Ako zvládnuť vzťah s partnerom, ktorý má malé dieťa?

Ja som si našla muža, ktorý mal vtedy osem ročného syna.... vychovával ho sám, lebo matka sa zbalila keď mal syn tri roky a odišla za frajerom do čiech....mala som vtedy 20 rokov...stretávali sme sa, jeho syna som brávala na pizzu, von....vo vzťahu sme zrazu hneď mali aj dieťa...a naučili sme sa s tým žiť... pomerne hneď som otehotnela....keď sme spolu čakali druhé, vzali sme sa...teraz máme tretie....z jeho prvého syna vyrástol úžasný schopný chlapec, ktorý má už 30 rokov..býva sám s priateľkou a veľmi ho ľúbime...tak ako aj on nás....s matkou sa už viac nevidel...

Toľko môj príbeh... ktorý aj u teba môže dopadnúť dobre....ale musíš sa takmer okamžite vžiť do roly matky a keďže chlapček ani nevie čo to slovo znamená, dať mu pocítiť vôňu domova..ak to teda s jeho otcom myslíš vážne....chce to veľa driny, ale ide to....len ty už nemôžeš chcieť len muža, ale v prvom rade aj syna.... držím päste 🍀

@ikuska27 Nieco sa ta spytam, ale nemusis odpovedat ak nechces. Pises, ako si sa od 8 rokov starala o cudzie dieta muzove, teraz ma 30 a ako ho lubis a on teba. Ale na MK mas ozaj vsetko na profile okrem tohto "syna" o nom ani zmienku. Od mala ako si rodila - moje 2 deticky album (iba pokrvne spominas). Ved ako chapem, mozno popri tisic fotkach si nechcela davat jeho foto, kedze nie je pokrvny. Ale ani len v popise kolko mas deti nemas tohto napisaneho. Clovek by povedal, ze ked od 8 rokov sa o neho staras, a lubis ho ako pises, ze ho beries ako syna. A este ked sa na chudacika jeho matka, ktora ho porodila vykaslala v 3 rokoch. Pride mi to take divne. Ako naozaj nemam skusenost s cudzimi detmi. S muzom mame len svoje deti. Na siete nedavam ziadne fotky, sukromie si chranim. Ale naozaj som myslela, ze aj syna muza, ktoreho si vychovavala od mala napises do zoznamu svojich deti a ratas ho do poctu deti.

@ikuska27 u vás matka vôbec nebola prítomná.tu je a je komplikovaná a zrejme chorá.plus určite sa vo výchove adpon trochu angažujú aj jej rodičia...byť autorkou tak utekám

@ikuska27 aj keby tu zenu uz nemiluje. Miloval ju 5 rokov - ma zaväzok sa o nu v takomto citlivom obdobi postarat a nie riesit nove lasky a sex... Ona ma psychiku odpilenu, ziadna zena nejde k rodicom a dieta vozi na dlhe hodiny k muzovi ci aj na noc, to nie je normalne spravanie, to pochopi kazdy... mozno uz aj riesi lieky, psychologa/psychiatra, toto vsetko my nevieme. Porod je velmi tazke obdobie pre zenu a vsetky tie chemicke procesy vedia vsetko uplne otocit hore nohami. On nema ziadne pravo hladat dalsi vztah, ked ho ona potrebuje a on je za to zodpovedny (to dieta jej predsa spravil on).

Autorka uplne vazne, posli ho domov, sama raz budes mamou a predstav si, co by toto pre teba znamenalo, si uplne na dne a muz uz zasuva inde... prakticka stranka - on to dieta bude mavat na vikendy, sviatky, dovolenky, bude platit vyzivne dalsich 25 rokov, co vam ako rodine bude strihat rozpocet... nic nebude s tebou robit prvy krat, lebo to uz zazil... kazde vase dieta bude porovnavat s tym prvym, lebo on to robil vtedy, vedel vtedy, to ci hento... neni vsetko ruzove aj keby si vytvorite uzasny vztah, ta jeho minula rodina bude s vami pritomna cely zivot. Stoji ti to za to?

prosím ťa ked je taky starostlivý otec, kedy si ťa stihol najsť? a kde?

@anonym_793b78 Mne sa nad tymto celym rozum zastavuje...

