Keď spoločné bývanie pochová vzťah

Podla mna tam uz ani nejde o odlubenie. Lebo byt s niekym to je komplex faktorov, nie len sex a laska a ked ti faktory nefunguju tak proste aj laska vyprcha. Zalezi aj na com vam to spolocne zitie pada a ci su to veci ktore sa daju zmenit alebo vydiskutovat alebo nie.

pre mna spolocne byvanie bol splneny sen. a doteraz milujem ze s nim byvam. jasne niekedy ma stve ked je prilis casu online (pracuje z domu) ale inak je to to najkrajsie

@kiwi3 že by ste zistili,že spoločný život je diametrálne odlišný od randenia a že spolu nevydržíte bývať lebo každý má už kopu svojich návykov a zvykov,ktoré nehodlá meniť

tak ako si napísala - pochovaný vzťah...

ide aj o vyzrelosť partnerov a samozrejme treba počítať s tým že človek sa doma správa inak ako keď ste v kine alebo parku ak sa neviete dohodnúť na domácich prácach a podobných veciach ktoré sa zmeniť dajú všetko sa dá vyriešiť rozumným kompromisom ale ak po nasťahovaní je z tvojho chlapa agresor alebo proste úplne iný človek je to už niečo úplne iné... s mojim sme spolu vyše štyroch rokov a bývame spolu pomerne krátkych 8 mesiacov a ešte stále sa učíme ako vychádzať a čo ten druhý požaduje obaja budete musieť niečo obetovať ale u dospelých ľudí to hádam nebude tak nemožné ak sa máte radi zvládnuť sa to dá

@juliet86 splnený sen v čom? Napíš podrobnejšie svoje pocity,prípadne aj partnerove pocity...či to cítil rovnako alebo ako ste to mali vy?...čo sa zmenilo vo vašom vzťahu odvtedy čo ste začali spolu bývať? A čo by si robila,keby si mala ty alebo tvoj partner pochybnosti o Tom,či do toho vôbec ísť?

No tak to je 100% istota, že spoločný život je iný od randenia. Na rande prídeš a odídeš, pri spoločnom bývaní máš toho človeka stále v jednom byte/dome. Je to o kompromisoch, každý má nejaké návyky, ide o to, či ste ochotní a schopní ich zladiť tak, aby vám to spolu fungovalo. Bude veľa vecí, ktoré vám na sebe môžu vadiť ale ak spolu chcete byť, tak sa dokážete dohodnúť a vyriešiť to kompromisom. Ak si jeden z vás postaví hlavu, že neuhne a nezmení nič, je to vydláždená cesta k rozchodu.

@petkaaa teraz si mi celkom dala námet na zamyslenie...čo ak jeden alebo aj povedzme obaja tušia,že spoločné bývanie by zabilo vzťah...?

Tak to medzi vami nefunguje. Jednoducho ak si neviete predstaviť spolu žiť, nemá to medzi vami zmysel do budúcna. Taký vzťah by len živoril. Trápili by ste sa obaja.

Mne by stačilo, že očakava, že všetky domace prace budem robiť ja- okamžity rozchod a je jedno, aka veĺķá je láska
A načo špekuluješ a romantizuješ- čoby-keby,?
Normálne sa nasťahuj a zistíš možno, že po mesiaci sa odsťahuješ.
Nič sa neda robiť, tak je uzákonené manželstvo, že 2 majú spolu bývať.Keby všetci manželia ostali vo svojom, každý zvlášť, rozvodovosť klesne o 90%

Alebo keby čakal, že všetko budem platiť ja.Tych scenarov je hrozne vela, kedy by som ušla

Ja neviem ani co k tomu napisat. Pre mna s manzelom to bolo vsetko velmi prirodzene. Proste to tak nejako do seba zapadlo. Hodili sme sa k sebe aj na randeni a hodili sme sa aj v byvani. Ak mate pochybnosti o spolocnom byvani, tak tam ani laska nepomoze.

