Ako vychádzať so svokrou, ktorá kazí stretnutia?
Dobré ráno.
Potrebujem poradiť. Ako mám vychádzať s človekom, ktorý všetky stretnutia a udalosti kazí svojím sebaľutovaním? Pokúsim sa napísať všetko, takže to bude dlhší príspevok.
Mám svokru, ktorú sa snažím pochopiť už 10 rokov. Snažím sa k nej nájsť cestu, porozumieť jej pohnútkam, skrátka sa s ňou snažím vychádzať, ale je to ťažké. Vždy, keď sa stretneme, čo nebýva často, pár krát do roka, všetko sa musí točiť okolo toho ako jej nič nevychádza, všetci sú na ňu zlí, nikto jej nerozumie a nič ju nebaví. Má 70 rokov, pred 30 rokmi ju opustil manžel a ona zostala neuveriteľne zatrpknutá. Rada si realitu prikrášľuje do odtieňa, ktorý podtrháva jej negativizmus, vymýšľa si, že jej susedka vynadala, predavačka ju oklamala, lekár ju odbil a zazeral po nej. Rada robí schválnosti a má nepríjemné sarkastické poznámky. Žije sama, nemá žiadne záľuby, zvieratá nemusí, o kvety sa jej nechce starať, nemá priateľky, pretože všetko a všetci sú zlí. Má veľký byt, v ktorom sa ale nedá hýbať, pretože má všade nazhromaždené obaly z bonboniér, masla, prázdne krabičky, nevyhodí nič a ani to nikomu nedovolí. Cez všetky snahy mám pocit, že jej taký štýl života, v ktorom je za ublíženú, vyhovuje.
Zo začiatku sme sa s manželom snažili a chodili k nej často, či už jej pomôcť v domácnosti, alebo len na návštevu. Ale neustále sa sťažovala aká je unavená z chystania, že nič nestíha, že musí do obchodu, navariť, ako ju z toho bolí chrbát, že celú noc nespala, aby všetko postíhala a podobne. Ak som jej chcela pomôcť v kuchyni, bola nepríjemná a doslova mi vytrhávala veci z rúk. Tak sme ju miesto návštev u nej doma pozývali na výlety, na prechádzky, do cukrárne, aby nemala starosti s chystaním. Tam začala frflať, že zámok vidieť nechce, lebo ho už videla na fotke, sladké ona neje, obed v reštaurácii nechce, lebo jedla doma. Na výlete v ZOO (máme deti) len ochkala a dávala najavo ako sa nudí. Tak sme ju miesto vonkajších aktivít volali k nám domov (narodeniny detí, jej narodeniny, meniny, sviatky). A tu už začali z jej strany schválnosti. Nosila si so sebou obložené chleby, ktoré jedla miesto obeda, ktorý som pripravila buď ja alebo manžel. Keď priniesla koláč (má jednu nepečenú tortu, ktorú pri každej príležitosti prinesie), nechcela z narodeninovej torty, ktorá sa pre ňu pripravila, radšej si odkrojila z koláča, ktorý priniesla ona. Bývame od seba 100 km, chodí vlakom a manžel ju vyzdvihuje na stanici, kde jej pomáha z vlaku a autom ju privezie k nám. Musí chodiť na stanicu v inom meste, aj keď jednu máme priamo tu, pretože tu sú podľa nej nízko nástupištia a ona z vlaku nedokáže vyliezť. Je samozrejmé, že jej vyhovieme. Lenže minule manžel videl ako vyskočila z vlaku ako srnka, keď si myslela, že ju nevidí. Samozrejme, že mi nejde o to, že ju musí priviezť, skôr o to, že ho schválne volá ďalej len preto, aby urobila schválnosť. Niekedy idú vlakom spolu a naposledy sa schválne zvalila na kolená vo dverách a začala ochkať na celý vlak. Manžel sa ju snažil postaviť a ona naschvál padala ďalej. Toto znie až neuveriteľne, ale sám povedal, že to robila náročky.