Ja ti to teraz poviem ako žena, ktorú chlap nechal v tehotenstve kvôli druhej. Boli sme spolu takmer 7 rokov. Netvrdím, že náš vzťah bol ako z rozprávky, no milovali sme sa, boli sme zasnúbení, stavali sme dom, a 3 roky sme bojovali o to, aby sme mohli mať vlastné dieťa (určite najmä toto poznačilo náš vzťah). Keď som po 4x otehotnela, a tehotenstvo bolo konečne na dobrej ceste, môj ex ma vymenil za inú. V čase keď som doma doslova žrala 11liekov denne, pichala si každý večer injekcie, aby som naše dieťa udržala nažive, a aby sme oň opäť neprišli, plakala som mu, že to už nezvládam, zostala som doma na rizikovom tehotenstve... v tú dobu keď mal pri mne stáť, si začal vypisovať s jeho zamestnankyňou, kvôli ktorej nás nakoniec opustil. Nebol mi to schopný ani povedať, donútil ma svojim správaním, aby som odišla, pri tom som odchádzala s tým, že som verila, že to je len výhražný prst pre neho a spamätá sa. V tej dobe som sa od iných ľudí dozvedela, že to ťahá s ňou, k čomu sa mi keď to prepuklo musel už priznať. Tvrdil, že ma nemiloval, že bol so mnou nešťastný... nevidím mu do hlavy, viem, že sa dostával do extrémnych depresií kvôli práci a finančnej situácii, nakoniec to neuniesol, a presne takú istú depresívnu osobu si priviedol do života. No nemyslím si, že bol so mnou nešťastný, človek, ktorý vo vzťahu už niečo necíti nerobí to, čo robil on. Na otázku prečo si robil teda dieťa, ak bol taký nešťastný neodpovedal nikomu dodnes. Takže si spravte z tohto záver samy.. ale naspäť k téme. Odišla som, bola som stále na rizikovom, dieťa v ohrození, schudla som 5kg za dva týždne, skončila som na infuziach.. zatiaľ čo on verejne zdielal ako našiel svoju spriaznenu dušu. Vieš si predstaviť tú bolesť akú som v sebe mala? Tie úzkosti, ktoré som prežívala, zatiaľ čo on sa zabával s inou, ja som bojovala naďalej o naše vysnívané dieťa. Dohnal ma myšlienkami k tomu, že som premýšľala, že mu vezmem život, že to nezvládnem, neustojím. Modlila som sa deň čo deň nech tá bolesť už skončí. Boli to nekonečné týždne, musela som vyhľadať odbornú pomoc, chodila som na terapie.. aktuálne som v 8. mesiaci. A stále som sa z toho nedostala, nie je nič horšie pre ženu ako zostať sama odkopnutá v tehotenstve, či po pôrode. Cítim voči nemu stále krivdu, je predsa za mňa, za nás zodpovedný.. a to nehovorím absolutne o financiach, ale o tej psychickej podpore a starostlivosti, ktorú žena v tom období potrebuje. A nepotrebuje ju od nikoho iného, ako od jej partnera, s ktorým to dieťa má. Neskutočne sa bojím popôrodnej depresie, a myslím, že ma neminie.. Sme síce v ako takom kontakte, no nie je to dobré, vedie toxický vzťah s psychicky narušenou osobou, ktorá ho odtrhla od ženy, vlastného dieťaťa, kamarátov, a dokonca z časti aj od jeho rodiny. Sú rozídení 2x za týždeň, po mesiaci ju podviedol s inou, údajne skončila kvôli nemu na čas na psychiatrii.. No napriek tomu, ako mi ublížil, a aký zrejme v skutočnosti je, si v kútiku duše prajem mať práve jeho pri sebe v tomto období, kedy mi treba najviac pomáhať. Nikdy mu toto celé trápenie nezabudnem, no na druhej strane stále čakám, že mi príde na pomoc... a presne toto musí prežívať aj ona.
A posledná vec.. myslíš, že keď to dokázal spraviť jej, nespraví to aj tebe? Myslíš, že je naozaj chyba len v nej? Prečo sa k tomu teda nepostaví zodpovedne a najmä ako chlap, a nestojí pri nej? Podľa mňa sama vieš, že pravda je zrejme niekde úplne inde ako ti hovorí, a možno aj ako hovoríš ty tu nám. Každopádne ti prajem, aby si nikdy v živote nič podobné nezažila ty.

@bronkax
Ja tomu neverim daco mi tam nehra, to kedy stihol novu priatelku ked babo malo tyzden?

@bronkax presne, otras cisty toto...keby dieta malo 4 roky, ale takto??? Prezila som si poporodnu depresiu, ale takeho chuja mat doma, tak si to hodim urcite. Vysinuta matka, ze? Ale ze chujko ma pri 4 mesacnom dietati uz novu znamost, je ok? Niektori ludia sa nestitia nicoho, fakt 🫣.