Ahoj, ako dlho spolu žijete v jednej domácnosti? Ja som s mojim partnerom 7 rokov, po 2 rokoch som sa k nemu nasťahovala a teda žijeme spolu 5.rok.
Keď sme spolu začali randiť mala som 24 rokov a partner takmer 36. Ja som žila roky sama ( moji rodičia žiaľ zomreli ), on tiež žil roky sám. Tým pádom sme boli logicky zvyknutí každí na svoj režim, svoje rituály atď. Tie 2 roky randenia boli skvelé, trávili sme spolu víkendy a striedavo 1-2 dni cez týždeň.
Keď sme sa dohodli, že to spolu vyskúšame bola som nadšená lebo sme mali plány, deti, rodinu..tešila som sa veľmi, že budeme každý deň spolu, že večer nezalahnem sama.. mne tá rodina veľmi chýbala. No..a keď som sa k nemu nasťahovala prišla realita. Pre mňa krutá realita. Zrazu mi vadil. Všade mi vadil. Mala som strašne stiesnený pocit ( má obrovský 3 izbový byt kde sme bývali dvaja ), mala som pocit, že sa tam udusim pritom sa nič medzi nami nezmenilo, on bol rovnaký, ja tiež len sme každý až moc dlho žili sami. Moje rituály zrazu neboli len moje..kúpelňa zrazu nebola len moja.. zrazu som nerozhodovala len ja ale boli sme to MY. Nebola som na "my" zvyknutá. A teda po mesiaci som rozmýšľala, že to asi nebol dobrý krok a čakali sme až moc dlho aby sme zistili, že sa k sebe nehodíme. Sadli sme si, vydiskutovali si, ten pocit som mala len ja, on nie. Dali sme tomu čas.. trvalo mi cca pol roka kým som si na spoločnú domácnosť zvykla.
Dnes, po 5 rokoch bez neho nezaspím, neviem si predstaviť, že by som ho nemala, že by som s ním nežila. Čakáme naše prvé potomstvo a viem, že znova bude pre mňa ťažke zvyknúť si na novú situáciu aj napriek tomu, že to bude moja krv a nesmierne sa tešíme❤ Ale viem, že to zvládneme.
Prajem Ti aby ste si k sebe našli spoločnú cestu - niekedy treba naozaj len vydržať, dať tomu čas🙂
Nebyť môjho muža tak to po mesiaci tiež vzdám a dnes by som nebola tou najšťastnejšou ženou a budúcou maminou😊

Ak ste obaja presvedčený že spoločné bývanie váš vzťah ešte nemôže prežiť a ani jeden nie ste ochotný na tom nič meniť prečo sa nad takým krokom vôbec zamýšľať?

tu je zbytočné špekulovať, aké by to bolo, pokiaľ nevyskúšaš, tak nezistíš, proste to skúste a bud to dopadne dobre alebo zle, každý má svoje zvyky, to je normálne a v každom vzťahu treba robiť nejaké tie kompromisy, ja som nad týmto vobec nerozmýšľala, proste jeden večer bol moj muž príliš unavený a nechcelo sa mu ísť v noci domov, tak u mna zostal a už proste neodišiel 😂 je to už 10 rokov a v pohode

@katkaba1 dakujem ti za krásny príspevok z vlastnej skúsenosti...vystihla si to absolútne presne a ani som to bývanie nemusela skúsiť a viem,že by som sa "dusila" presne ako si to napísala ty a presne z rovnakých dôvodov...ja to trochu odlahcim...my sme spolu občas nejaký víkend tak,ze prespavame spolu,ale ja sa teším,keď prídem domov alebo naopak,keď on odíde do mňa a budem si môcť v kľude prdnúť alebo ísť na wecko bez obáv z čudných zvukov...ehm..ďalej nemusím popisovať...to sú totiž bohužiaľ veci,ktoré keby som mala mať "na tanieri" denne asi by mi prestal "chutiť" ja neviem ako to inak popísať

Dopredu tu nemá zmysel špekulovať, či to vyjde, či nie. Samozrejme, že ak si z tym človekom stále, ráno, aj v noci aj večer, tak ho za žiješ vo všelijakých situáciach, budú aj veci, co ti budu prekážať, a naopak aj jemu, to je normálne a zdravý vzťah, ktorom sa dvaja rešpektujú a robia kompromisy, toto ustoji a ešte aj utuzi. Keď idú bývať spolu ľudia, ktorí sú úplne odlišní, a každý chce dačo iné, pričom nebudú ochotní vôbec ustúpiť, tam je ten vzťah zákonite odsúdený na rozpad.Pokial to máš, tak, že si po čase rada, že ide preč a opät máš svoje bývanie len pre seba, a dopredu vieš, že proste ti vadí byť s ním v kuse, tak ešte spolu nebývajte...
.

Prve rozčarovanie pride, ked krasny, hrdy, vzdy vyobliekany muz premavajuci sa po ulici ako pav da dole topanku a ma deravu ponožku, potom nema peniaze na kolu, v posteli je sebecky a tvoj vysnivany sen sa zruti ako domček z karat 🤣🤣

splneny sen v tom ze som proste bola donho zamilovana a tuzila byt s nim non stop. vstavat pri nom zaspabat pri nom. pritulit sa rano. pozerat na jeho tvar. ani jeden z nas nemal pochybnosti chceli sme byt spolu obaja. on chcel byt so mnou a ja s nim. vtedy to ide velmi lahko a ako keby samom de facto ja som vtedy byvala v sr on v londyne ale zacala som za nim chodievat najprv na vylet na tyzden na mesiac a do polroka som sa k nemu prestahovala. ked sa chce tak sa cesta najde. jedine minus bolo ze s nam izila aj keho sestra a snou sme mali tak trochu trecie plochy.... o to lepsie ked sme do roka byvali uplne sami. podla mna ak su pochybnosti u dospelych o spolocnom byvani tak su pochybnosti aj o spolocnom vztahu...