Po tomto sme návštevy obmedzili na minimum, mali sme z nej dojem, že o návštevy ani nestojí. Ale potom vyplakáva ako je sama, že ju nikto nezavolá, každý na ňu kašle.
Čo sa týka detí, vždy si dá záležať na tom čo im prinesie, hračky vyberá dlho a precízne. Na toto nemôžem nič povedať, ale aj v tomto smere si neodpustí istú provokáciu. Viem, že nie je povinná nič nosiť a ani to nevyžadujem. Skôr ma zaráža to, že sa spýta akú veľkosť deti majú, ja jej poviem, veď sama viem čo im obliekam, a ona prinesie oblečenie o dve čísla menšie, alebo väčšie, pretože ja som sa určite zmýlila. Toto je malichernosť, neriešim, poďakujem, oblečenie dám do šuflíka. Len to spomínam kvôli kontextu. Nechcem napísať, že jej na vnúčatách vyložene nezáleží, ale keď má možnosť s nimi byť, hrá sa na tablete. Ale pri lúčení skoro až plače, že nevie kedy ich zase uvidí. Celú dobu čo tu je sa tvári, že tu byť nechce, ale keď sa má chystať na spiatočný vlak a manžel na ňu čaká už pri dverách, musí ísť na WC, alebo nemôže nájsť peňaženku, musí sa ešte napiť, spočítať si drobné a pod. Vždy to trvá tak dlho, že sa vlak nestihne a ona musí počkať na ďalší. Naposledy nestihla ani ten posledný vlak, tak sme jej prichystali spanie. Tiež by som v tom nevidela problém. Ale, zostala u nás tri dni, skrátka nereagovala na to, že je čas ísť. Keby si ten čas, ktorý tu strávila užila s deťmi, nepoviem pol slova, ja by som bola rada, že mám priestor pre seba. Ale ona len sedela na gauči a ochkala a stonala. Po tomto neviem odhadnúť či o návštevy nestojí, stojí, alebo sa baví tým, že robí nepríjemnú atmosféru. Manžel nie je žiadny ťuťko, vždy ju po nejakom excese vezme do druhej izby a tam jej povie ako je to z jej strany hlúpe a snaží sa jej dohovoriť. Ona sa ale rozplače ako ju nenávidíme, oblečie si kabát a sedí v ňom hodinu a narieka. Keď má nejakú ironickú poznámku, otvorene jej poviem, že sa mi to nepáči a neželám si, aby sa takto u nás doma správala, že sa to dá aj inak. Zase sa rozplače. Nakoniec sme aj to málo stretnutí ešte obmedzili. Teraz však idú Vianoce a je nám nepríjemná predstava, že bude na Štedrý večer sama. Žiadna mama by nemala byť na Vianoce sama. Moja otázka je, ako s takýmto človekom vychádzať? Nepotrebujem sa jej zapáčiť, jednak mám na ňu už svoj názor a za ďalšie to ani nepôjde. Potrebujem vedieť ako na takéhoto človeka reagovať, aby sme ten deň prežili bez ujmy a deti nemali pokazené Vianoce. Nepomáha empatia, priamosť, asertivita, ignorácia, ani sklamanie jej syna.
Prosím, neútočte na ňu, cez to všetko je to mama môjho muža a vidím ako ho to trápi. Nechcem, aby sa tu ohovárala, nechcem ju tu haniť ani sa uisťovať, že ona je tá zlá. Každý sme nejaký a tých pár návštev prežijem. Potrebujem len nájsť spôsob ako škody z jej správania minimalizovať.
Mám svokru s veľmi podobnou povahou - ľúbi sa ľuyovať, ja to ignorujem a jej náreky si nevšímame, nereagujeme (nie raz sme sa presvedčili, že si veci domýšľa) - takže obvykle prejde k inej téme, ak nemá obecenstvo. To jediné u nej zabralo.
Mám svokru s veľmi podobnou povahou - ľúbi sa ľuyovať, ja to ignorujem a jej náreky si nevšímame, nereagujeme (nie raz sme sa presvedčili, že si veci domýšľa) - takže obvykle prejde k inej téme, ak nemá obecenstvo. To jediné u nej zabralo.