V tomto prípade je na chybe matka. Ona sa dieťaťa "vzdala". Povedala, že sa "necíti byť matkou" a odišla a nechala ho na výchovu dieťaťa. Po komunikácii sa dohodli na striedavej starostlivosti, ale nedodržuje to. On sa naozaj snaží. Aj keď je v nočnej, po príchode je celý deň so synom. V noci k nemu vstáva na kŕmenie, naozaj sa stará a zaujíma o neho. Je dobrý a príkladný otec. Matka neprejavuje záujem, aj keď je na materskej, nemá prácu, radšej ide na celý deň preč a nechá syna na starosť otcovi. Chcem mu byť oporou a pomôcť mu, vidím, že je toho na neho veľa. Pracuje 12tky, denné, nočné a koľkokrát po celom dni v práci ešte v noci vstáva ku synovi, pretože ona " sa potrebuje vyspať". Je to zložitý vzťah, ale nie je to o tom, že by som rozbila vzťah. Oni spolu nežijú, len sa starajú o dieťa.

Ja ti to teraz poviem ako žena, ktorú chlap nechal v tehotenstve kvôli druhej. Boli sme spolu takmer 7 rokov. Netvrdím, že náš vzťah bol ako z rozprávky, no milovali sme sa, boli sme zasnúbení, stavali sme dom, a 3 roky sme bojovali o to, aby sme mohli mať vlastné dieťa (určite najmä toto poznačilo náš vzťah). Keď som po 4x otehotnela, a tehotenstvo bolo konečne na dobrej ceste, môj ex ma vymenil za inú. V čase keď som doma doslova žrala 11liekov denne, pichala si každý večer injekcie, aby som naše dieťa udržala nažive, a aby sme oň opäť neprišli, plakala som mu, že to už nezvládam, zostala som doma na rizikovom tehotenstve... v tú dobu keď mal pri mne stáť, si začal vypisovať s jeho zamestnankyňou, kvôli ktorej nás nakoniec opustil. Nebol mi to schopný ani povedať, donútil ma svojim správaním, aby som odišla, pri tom som odchádzala s tým, že som verila, že to je len výhražný prst pre neho a spamätá sa. V tej dobe som sa od iných ľudí dozvedela, že to ťahá s ňou, k čomu sa mi keď to prepuklo musel už priznať. Tvrdil, že ma nemiloval, že bol so mnou nešťastný... nevidím mu do hlavy, viem, že sa dostával do extrémnych depresií kvôli práci a finančnej situácii, nakoniec to neuniesol, a presne takú istú depresívnu osobu si priviedol do života. No nemyslím si, že bol so mnou nešťastný, človek, ktorý vo vzťahu už niečo necíti nerobí to, čo robil on. Na otázku prečo si robil teda dieťa, ak bol taký nešťastný neodpovedal nikomu dodnes. Takže si spravte z tohto záver samy.. ale naspäť k téme. Odišla som, bola som stále na rizikovom, dieťa v ohrození, schudla som 5kg za dva týždne, skončila som na infuziach.. zatiaľ čo on verejne zdielal ako našiel svoju spriaznenu dušu. Vieš si predstaviť tú bolesť akú som v sebe mala? Tie úzkosti, ktoré som prežívala, zatiaľ čo on sa zabával s inou, ja som bojovala naďalej o naše vysnívané dieťa. Dohnal ma myšlienkami k tomu, že som premýšľala, že mu vezmem život, že to nezvládnem, neustojím. Modlila som sa deň čo deň nech tá bolesť už skončí. Boli to nekonečné týždne, musela som vyhľadať odbornú pomoc, chodila som na terapie.. aktuálne som v 8. mesiaci. A stále som sa z toho nedostala, nie je nič horšie pre ženu ako zostať sama odkopnutá v tehotenstve, či po pôrode. Cítim voči nemu stále krivdu, je predsa za mňa, za nás zodpovedný.. a to nehovorím absolutne o financiach, ale o tej psychickej podpore a starostlivosti, ktorú žena v tom období potrebuje. A nepotrebuje ju od nikoho iného, ako od jej partnera, s ktorým to dieťa má. Neskutočne sa bojím popôrodnej depresie, a myslím, že ma neminie.. Sme síce v ako takom kontakte, no nie je to dobré, vedie toxický vzťah s psychicky narušenou osobou, ktorá ho odtrhla od ženy, vlastného dieťaťa, kamarátov, a dokonca z časti aj od jeho rodiny. Sú rozídení 2x za týždeň, po mesiaci ju podviedol s inou, údajne skončila kvôli nemu na čas na psychiatrii.. No napriek tomu, ako mi ublížil, a aký zrejme v skutočnosti je, si v kútiku duše prajem mať práve jeho pri sebe v tomto období, kedy mi treba najviac pomáhať. Nikdy mu toto celé trápenie nezabudnem, no na druhej strane stále čakám, že mi príde na pomoc... a presne toto musí prežívať aj ona.
A posledná vec.. myslíš, že keď to dokázal spraviť jej, nespraví to aj tebe? Myslíš, že je naozaj chyba len v nej? Prečo sa k tomu teda nepostaví zodpovedne a najmä ako chlap, a nestojí pri nej? Podľa mňa sama vieš, že pravda je zrejme niekde úplne inde ako ti hovorí, a možno aj ako hovoríš ty tu nám. Každopádne ti prajem, aby si nikdy v živote nič podobné nezažila ty.

