Keď spoločné bývanie pochová vzťah
Zaujímali by má vaše reálne skúsenosti so spoločným bývaním s partnerom v prípade,že vám to nevyšlo...mám na mysli vzťah,keď ste boli spolu spokojní a všetko klapalo super v case randenia,no spoločné bývanie nedopadlo dobre...ako ste to riešili? Skôr mám na mysli pocity,či ste sa postupne "odlubili" a nebolo čo riesit, alebo čo v prípade,ak by ste partnera ľúbili,no spoločný život by vám moc nešiel?
neexistovali kompromisy , ako povedal tak bolo , rôzny režim , rôzne záľuby , no všetko inak , s tým by sa ale dalo fungovať , len sa budem opakovať , na vzťahu treba pracovať 🙂
už to ďalej nechcem rozvádzať 🙂
My sme spolu 11 rokov z toho skoro 3 manželia a bývame u svokrovcov-už sme si zvykli na režim ale staviame dom a teším sa na to keď budeme už naozaj len my -ja,manžel a naše bábätko ktoré sa narodí v lete. Čím viac sme spolu tým viac ho milujem aj napriek tomu že si vyzúva ponožky a otočí ich naopak a ja ich zase musím prevracať naspäť keď periem aj že chodí neskoro domov a niekedy sa cez deň ani nevidíme. Ale ten pocit že je tu pre mňa/nás,že sa na neho môžem spoľahnúť je na nezaplatenie ❤ u nás to bolo postupné rozhodnutie kedy sa z víkendov začali stávať viaceré dni do týždna až som nakoniec zostala na trvalo-začali sme spolu keď som mala 18 a manžel 20.
@katkaba1 môj manžel si do svadby (8 rokov!!!) predomnou neprdol ale teraz si to vynahrádza 😂
Ak spolu budete bývať a prídete nato že spolu nevydržíte lebo každý mate návyky ktorých sa nehodláte vzdať tak bohužiaľ ísť od seba... Vzťah je predsa o tom pozerať aj na toho druhého nielen na seba, rešpektovať ale snažiť sa vyjsť a urobiť kompromisy... Ak sa stretnú obaja ktorí to nemenia nemá to žiadnu budúcnosť ani zmysel naťahovať. Randenie je jedna vec, žiť spolu druhá... Ďalej je to len o tom kto ako chce a čo preto robi alebo nerobí 🤷🏽♀️
Nesiliť,ak nemáte záväzky ,každý nech ostane vo svojom.Poznam kamosku ,takto žijú 10 rokov ,nevedia si to vynachváliť a majú ukážkový vzťah akoby sa práve len spoznali ,plny lásky .
Na jednej strane Ti rozumiem, na druhej si myslim, ze prilis nad tym spekulujes.
Ked som ja spoznala svojho muza obaja sme uz niekolko rokov fungovali v svojej domacnosti. On mal svoj byt, ja podnajom, ale obaja sme byvali sami a mali zabehnute svoje zvyky a ritualy. Oficialne som sa k nemu nastahovala po roku, ale v podstate to bol taky postupny niekolko mesacny proces.
Najskor som u neho travila vikendy, potom som prespavala aj jeden den v tyzdni, postupne dva, az nakoniec som chodila do svojho bytu raz do tyzdna po veci a uvedomila si, ze si v podstate platim velmi drahy podnajom na druhom konci mesta.
Spociatku sa vyskytli nazvyme to rozpacite momenty - muz sa cele tyzdne nedokazal rano vykakat s vedomim, ze je v byte dalsi clovek. Ja u neho doma vobec. Ale postupne, ako sme si zvykali na vzajomnu blizkost a aj ta intimita medzi nami sa prehlbovala.
Moj nazor je, ze ak uvazujete nad spolocnym byvanim netreba to dlho odkladat. Hlavne u ludi, ktori su zvyknuti byvat sami a na svoje sukromie. Pretoze prve roky, kedy trva to najvacsie obdobie zamilovanosti sme najtolerantnejsi a viac ochotni sa prisposobit jeden druhemu. Menej sebecki.
Jasné, ani mne grganie a podobné nevadilo, je to predsalen prirodzené, ale tak zaskočilo ma to😀 princezná sa ako keby prebrala zo sna a zistila, že áno, aj on je len bežný človek s bežnými prejavmi🙂
Naozaj úprimne Ti hovorím, že aj ten pocit, že sa tešíš domov od neho, že sa možno necítiš úplne sama sebou u neho je v poriadku. Ja son toto zažívala naozaj minimálne pol roka čo je teda dosť dlhá doba. A zas takto - vzťahy nie sú vždy len ružové, ani tá najväčšia láská nie je 100%-ná. Ja ho milujem, dýchala by som za neho ale aj tak sú občas dni kedy by mi dobre padlo sa na deň-dva odteperiť preč, do svojho, kde by som bola len ja, len moje veci, len moj priestor. A nemyslim si, že by to znamenalo, že som nevyzretá, že by som ho nemilovala a pod. Jednoducho niektorí ľudia majú v sebe túto vlastnosť - potrebu vlastného priestoru. Ale na stálo by som odísť už nemohla, srdce by mi asi puklo.
Samozrejme je úplne prirodzené aj to, že Tvoj partner by sa chcel posunúť vo vzťahu už niekam inam a spoločné bývanie je prvá skúška, taká ozajstná. Nemusí to vyzerať hneď ideálne, to rozhodne nie, asi to ani nebude hneď wooow efekt. Ale keď tomu nedáš šancu, nevyskúšaš tak nebudeš vedieť.