@michaela329 presne. Kamoska mala taku svokru. Len sa lutovala a chcela tento dojem vyvolat aj v ostatnych. Ale tak vsetci ju prekukli a tak hrali "jej hru". Aj ked ona mala z toho asi zabavu.
Vy ste na ňu príliš dobrí, tak s vami ľahko zametá.
Spýtaj sa sama seba, čo je nepríjemnejšie - predstava že e bude na Vianoce sama, alebo to ako vám tie Vianoce celé zničí - čo sa na 100% stane ak ju vezmete k sebe?
Či bude ochkať a ľutovať sa u vás alebo u seba by mi bolo jedno, ak ostane doma bude k tomu mať aspoň dôvod.
Ale je to samozrejme na vás.
Ano, sú takí ľudia, čo sa len lutuju, vyratuvaju diagnozy, oni sú na tom akože najhorsie. Mam to v rodine, poznám to. Takže aj ked majú skutočný problém, človek im ani neverí, resp. ako pisu vyššie, ignoruje. Mam traumu uz len zavolať takému človeku, nieto s nim tráviť čas.
@anonym_autor Ja by som detom vianoce nekazila. Nariekat bude tak, ci tak. Ale deti si to uziju.
skoncila som pri prvej vete - snaz sa menej.
svet sa netoci okolo teba, nemusis si s kazdym sadnut.
staci sa spravat zdvorilo.
ked zacne svokra nariekat - s usmevom a kludne ju zastav a povedz, ze si nebudete kazit posedenie, nema dovod sa lutovat a uz ste to aj tak niekolkokrat poculi.,
urcite by som ju na Vianoce nenechala samu, ale dopredfu by sdom povedala, ze sa u vas nebude ochkat a nariekat.
to moze doma, kde bude sama. ak chce.
@anonym_autor bolo to obsiahle, ale z toho čo som zachytila si myslím, že tvoja svokra je psychicky narušená.
Myslím, že prvotná je tam porucha osobnosti ( pravdepodobne emočne nestabilná, hraničná, - hádže sa o zem, emočne výkyvy, klamstvá, alebo niečo podobné ) a NATO sa nabalovali ďalšie veci, myslím, že ma depresiu, to aká je unavena, zle spí, navkadze robiť, nemá radosť zo života, neteší sa, ..., z depresie neliečenej depresie je tam až paranoja ( že jej robia ostatní zle, že ju pozorujú, či čo si tam písala), a aj obsedantno kompulzivne prejavy, to že zhromažďuje veci, má kadejaké podivné rituály. Jednoznačne psychiater by mohol niečo urobiť, ale je mi jasné že tam dobrovoľne nepôjde, lebo ona je v poriadku, to ostatní sú zlí 😁. Je to toho veľa, no ale netreba ju súdiť, treba ju rešpektovať, ako psychicky narušenú osobu a zabezpečiť odbornú pomoc. Jednoznačne by jej antidepresíva pomohli.
@anonym_autor dievča zlaté, nezávidím ti, a ešte menej tvojmu mužovi, pretože on síce vidí, aká je, ale predsa len je to jeho matka, dotýka sa ho to citovo. Takíto ľudia fakt vedia človeku otráviť deň, ale ona sa už nezmení, leda tak k ešte horšiemu. Myslím, že tebe ani veľmi radiť netreba, máš na to všetko naprosto realistický pohľad - navyše píšeš, že ste spolu párkrát do roka, chválabohu. Viem síce, že vtedy vie byť každá minúta nekonečná, ale asi neexistuje iný spôsob, len obliecť hrošiu kožu, urobiť z hlavy tunel (jedným uchom dnu, druhým rýchlo von) a nejako to prečkať. Toto nám s bratom vždy radila mama, keď sme boli deti, my sme totiž mali jednu veľmi nepríjemnú babku
@anonym_autor bolo to obsiahle, ale z toho čo som zachytila si myslím, že tvoja svokra je psychicky narušená.
