svete. Sú to moji najlepší kamaráti 🙂

Mozno by si ju mala trochu utesit, byt jej viac oporou, porozpravat sa s nou o tom, spomenut aj tvoju mlad

Mne raz,mama povedala:,, pro jedno kvítí slunce nesvítí. ,,
A mala.pravdu 🙂

@lucia13022023 presne, taký čudný tlak na hrudi som aj ja pociťovala, nikdy som pred tým niečo také nezažila. @autorka spravte si babskú jazdu a keď bude mať dcéra chuť sa rozprávať, tak jej povedz, že niečo lepšie určite príde. V takomto prípade sa treba poučiť a pohnúť ďalej.

Hlavne ju nechať tak a ak bude sama chcieť o tom hovoriť ,alebo sa pomojkať ..ak tak len povzbudivé slová a žiadne výčitky a podobné..každý sme si tým prešli.