Možno sa na to len teraz takto pozeráš, možno samú seba prekvapiš ako sa citiš super v spoločnej domacnosti🙂 A ver, že časom naozaj nebudeš riešiť či si si v noci neprdla, či si nechrápala atď. Škoda by bola odohnať od seba fajn muža len pre obavy, ktoré máš a možno budú nakoniec aj neopodstatnené🙂
Tak ak si pred nim ani neprdneš tak je skoro... raz mi povedala moja krstná: "laska je to keď pred sebou aj prdite" 😅 inak keď sa zamysliš nad tým tak je to naozaj tak... 😀
@punka24 no takto....ja som si nikdy v živote neprišla ani pri mužovi,s ktorým som bola 13 rokov...to ja proste nedokážem...utrpelo by tým moje zenstvo? Sexappeal? Ani neviem ako to nazvať,ale v Tom momente by som sa hanbila sama pred sebou a už by som napr. Nemohla sexovať s daným mužom vôbec...takže asi to nie je celkom prirodzene, žiaľ to som ja
Asi je to skor v spolocnom byvani o OCHOTE porozumiet si a prisposovit sa. Ak niekoho naozaj lubis, a je to vzajomne, vtedy si ludia vychadzaju v ustrety a rovia kroky k sebe.
Ak sa vztah rozide na ponozkach v roku alebo zle vytlacenej zubnej paste tak z jednej strany nebola ochota pokracovat vo vztahu a toto je len taka banalna zamienka.
tak to radšej rozvod...nemá zmysel sa trápiť...
no skus byt konkretna. asi by som sa pytala samej seba druhej osoby o com su tvoje/moje pochybnosti z coho pramenia? zla skusenost? neistota? potreba vlastnej bubliny? iracionalny strach? nizsie si pisala o tych hygienickych potrebach... su dva druhy ludi. moja kamoska doteraz necika s otvorenymi dverami. my s muzom sa pri cikani rozpravame 😅 ale chapem tam ked som este bola mladsia s frajerom zadrziavala som na sexualnom rande prdy a ked som od neho sla tak mi takmer vyvalilo bok 😅 takze ono ak mas nejake take strachy obmedzenia najlepsie co mozes urobit je porozpravat sa s nim priamo
ANONYM Kolko máte rokov?Je ozaj potrebné spoločne bývanie?Chces to aj ty ci len on?Planujete i rodinu?či máte 40+?Dost podstatne veci neboli spomínané.
Mozno prave to spolocne byvanie je najlepsim krokom na preverenie vasho vztahu. Ak spolu nemate byt tak si to aspon overite v praxi a nebudete to zbytocne natahovat. Tak napr. ja s mojim uz manzelom sme spolu zacali byvat po mesiaci vztahu a bolo to uplne prirodzene pre nas oboch. Sme spolu uz 8 rokov 🙂 pre porovnanie moja znama chodila s priatelom 7 rokov kym spolu zacali byvat. Vsetko bolo uzasme, perfektne si rozumeli, zalaskovani obaja az do chvile, kym spolu nezacali byvat. Do pol roka sa rozisli. Zistila ze pre spolocny zivot je uplne nepouzitelny a nema zaujem mu robit mamu a upratovacku v jednom. A kolko casu si mohli usetrit keby spolu zacali byvat ovela skor 🤔
Hmm a co s tym teda planujes robit? Aspon nejaku predstavu mas?
Anonym ....Tak to je ina vec ,vo vyššom veku už je to komplikovane ,možno potreboval slúžku 🙂Najlepšie každý ostať vo svojom a užívať si pekne voľne chvíle spolu .No to musia obaja súhlasiť .A možno kebyže začnete spolu bývať ,skôr pôjdete od seba.Ked ste už dlhé roky každý sám ,je to viac ako pravdepodobne .
Ženy a dopracovali sme sa k pointe😀
Prečo by vás to malo prestať baviť?Kopec párov vo veku tak žije a su si viac vzácnejší ako keby boli každý deň spolu .Nehadz flintu do žita.Jedine ak hľadá slúžku ,jasne bude hľadať ďalej ..dlho ho to baviť nebude
@zirafienka Tak dôležité je ,ci má žena 20-30 a plánuje rodinu alebo cez 40 kde už viac-menej hľadá človeka na spríjemnenie chvíľ ako autorka.Starsia žena už nepotrebuje prať osrate trenky a znášať maniere keď môže si sama gazdovať vo svojom a nemusí brat ohľad na nikoho..
No pytam sa preto lebo som myslela ze chces poradit co dalej, ale podla toho co pises je ti to fuk a spolocne byvanie si nevies predstavit s nikym .. vzhladom na prdenie, grganie ..utrpelo by tym tvoje zenstvo 😁 tak tebe je potom sudene zit samej, len to mi z toho vychadza 🙄
Asi by som to nesilila a dala na svoj pocit. Ak sa v takom vztahu necitis dobre tak to ukonc.
Zamilovanosť trvá cca. tri mesiace, max. pol roka. V tom období si človek chyby toho druhého nevšíma. Ale aj ďalší rok, možno dva, by malo byť spolužitie viacmenej bezproblémové, ak sa tí dvaja k sebe hodia.
Ak teda cítiš zlý pocit, keď máš byť dlhšie s ním, znamená to, že buď sa k sebe nehodíte, alebo je vzťah tzv. prechodený (ako vraví známy český psychológ Jeroným Klimeš). Nevšimol som si, že by si napísala, ako dlho ste spolu (ale čítal som to len zbežne), každopádne môj dojem z toho je, že by ste mali ísť od seba.

zo zaciatku sme si museli zvykat,mali sme obaja po tridsiatke a byvat sme zacali spolu az po svadbe. ale casom sme sa zladili,zvykli sme si a obcas nam este nieco vadi,ale uz je to ok.