Myslím, že prvotná je tam porucha osobnosti ( pravdepodobne emočne nestabilná, hraničná, - hádže sa o zem, emočne výkyvy, klamstvá, alebo niečo podobné ) a NATO sa nabalovali ďalšie veci, myslím, že ma depresiu, to aká je unavena, zle spí, navkadze robiť, nemá radosť zo života, neteší sa, ..., z depresie neliečenej depresie je tam až paranoja ( že jej robia ostatní zle, že ju pozorujú, či čo si tam písala), a aj obsedantno kompulzivne prejavy, to že zhromažďuje veci, má kadejaké podivné rituály. Jednoznačne psychiater by mohol niečo urobiť, ale je mi jasné že tam dobrovoľne nepôjde, lebo ona je v poriadku, to ostatní sú zlí 😁. Je to toho veľa, no ale netreba ju súdiť, treba ju rešpektovať, ako psychicky narušenú osobu a zabezpečiť odbornú pomoc. Jednoznačne by jej antidepresíva pomohli.
@anonym_e81ada s tým spánkom môže pokojne klamať, moja klamala. Tvrdila, že celé noci nespí a potom keď bola párkrát u nás, spala celú noc do desiatej rána 😅 Na pobyte sme boli, bola na izbe s kamaratkinou mamou - tá ráno zahlásila, že ešte nikoho nevidela tak schuti spať - vo svokre by sa krvi nedorezal. Odvtedy sa začala sťažovať, že spí moc dlho, že čo to s ňou len bude, že je isto chorá 🤣 Toto sú povahy, nemusí to byť hneď diagnóza.
Vy ste na ňu príliš dobrí, tak s vami ľahko zametá.
Spýtaj sa sama seba, čo je nepríjemnejšie - predstava že e bude na Vianoce sama, alebo to ako vám tie Vianoce celé zničí - čo sa na 100% stane ak ju vezmete k sebe?
Či bude ochkať a ľutovať sa u vás alebo u seba by mi bolo jedno, ak ostane doma bude k tomu mať aspoň dôvod.
Ale je to samozrejme na vás.
@anonym_autor moja bola podobná tvojej, a to i napriek tomu že žili spolu so svokrom, ale v jej blízkosti len tak sršal negativizmus, 75 km nebola ochotná cestovať aj keď jej muž vybavil preukažku na vlak aby mohla zadara a zastávku mala na 100m. Vždy po ňu bolo treba ísť autom a celou cestou len ten negativizmus, vo dverách že: kedy ide ďalší vlak domov? I keď sme vedeli, že by aj tak vlakom nešla. Po prvom nevhodnom darčeku (ovocie na ktoré bábo nemôže)sa odula a už nikdy nič nedosniesla. Samozrejme muža to vždy veľmi mrzelo. Šlo to takto 4-5r ale potom aj muž uznal, že to nemá zmysel. On tam chodil ale bezo mňa po čase už nechceli chodiť ani deti, nemala k nim ani pol dobrého slova. Len sedieť v totálne zafajčenej miestnosti kde sa nedá dýchať, to nemá zmysel. Hrali sa iba na dvore, ona ani z izby nevyšla. Keď som jej povedala že pri deťoch nemá fajčiť bolo zle, tak isto v aute a u nás v každej izbe zas sa odula. Ona si lepeňák nenosila so sebou ani koláče ale zároveň nejedla nič čo som navarila. Ale teatrálne držala hladovku pri svojich 120kg. Vypila 8-10 káv, každú z iného pohára a kde dopila tam pohár nechala. Špaky po celom dvore aj v pieskovisku.
Súhlasím s @bomba36 nekaz deťom Vianoce a radosť z darčekov.
