Divná kamarátka
Ahojte, čo by ste si mysleli o takomto vzťahu: Mam kamosku, zijeme od seba cez 300 km, píšeme si, bola som jej svedkom na svadbe. Keďže je to veľká vzdialenosť, osobné stretnutia nie sú časté, mame svoje rodiny, no raz, dvakrát ročne sme sa videli. Aj tak som ju považovala za osobu blízku. Teraz som tehotná, už v 6.mesiaci a ona sa neozvala od jari, o tehotenstve vie. Nezaujíma ju, ako to zvládam, čo čakáme atď. Je pravda, že trikrát v priebehu troch rokov potratila, tak možno jej nerobí dobre, kontaktovať sa s tehotnou. Ja však si myslím, že dobrá kamarátka nemá závidieť, ale tešiť sa so mnou. Sú tu aj iné veci, ktoré sa mne daria a jej nie, napr. mam lepšie pracovné podmienky, som zabezpečená, nemám hypotéku, úspešne som ukončila fakt ťažkú vš... Je mi smutno, že asi nebola taká, za akú som ju mala, no zároveň nemienim sa jej natískat. Ja som "v inom stave" a keby to bolo opačne, zaujímala by som sa, ako sa majú, čo aj tak bolo.
Je mi to luto..ale tiez si myslim,ze si skor ty divns. Vztahy sa menia. A estr tskto na dialku. A po rokoch velke zmeny v zivotoch odlucia ludi uz aj mentalne. Mozno na teba ani nemysli,lebo ma ine starosti... Nezijes vobec blizko,je normalne,ze si bemusi spomenut,ked sa jej nezije lahko..
Keby skutocne chces kontakt,proste sa ozves. :D A kebyze chces nejake vysvetlenia. (Pretoze ste vraj dobre kamaratky alebos te kedysi boli.) Tak sa jej narovinu spytas,co je vo veci. Ze je ti luto,ze sa dlho neozyva. Ci este chce byt kamoska na dialku.
Ja som tiez stratila niekolko takych kontaktov. Z roznych dovodov. Niekedy som to bola ja. Inokedy druha osoba, a to ma tiez zamrzelo ako teba ale ja zijem zivot tu,so svojou rodinou a ludmi okolo. Mam zaplnene dni az az.
To,že si úspešnejšia z teba lepšieho človeka nerobí. A býva to tak,že diaľka kamarátstvo preverí. Je to tak aj v tomto prípade. A ak si komunikovala s ňou aj týmto štýlom, že ja som viac,tak sa ani nečudujem.
Já,já,já, jenom já.... Normálne ti poviem, že takéhoto namysleného a egocentrického človeka, ako tu svojimi názormi zo seba robíš, ľudia bežne obchádzajú aspoň s kilometrovým odstupom. Čo keby si ju proste nechala žiť, neriešila a našla si seberovnú kamošku, aj čo sa týka dosiahnutých úspechov a inteligencie? Bude lepšie jej ,aj tebe.
Skus si predstavit seba v jej situacii - po 3 potratoch by si asi tiez nechcela vidiet tehotnu zenu, nech by bola akakolvek kamaratka, ja sa jej teda vobec necudujem. Ona sa ma tesit s tebou a ty pritom nemas stipku pochopenia pre jej trapenie? 🤷♀️ To je dost sebecke. Nemyslim si, ze ak si ty v inom stave, musi sa ozvat a zaujimat ona, ved ked chces a chyba ti kontakt, tak sa ozvi ty 😉
Ja mam jednu kamosku zo strednej. Sadli sme si ako rit na serbel. Ja som s nou v kuse riesila chlapcov, fakt v kuse. Na VS sme chodili kazda inde, ja som potom s tym jednym chlapcom ostala, potom som sa vydala, nemohla mi prist na svadbu, lebo isla sesternici, neposkladala som sa z toho. Mam za tie roky 4 deti, ona je sama, nema ani muza, rodinu, deti, zije len pracou, sestrinymi detmi, dokonca je krstnou mamou inym detom (inej spoliziacky). Zomrel jej na jar otec, neozyvala sa dlho, je strasny introvert, boli ju to vsetko strasne. Nemam jej ako pomoct. Strasne ma to mrzi a ked nechce, neozyva sa a ja to beriem. Obcas jej napisem, co nove, ona sa tak pro forma potesi, ale scasti aj uprimne, lebo ju poznam. Ona je rada, ze mame krasne zdrave deti napriek tazkostiam. Piseme si sporadicky, a nevideli sme sa osobne uz roky. Ale stale sa za nu modlim a ona za nas.