Ja ti to teraz poviem ako žena, ktorú chlap nechal v tehotenstve kvôli druhej. Boli sme spolu takmer 7 rokov. Netvrdím, že náš vzťah bol ako z rozprávky, no milovali sme sa, boli sme zasnúbení, stavali sme dom, a 3 roky sme bojovali o to, aby sme mohli mať vlastné dieťa (určite najmä toto poznačilo náš vzťah). Keď som po 4x otehotnela, a tehotenstvo bolo konečne na dobrej ceste, môj ex ma vymenil za inú. V čase keď som doma doslova žrala 11liekov denne, pichala si každý večer injekcie, aby som naše dieťa udržala nažive, a aby sme oň opäť neprišli, plakala som mu, že to už nezvládam, zostala som doma na rizikovom tehotenstve... v tú dobu keď mal pri mne stáť, si začal vypisovať s jeho zamestnankyňou, kvôli ktorej nás nakoniec opustil. Nebol mi to schopný ani povedať, donútil ma svojim správaním, aby som odišla, pri tom som odchádzala s tým, že som verila, že to je len výhražný prst pre neho a spamätá sa. V tej dobe som sa od iných ľudí dozvedela, že to ťahá s ňou, k čomu sa mi keď to prepuklo musel už priznať. Tvrdil, že ma nemiloval, že bol so mnou nešťastný... nevidím mu do hlavy, viem, že sa dostával do extrémnych depresií kvôli práci a finančnej situácii, nakoniec to neuniesol, a presne takú istú depresívnu osobu si priviedol do života. No nemyslím si, že bol so mnou nešťastný, človek, ktorý vo vzťahu už niečo necíti nerobí to, čo robil on. Na otázku prečo si robil teda dieťa, ak bol taký nešťastný neodpovedal nikomu dodnes. Takže si spravte z tohto záver samy.. ale naspäť k téme. Odišla som, bola som stále na rizikovom, dieťa v ohrození, schudla som 5kg za dva týždne, skončila som na infuziach.. zatiaľ čo on verejne zdielal ako našiel svoju spriaznenu dušu. Vieš si predstaviť tú bolesť akú som v sebe mala? Tie úzkosti, ktoré som prežívala, zatiaľ čo on sa zabával s inou, ja som bojovala naďalej o naše vysnívané dieťa. Dohnal ma myšlienkami k tomu, že som premýšľala, že mu vezmem život, že to nezvládnem, neustojím. Modlila som sa deň čo deň nech tá bolesť už skončí. Boli to nekonečné týždne, musela som vyhľadať odbornú pomoc, chodila som na terapie.. aktuálne som v 8. mesiaci. A stále som sa z toho nedostala, nie je nič horšie pre ženu ako zostať sama odkopnutá v tehotenstve, či po pôrode. Cítim voči nemu stále krivdu, je predsa za mňa, za nás zodpovedný.. a to nehovorím absolutne o financiach, ale o tej psychickej podpore a starostlivosti, ktorú žena v tom období potrebuje. A nepotrebuje ju od nikoho iného, ako od jej partnera, s ktorým to dieťa má. Neskutočne sa bojím popôrodnej depresie, a myslím, že ma neminie.. Sme síce v ako takom kontakte, no nie je to dobré, vedie toxický vzťah s psychicky narušenou osobou, ktorá ho odtrhla od ženy, vlastného dieťaťa, kamarátov, a dokonca z časti aj od jeho rodiny. Sú rozídení 2x za týždeň, po mesiaci ju podviedol s inou, údajne skončila kvôli nemu na čas na psychiatrii.. No napriek tomu, ako mi ublížil, a aký zrejme v skutočnosti je, si v kútiku duše prajem mať práve jeho pri sebe v tomto období, kedy mi treba najviac pomáhať. Nikdy mu toto celé trápenie nezabudnem, no na druhej strane stále čakám, že mi príde na pomoc... a presne toto musí prežívať aj ona.
A posledná vec.. myslíš, že keď to dokázal spraviť jej, nespraví to aj tebe? Myslíš, že je naozaj chyba len v nej? Prečo sa k tomu teda nepostaví zodpovedne a najmä ako chlap, a nestojí pri nej? Podľa mňa sama vieš, že pravda je zrejme niekde úplne inde ako ti hovorí, a možno aj ako hovoríš ty tu nám. Každopádne ti prajem, aby si nikdy v živote nič podobné nezažila ty.