Anonym, z toho ako si opisovala svoju svokru by som ti uverila že sme rodina, tiež máme jeden takýto psychicky… labilný a neliečený prípad v podobnom veku. U nás to prešlo do stavu kedy širšia rodina s nami prestala komunikovať úplne; tie naprieky, nadávky a všeobecne správanie sa dlhodobo nedá znášať nech je človek akokoľvek milý a chce vychádzať v dobrom, nech plánuje a ustupuje. Rodina je rodina, samozrejme, ale tiež nemá zmysel hádzať hrach o stenu a dúfať že možno sa niečo stane. Neviem ako ďaleko od seba bývate, zvážila by som navštíviť ju o deň vopred a spraviť si “dvoje Vianoce”, alebo na pár hodín ju prísť pozrieť a potom odísť s nejakou zámienkou, napríklad že chcete ísť ešte na návštevu k inej rodine alebo známym. Klamanie nie je chválitebné, ale je to lepšia alternatíva než riešiť výčitky, slzy a obviňovanie a zbytočne si kaziť to málo pracovného pokoja ktoré do roka máme. Každopádne, držím palce!
@anonym_autor Klobúk dolu ako citlivo si to opísala, pôsobíš ako inteligentná baba, ktorá som neprišla len kydať na svokru. O to viac ma tvoja situácia mrzí, ale dobre je, že ste v tom s mužom za jedno.
Písali ti tu niektoré, že tie Vianoce byť nejako pretrpeli. Z vlastnej skúsenosti by som ti povedala, že to nerob. Ako dieťa som každé Vianoce trávila s našimi, kde bolo dusno a otec robil peklo. Tiež sa len patrilo nejako to pretrpieť. Vieš ako to dopadlo? Ja som sa svojho času zaprisahala, že nikdy nikdy viac s ním sviatky tráviť nebudem. A takisto s ním nikdy nebudú tráviť sviatky môj muž a syn. Prídeme medzi sviatkami, ale Štědrý deň si už nikdy v živote nenechám pokaziť, lebo síce on sa rokmi unormálnil, ale človek nikdy nevie a ja to riskovať nebudem. A či mám výčitky svedomia? No nemám, v prvom rade som už mama a manželka.
Preto by som ti odporúčala, nerob to svojim deťom, lebo ak si to budú pamätať tiež na to raz možno budú spomínať… Normálne by som spravila pokojný Štědrý deň doma a na prvý sviatok vianočný by som išla na otočku k svokre. Tých 100 km nie je zas taká diaľka, mnohí chodíme aj ďalej na otočku.
@anonym_autor Klobúk dolu ako citlivo si to opísala, pôsobíš ako inteligentná baba, ktorá som neprišla len kydať na svokru. O to viac ma tvoja situácia mrzí, ale dobre je, že ste v tom s mužom za jedno.
Písali ti tu niektoré, že tie Vianoce byť nejako pretrpeli. Z vlastnej skúsenosti by som ti povedala, že to nerob. Ako dieťa som každé Vianoce trávila s našimi, kde bolo dusno a otec robil peklo. Tiež sa len patrilo nejako to pretrpieť. Vieš ako to dopadlo? Ja som sa svojho času zaprisahala, že nikdy nikdy viac s ním sviatky tráviť nebudem. A takisto s ním nikdy nebudú tráviť sviatky môj muž a syn. Prídeme medzi sviatkami, ale Štědrý deň si už nikdy v živote nenechám pokaziť, lebo síce on sa rokmi unormálnil, ale človek nikdy nevie a ja to riskovať nebudem. A či mám výčitky svedomia? No nemám, v prvom rade som už mama a manželka.
Preto by som ti odporúčala, nerob to svojim deťom, lebo ak si to budú pamätať tiež na to raz možno budú spomínať… Normálne by som spravila pokojný Štědrý deň doma a na prvý sviatok vianočný by som išla na otočku k svokre. Tých 100 km nie je zas taká diaľka, mnohí chodíme aj ďalej na otočku.
@anonym_1ccc5e ignorujte preklepy, používala som “diktafón” a už mi to nejde opraviť
Vianoce by som deťom nekazila ani jej vo všetkom neustupovala. To je taká povaha, ktorá potrebuje pozornosť a nájde si hocičo aby sa mohla ľutovať.