No a este, ked som cakala svoje 3.dieta, tak sestra potratila svoje 1.vytuzene. Boli sme tam (byvali vtedy u nasich) raz odvtedy a bolo to strasne, bola v hroznej depresii, na mna sa nemohla ani pozriet, nezaujimalo ju moje dieta. Potom som porodila pred Vianocami. Pogratulovali, aby sa nepovedalo. Vravim, chvala Bohu za vtedajsi covid (2020), nedavala to ona, ani ja. Tie oaobne stretnutia vobec, ani pisanie, ale osobne sme sa nemuseli kvoli karantenam vidiet. Napriek tomu som ju volala za krstnu tomu babatku a uz bola celkom oka. Aspon naoko. Ale maleho ma rada. Teraz mame dievcatka, ja stvrte a ona prve a je to uplne o inom. Ale vacsinou ju kontaktujem ja, ale ona je taka zvlastna povaha, neozve sa sama od seba. Ked sa stretneme osobne, je to super, na pisanie ona nie je. Mala som na sestru zanevriet, ze sa netesila z mojho dietata? No ja neviem, ale Ty nemas asi dobre vyvinute EQ.
A poviem Ti novinku. Ani fin.gramotnost, ani to, ze Ty si makala a ona nie, Ti nezaruci stastie, to len naoko pred druhymi lepsie vyzeras, aspon si to myslis. Hodnota cloveka totiz nie je v tom, ako tvrdo makal, od jeho schopnosti. Co na tomto svete zanechas? Najviac sa rata, co si zo seba dal, nie co si pre seba ziskal. Laska k druhum ma vyssiu cenu, nez "vydrety uspech". Tu neplati rovnica "mal dat/dal", neuctuj, nesud. To je cesta k priatelom, skutocnym hodnotam.
Ty nie si kamarátka a už vôbec nie dobrá kamarátka. Ty si si ju vybrala na nejaku chorú súťaž a vyvyšuješ sa. A vieš čo? Ja tej tvojej údajnej kamarátke zo srdca prajem nech si nájde nejaku lepšiu a hlavne skutočnú kamarátku. Takú, ktorá s ňou nesúťaží v čom je lepšia uspesnejsia, dokonalejšia. A mozno si už takú našla a preto sa neozýva.
Ja som mala velmi podobnú “kamarátku”, dlhoročnú, tiez bola vzdialená na 300km.
Ja som si medzitym založila rodinu, ona stale hladala princa na bielom koni….je pravda, ze ona tehotna nebola nikdy, Takze tieto pocity ju urcite nesprevádzali, no s istotou viem, ze niekde tam v kutiku sa s tym nemohla vysporiadať, ze som (ako vzdy) bola úspešnejšia, a to aj v inych smeroch. Presne kvoli tej sebadisciplíne, ako pises…..
Prve dieta este akotak preglgla….nakoniec vysvitlo, ze dieta je “specialne”, no ona mala milion manuálov na výchovu, kym ona nemala ani to zdrave dieta, mne isla radiť, poúčať, ba dokonca aj odsudzovať- ako spravne vychovavat autistu.
No a tam sa to zacalo kaziť….nadalej nas navštevovala, nadalej som jej podávala pomocnú ruku, ked som mohla…
No potom som si zacala všímať, ze jej návštevy spočívali hlavne v tom, aby pretriasala moje manzelstvo a deti….no a to mi uz praskol nerv, pretoze to bolo to najmenej, co som si priala….
Takze nase 15 rocne kamarátstvo sa naveky rozplynulo….a ja som pochopila, ze nikto dôležitejší ako moja rodina neexistuje. O závisti ludi radsej pomlčím.
Dodnes rodinu nema, asi ju uz ani mat nebude vzhľadom k veku, s istotou viem, ze ju mat chcela. Nuz, Skoda.
@charliee1980 niektoré kamarátstva sú len na určitú dobu
@anjelicek26 otázka je či vie pracovať s bolesťou, s traumami. Každá z nás prežíva určite ťažké veci v živote, ale ja verím, že Boh je víťaz v každej situácii. Toto leto som si prešla veľmi ťažkou bolesťou, ale ani ja, ani nikto nenesie za to zodpovednosť a život ide ďalej.
@zmrzlinka2021 Ano, su….no myslela som, ze dlhoročne priateľstvo je pevnejšie. O co viac som zostala prekvapena, a vlastne aj sklamaná, na com vlastne stroskotalo…
Vies ako…..ty nemozes prist domov ku kamarátke a rozoberat jej deti, manzela….Ano, mali sme krízu, mali sme ich aj niekolko, kedze sme dostali do vienka specialne dieta, no ja som vycítila, ze jedine, o co jej ide, je rozbiť moje manzelstvo. Ci to vychádzalo z jej vlastného nešťastia (?), neúspechu (?), to uz neviem….myslim, ze Ano.