@juliet86 a čo by si robila,keby si mala také pochybnosti alebo keby takuto pochybnosť partner priamo vyslovil? Pričom berme do úvahy, že inak by vám bolo spolu dobre?

Ja Ti úplne rozumiem a myslim si, že tieto pocity, otázky, obavy z tej zmeny sú úplne v poriadku a sú prirodzené. Áno, sú aj príbehy ako z rozprávky, že sa k sebe po mesiaci, pol roku nasťahovali, prespal a neodišiel atď..a klape to super od prvej sekundy. Ale sú aj príbehy ako tie naše a tých je, myslím, viac. Teda hlavne ak žije človek sám a zrazu sa to má zmeniť.
Pamätám si aj na začiatky na wc😀 kriste... som rada, že to mám za sebou😀 sme dámy, navoňané, krásne, upravené... ale wc je priestor kde sme si všetci rovní a veru bolo to utrpenie🤦‍♀️ a ešte keď má človek problém v 'cudzom' prostredí ako ja napr aj na dovolenke... bola som vyslovene ako na dovolenke, bolo fajn ale nebolo to ono, nebola som doma.
Ale to k tomu patrí. Všetko má svoju postupnosť. Keď si prvýkrát muž nahlas grgol ostala som zhrozená😀Ten fešák s nenormálnym parfémom a krasnym autom grgá?!? No, grgá😀 aj prdí.. aj chorý občas je.. nevyzerá vždy ako z časopisu🤷‍♀️ Ale ani ja🙂 Nikto. Toto je život a takto je to v poriadku.
Počuj, daj tomu šancu. Naozaj 🙂 A čas. Nevzdaj to hneď, prídeš tomu na chuť, uvidiš🙂

Akože je nutne bývať spolu? Keď nemáte žiadne záväzky, ale vzťah vám funguje dobre, bavíte sa spolu dobre... kolegyna tak žije s mužom, majú postavený prakticky dvojdom, každý mal predtým svoj byt a keď sa rozhodli žiť spolu, dali si naprojektovat taký dom, že každý má svoje súkromie a vôbec sa v ňom nemusia stretnúť keď nechcú... Horšia situácia je keď žena žije s mužom len preto, aby neskončila na ulici.

@dazdovka jasné,že nie je spolu nutné bývať,ale začínam mať pocit,že on nad tým veľmi uvažuje a žiaľ,aktuálne už ani neviem,akým smerom sa jeho úvahy uberajú...mám totiž pocit,že randenie mu už nestačí,čo často aj dáva najavo,no na druhej strane si je vedomý,že spoločné bývanie by nedopadlo dobre (asi pozná sám seba a vie,prečo má ten pocit),tak je to aktuálne taký bludný kruh...už mám trošku pocit,že je voči mne aj viac odmeraný ako kedysi,už sa proste nejde "potrhať" ako kedysi aby sme boli spolu často...už je to akýsi voľnobeh

@dazdovka to mi pripomína život tých bohatých kráľov a cisárov, že v podstate sa často ani nevideli, a stretli sa len pri jedle, oficiálnych príležitostiach, a pri plodeni potomstva.

@katkaba1 si veľmi milá,ďakujem za podporu,myslím,že mi najviac rozumieš...mne ani nevadia jeho prejavy ako grganie a podobné veci,ale ja mám problém sama so sebou....a to wc je utrpenie...ja aj 2 dní nejem,keď viem,že budem u neho len aby som nemusela vykonať veľkú potrebu..proste to nejde ☹ a ten pocit,keď som opäť sama vo svojom je na nezaplatenie...ľahnúť si s pocitom,že sa nemusím ovládať a krotiť a riešiť nejaké nedajboh spontánne nočné prdy...je to komické,ale vo svojej podstate trápenie

Ale to je prirodzeny vývoj vzťahu, nikdy to nie je vždy také ako na začiatku. Samozrejme ze po rokou už chlap nebude "ukážkový romantik a dokonalý".
Aj ty sa menis, to proste k normálnemu vzťahu patrí.skôr mam pocit, že ty pri nom niesi sama sebou, necítiš sa prirodzene.Lebo aj tie "prdy a nočné prejavy" patria k životu.

zažila som , len u nás to bolo tak trochu opačne , my sme sa nepoznali , mali sme jedno rande a zhodli sme sa na tom , že spolu chceme žiť 🙂
no len na vzťahu treba pracovať , tu sme zlyhali obaja

@lenocka12345 fúha to si mi vyrazila dych,to by ma zaujímalo kde vznikol najväčší problem