Všetkým ďakujem za reakcie. Rozumiem, že pre väčšinu je najschodnejšie riešenie svokru na Štedrý deň nevolať. Chápem to, sama by som to poradila, ak by som v tom nebola zainteresovaná. Manžel mi povedal, že sa mám rozhodnúť podľa svojho uváženia, že jediné čo si praje je, aby sme s deťmi prežili pekné sviatky. A ak sa rozhodnem nevolať ju, plne to chápe a rešpektuje. Na druhú stranu však vidím ako ho mrzí, že je jeho mama taká a je to s ňou tak komplikované, že ju nechce ten deň nechať samú, aj keď sa správa ako sa správa. Navyše, toto budú prvé Vianoce odkedy mi odišiel tatino, možno preto som tak melancholicky naivná a dúfam, že to tentokrát bude iné. Keď si spomeniem ako úctivo a pozorne sa manžel správal k mojej mamine, ktorá náhle zostala bez človeka čo tu pre ňu bol 30 rokov, chcem mu jeho charakternosť "vrátiť" smerom k jeho mame. Aj keď rozumiem, že nie vždy si to človek zaslúži. Každopádne sa rozhodneme podľa toho čo bude najlepšie pre deti. Ešte raz ďakujem za odpovede.
@anonym_autor ach jaj, je mi to ľúto. Bohužiaľ neda sa nič veľmi robiť, je od vás veľmi úctyhodné že toto dávate. Úprimne minú svokru úplne ignorujem, je nebezpečná pre seba a ľudí okolo seba, ma psychické problémy, pije, pomôcť sa jej nedá. Mám jeden život a takýmto človekom si ho kaziť nenechám. Ignorujeme ju, nedá sa vystáť, je to ako zúrivý maniak žijúci v inej realite kde sú všetci zlý. Týmto spôsobom dožije svoj život, vybrala si toto, pomôcť odmietla a žiaľ prostriedky ktoré by ju donútili sa liečiť v našom zdravotníctve nie sú, musí ona sama súhlasiť. Každý ai je strojcom svojho šťastia a my sme sa rozhodli že naša rodina je a vždy bude prvoradá.
@anonym_autor nekazila by som kvôli nej deťom Vianoce, strávila by u nás jedno poobedie na 2.sviatok vianočný
@anonym_autor ako ju opisujes vidím jedného smutného nešťastného človeka čo strašne chce aby jej venovali pozornosť a lásku. Je úžasné ako to zvládaš a ja verím že to vydržíš aj ďalej lebo kto vie aki budeme my v jej veku.... Vianoce spolu určite prežijete a z vlastnej skúsenosti odporúčam jedine - na všetko odpovedať úsmevom a láskavostou. Jedine toto ma zmysel. Ona sa už nezmení a ak chce pozornosť a lásku tak jej ju dajte. Je to starší človek, prežila si v živote svoje a kto vie ako dlho tu ešte bude. Tak nech máte čisté svedomie že ste urobili všetko tak ako sa patrí medzi slusnumi ľuďmi.
@anonym_autor Ona vola o pozornost. Preto robi zle. Nevsimala by som si to, nech si na navsteve jedava, co chce. Na jej poznamky by som nereagovala ani nerozvadzala temu, keby zacala negativne. A volala by som ju len a len na povinne rodinne stretnutia, nic viac. Ona uz ina nebude, a to hromadenie veci, tak to je uz ma diagnozu. Ako mozog starne, niekomu to takto vypali, ze sa zmeni aj jeho povaha a je skratka z cloveka neprijemny geriatrik. Je vela takych ludi a aj vela tych, ktorym sa realne pocas zivota dokopy nic zasadne zle nestalo. Proste staroba je aj takato.
Ked si ju zacala opisovat, akoby som citala o podobnej osobe, ale padanie na kolena-cirkusy pred ludmi, to je iny level. 😅 Nasa znama je neskodnejsia, len "bajiva lhavost" ale dokaze nasrat do 5.minut. V kazdej prupovidke 2*Svajciarsko,ako stara osoba bol pre nu Svajc. symbolom toho najlepsieho na svete. Doktori, sestry jej na posedenie hovoria cele zivotopisy, vsetci samozrejme su v 🇨🇭, kto je rozvedeny, kto s kym, kto proti komu... Potom zacne spletat, ze vnukovi prisla na pohovor nova sekretarka a mala spinu za nechtami, jej oblubena tema, cislovky prehadzuje vidlami, vnucka bola pozerat dom a v krove boli 10 cm cervy... Ja sa hambim, len ked si predstavim, ze ide po dedine a vsetkych obdari svojimi fabulaciami, ale ona je u ludi celkom oblubena, bola zo silneho rocnika 1944.takych ludi mas chut opravit, ale nie je navod... 👾
@anonym_autor nijako to nezmenis, iba vydrzat.