Autorka, co pises o kamaratke je riadne hnusne. Je sebecka, zavidi ti a co je viem co este. Ked je naozaj taka, tak treba ti taku kamaratu? A na druhej strane, ja by som nechcela taku kamaratku, cosi o mne mysli, ze som sebecka a zavidim jej. Myslim si, ze tato osoba sa vo svojom zivote posunula niekde inde, ty sa posun tiez. Spominaj na pekne chvile co ste spolu prezili, dopraj jej stastie a zi svoj zivot ako uznas za vhodne. Najdes ine kamaratky,s ktorymi budes zdielat svoje radosti a starosti. Alebo aj nenajdes.
Tiez mam kamosku ktora bola po potrate a ked som ja otehotnela bolo vidno ze sa vobec netesi nevie to prekusnut najprv sa tvarila ze mi praje a tesi sa ale potom mi priznala ze to nedava a je to pre nu tazke. Tak sme kontakt obmedzili pre dobro nas oboch. Ona potom chodila na terapie lebo to s nou bolo ozaj zle zaobstarala si psika dala sa dokopy a potom zrazu otehotnela a vsetko bolo fajn. Potom sa mi aj ospravedlnovala ze sa nevedela prekonat ale proste fakt to nezvladla a ja som to chapala aj ked mi to bolo luto a teraz sme uz uplne v pohode prezili sme to 🙂 takze prajem ti nech sa to medzi vami este nejako zachrani
@zmrzlinka2021 A vies co….? Poznam osobu v mojom okoli (nastastie nie moja kamarátka) 😁 Ona na liekoch, uz desaťročie, pretoze jej manzelstvo je nafigu, sice v manželstve zotrváva, cely zivot nepracovala, deti jej dorástli asi ani sama nevie kedy, kedze stale vyspava z liekov, bez muza by skoncila velmi zle….no ona snori po Fb, co robia tie jej “kamarátky”, akurat im rozvracia manzelstva a nakoniec zostala sama ako prst.
To su presne tie nešťastne prípady, ktore maju tisíc návodov, no doma si poupratovať nevedia.
Uplne nechapem preco sa vsetci do teba pustili ono je naozaj neprijemne byt vzdy ta pvva ktora sa ozyva neverim ze vsetkym vas tu by to vyhovovalo. Podla mna je normalne ocakavat ze ta kamoska aspon vysvetli preco sa neozyvala mohla pri tom poslednom kontakte napisat vies co prepac ale nezvladam s tebou riesit tehotenstvo je to pre mna pritazke a verim tomu ze kazda ozajstna kamaratka by to pochopila a brala uplne inak ako takto ked ju len ghostne
A prečo sa jej neozves ty? Prečo sa ozývať ona? Ja nikdy nepochopim takéto rozmýšľanie. Tak keď sa mi niekto neozyva dlhšie tak mu napíšem, zavolám, pozvem niekde na obed, kávu, hocičo. Ak vidím nezáujem aj po tomto na tej druhej strane, tak vtedy si poviem aha tak asi v kontakte už byt nechce, ale ak som s niekym kamarátka dlhe roky tak by má aj zaujimalo prečo nemá záujem sa kontaktovať popripade by som sa zaujímala či sa niečo stalo alebo čo sa deje. Ale to že niekto nenapíše dlhší čas to neznamená žiadny scenár ešte 🙈
Keby ste boli naozaj dobre priateľky, tak ty by si mala pochopenie pre to, že to nie je závisť, ale ochranná bublina, ktorá praskla, keď sa dozvedela o tvojom tehotenstve. A na druhej strane, ona by ti pogratulovala k tehotenstvu a napísala ti, že sa s tebou teší, ale otvorilo to v nej nespracovanu bolestivu tému a preto sa ide stiahnut. Vaše priateľstvo nemalo takéto pevné základy.
@anjelicek26 ja som prisla o viac deti, dokonca vo vysokom stadiu ale taketo pocity voci tehotnym mamam a kocikom som nemala.
Jedna co si asi tiez myslela ze take pocity mam mat, mi akoze ohladuplne oznamila ze cakaju, ale tiez o to dieta prisli a aj o viacero dalsich. Skoda spekulovat za druhych, co by - keby a vymyslat scenare.
za seba môžem povedať, že čím dlhšie je žena od potratu bez dieťaťa tým viac je z toho frustrovaná. Ak žena potratí viac krát a potom napríklad dva roky nemôže už otehotnieť, prípadne zase potratí, tak môže byť skutočne na tom psychicky zle.Ja som otehotnela rovnako s kamarátkou, potratila som, ona deti donosila, mala rovno dve naraz. Priala som jej to, mala som ju rada, ale vždy keď som ju stretla, tak to strašne bolelo. Uvedomila som si, že toto mohlo byť moje bruško a prišiel silný smútok, vždy som po stretnutí s ňou plakala. Nešlo o to, že by som jej závidela, nepriala, ale jednoducho som to v sebe nevedela spracovať (tú svoju stratu), išlo to mimo mňa, bolo to silnejšie ako rozum, boli to emócie. Keď mi napísala, že sa narodili a poslala fotky, tak som bola v práci (mala som mať termín len o dva mesiace od nej) no a v tú ranu som plakala, nie za to, že ona má deti, ale že ja to svoje nemám. Jednoducho mi to pripomínala, nemohla som s ňou byť istý čas vôbec v kontakte. Našťastie som o pár mesiacov otehotnela so synom na rodil sa presne o rok od jej detí, takže o rok neskôr som sa konečne tešila zo svojho dieťaťa a môj blok prešiel. Dnes sa stretávame a deti sa hrajú spolu. Netreba podceňovať bolesť iných ľudí a povyšovať sa. Ako dobrá kamarátka by ste mali brať ohľad na jej utrpenie, porozprávať sa s ňou, vyjadriť jej súcit. Ona sa na mňa tiež hnevala, že jej závidím...o to viac som od nej bočila....sme ľudia a nie stroje. Začnite od seba, aj ja to tak robím ak si chcem k niekomu nájsť cestu.
Ak sa podarí 2 kamoskam z detstva spolu zistarnut, sú to svätice.👥
@babulkomale každá žena je iná.Ty si nepociťovala, druhá sa môže zrútiť na roky.Jednu neúspech položí druhá sa nevzdá a skúša je to individuálne
Pre mňa je autorka sebestredna a neznesie, že sa život netočí okolo nej.Kamaratstvo na takú diaľku a frekvenciu stretávania je skôr známa a nie priatelka
Fuu tie odpovede autorky. To je čistý narcizmus. "Nič nevieš" "ja ja ja jaaaa tá naj.."
@charliee1980
No realita je taka, ze my ludia sa casom, vekom menime. Napr. na zakladke mozeme byt super kamosky, ale zrazu, jedna ide na gympel a potom vysku, druha skonci uciliste. Od toho sa odvija job, komunita, priatelia, sposob zivota a baby v 30tke zistia, ze su uz tak rozdielne, ze nemaju si co povedat na vztah "super kamosky". V lepsom pripade ostavaju zname
Uch teba nechcem mat ta kamaratku. Vsak je to cele ze JA JA JA
Chyba ti pokora
Ak sa jej stale ozivas iba ty prva, tak uz by som sa neozvala.
tak naco ta bude kontaktovať, vsak ona tehotna nie je, uz vas nema co spájať
Preco si myslis, ze ti zavidi? nemusi mat teraz cas a ty sa jej ozvat nemozes?
Mne sa nepáči na tvojom texte to, ako opisujes čo vsetko máš a že ona zavidi.. nepoznám teba ani ju, ale nemyslím si že zavidi.. je len mozne že jej to je proste ľúto a nevie sa s tým vyrovnat, tvoje slová mi prídu tvrdé a vôbec nie kamaratske.. čiže tak ako jej vyčítas že nie je kamarátka, mám dojem že ani ty nie si..ale na jednej strane chápem to že ti je ľúto ak sa neozve , lebo ja sa snažím ozývať kamarátkam ako sa majú, nerobím to často, ale raz za čas sa zaujímam, lebo ma napadne ako sa ten človek asi ma.. odpovedia, postazuju sa.. ale časom som si uvedomila, že tu snahu udržať kontakt vyvíjam len ja.. mňa sa už veľmi dlho nikto s výnimkou jednej jedinej kamarátky neopytal ako sa mám.. ani rodina sa nezaujíma, ani kamarátky.. na sťažovanie keď sa spýtam ja, to im asi dobre padne, ale nikoho inak nezaujímam.. a tak sa už nepytam nikoho, len tej kamarátky čo sa zaujíma aj ona.. neviem čim to je, pozorujem to posledné roky, že nikto nemá záujem o reálny kontakt.. a to som introvert čo naozaj nevyhľadáva rozhovory často.. nehnevám sa na nikoho, ale príde mi to zvláštne..
Predpokladám že okrem nej ti každá iná kamarátka zamávala "bye bye".. a môžeš si za to sama. Veľa žien sa tu zhoduje,že pôsobis byť arogantná a povýšenecká. Očividne sa vyzivas v tom,že je niekto "menej" ako ty
Zide z oci, zide z mysle... ja ked som isla na MD, rozisli aa mi cesty s vacsinou bezdetnych kamosiek. Beriem to ako normalny kolobeh zivota. S maloktorou kamoskou pojdete ako 70tnicky na kavu. To bude mozno jedna-dve. A ak by si take dlhodobe priatelstvo chcela uzivit, dan za to je, ozyvat sa ako prvy. Musis pritom ale citit pozitivnu spatnu vazbu