@anonym_autor nečítala som príspevky. Je to úplne normálna svokra, ktorá už má svoj vek. Ani ty nevieš, aká budeš v jej veku. Nikdy nekrič hop....a z toho čo píšeš potrebuje svokra viacej pochopenia z vašej strany a empatie. Nepochopila som, čo je na tom také strašné, že si donesie k vám vlastne chlebíky a vlastný koláč. Keď jej chuti to, tak bude jesť to. Snáď jej nebude niekto iný vnucovať a dirigovať, čo má jesť. Veď jej trošku doprajte. Ani sa jej nedivím, že sa stále sťažuje, že sú ľudia k nej zlí. Veď ju trochu pochopte. Je to už stará žena. A keď chce aby ju ľutovali, prečo ju teda nepoľutujete? Prečo ste tak sebeckí? Keby ste boli viac empatickí voči nej, tak by som v nej žiadny problém nevidela. Je to z tvojho písania úplne normálna stará žena, ktorá si prežila už svoje a hľadá len pochopenie.
@anonym_autor nečítala som príspevky. Je to úplne normálna svokra, ktorá už má svoj vek. Ani ty nevieš, aká budeš v jej veku. Nikdy nekrič hop....a z toho čo píšeš potrebuje svokra viacej pochopenia z vašej strany a empatie. Nepochopila som, čo je na tom také strašné, že si donesie k vám vlastne chlebíky a vlastný koláč. Keď jej chuti to, tak bude jesť to. Snáď jej nebude niekto iný vnucovať a dirigovať, čo má jesť. Veď jej trošku doprajte. Ani sa jej nedivím, že sa stále sťažuje, že sú ľudia k nej zlí. Veď ju trochu pochopte. Je to už stará žena. A keď chce aby ju ľutovali, prečo ju teda nepoľutujete? Prečo ste tak sebeckí? Keby ste boli viac empatickí voči nej, tak by som v nej žiadny problém nevidela. Je to z tvojho písania úplne normálna stará žena, ktorá si prežila už svoje a hľadá len pochopenie.
@dvanastka no trocha si dovolim nesuhlasit. Vobec to nie je normalna stara zena. Je zla a vyzaduje pozornost za kazdu cenu. Poznam kopec dtarych ludi ktori sa yesia z pritomnosti rodiny a nerobia tkrto veci a naschvaly. Zasa n adruhej dtrane clovek nechce byt necitlivy a nevhat ju mimo rodiny. Tak skor len skusit ignorovat,urcit si program a sposob ako budu sviatky vyzerat a drzat sa ho. Ona nech si ho iziva pozorovanim. Ignorovat jej vystupy a munimalizovat ich. Ak to bude zle,treba sa poucit do buducna
@dvanastka no trocha si dovolim nesuhlasit. Vobec to nie je normalna stara zena. Je zla a vyzaduje pozornost za kazdu cenu. Poznam kopec dtarych ludi ktori sa yesia z pritomnosti rodiny a nerobia tkrto veci a naschvaly. Zasa n adruhej dtrane clovek nechce byt necitlivy a nevhat ju mimo rodiny. Tak skor len skusit ignorovat,urcit si program a sposob ako budu sviatky vyzerat a drzat sa ho. Ona nech si ho iziva pozorovanim. Ignorovat jej vystupy a munimalizovat ich. Ak to bude zle,treba sa poucit do buducna
@efka77 takže podľa teba, keď si niekto vyžaduje pozornosť, je zlý?
Ja som to so svokrou už dávno vzdala. Akceptujem ju takú aká je. Neriešim nič.
Proste,keď je tu ,prežijem. Keď odídu ,žijem si po svojom. Sú to starí ľudia a každý z nich reaguje inak v starobe. Snaží sa upútať. Niektorí tak reagujú,že sa ľutujú. Možno si myslí,že tak bude mať k vám bližšie a keď by bola ok,tak sa o ňu nebudete až tak zaujímať. Ľútosť všeobecne zvyšuje záujem. Lenže asi si to zle vysvetlila a teraz to zahnala až do extrému. Možno by pomohlo ju sem tam napomenúť od syna,že sa nechová vhodne.
Lenže to veľa krát chlapi nevedia,povedať matkám. Ale dosť by to pomohlo a matka by potom taká nebola. Ktovie akí budeme v starobe my. Nemôže mať aj nejakú chorobu? Je úplne zdravá psychicky?
Mne to pripadá,že sa začína chovať ako dieťa. Evidentne bola taká ,keď bola malá. Plus to zberateľstvo naznačuje,že nie je určite psychicky v poriadku. Možno by ste mali vyhľadať pomoc aj v tomto smere s ňou. Má muž viac súrodencov? Alebo je len jedináčik?
A možno by pomohlo,kebyže bývala bližšie k vám? Netúži možno po starostlivosti? Že už je ten čas,kedy by sa mala viac zapájať do komunity starých ľudí v danom meste ? Alebo prípadne starobinec,kde si určite nájde spriaznenú dušu.
tam bude psychicka choroba u svokry, ja by som urobila kompromis na Stedry vecer budte samy s detmi a zavolaj ju na prvy alebo druhy sviatok vianocny
v prvom rade mas zodpovednost za svoje deti aby ti potom nespominali na pokazene vianoce po rokoch ako napr my (tiez sme mali podobnu babku) a teraz to uz vnimam ako srandu ale vtedy sme tym ako deti trpeli
Ja by som chcela len jednu drobnú vec doplnit - vždy keď niekto povie na potrebu psychológov a toho, že mladí ľudia riešia veci dnes nejak príliš emočne - že “my sme takí neboli, všetko bolo v poriadku, všetko sme si vedeli vyjasnit”, tak si prosím pozrite počet ľudí, ktorí sa tu ozývajú, že poznajú takéto osoby/typy/svokry.. to sú smutné nevyrovnané duše, ktoré nevedia spracovať svoje emócie, práve preto, že v minulosti bolo všetko tabu.
@anonym_autor zobrat ju k sebe ale nevsimat si jej excesy. Ona tak uz zije dlho,zrejme jej vyhovuje tento negativizmus a zatrpknutie, ma uz svoje roky tak treba ju brat s obrovskou rezervou. Povie nieco nevhodne,len sa usmej a prejdi na inu temu, cim ona odpornejsia tym ty milsia. Clovek nemoze zmenit inych,seniorov v tomto veku uz vobec nie,proste brat ich aki su ale neklesat na ich uroven,nehadat sa s nimi,zaroven debatu neotacat smerom akym chcu oni - negativizmus,urazky,bedakanie ...Takym stylom nebudes mat vycitky,ze ste sa na nu vykaslalu,zaroven si udrzis svoj vnutorny pokoj a jej ustupacnu naladu nechas len a len pre nu.
paci sa mi, ako si to zhrnula, posobis na mna ako inteligentna baba a sucitim s tebou, zazivam nieco dost podobne, v niecom uplne rovnake - mne pomaha jedine ignoracia
ale kedze ty touto cestou nechces ist - aj chapem preco - mozno sa len nastavit, ze skratka tie vianoce nejako vydrzis - na jej plac a fnukanie, ironicke poznamky a podobne nebudes vobec reagovat? ako keby to nebolo? ked nebudu divaci, nebude ju to bavit dlhsie, ako je nutne, ona to potrebuje zazivat tie cirkusy a teatra, myslim, ze ona dobre chape, co robi, tak jej to skus minimalizovat, zmen rychlo temu, pusti pesnicku v radiu...