Mám ostať s manželom, alebo mám od neho odísť?

Ahojte, takýchto tém tu je plno. Ale každá z nás má iný príbeh. S manželom sme spolu 19 rokov. 20.10 oslavuje 10 rokov manželstva. Ja mám 35 a manžel 36 rokov. Máme dvoch synčekov 8 a 3 roky. Pred 11 rokmi ma manžel prvý krát podviedol s o 20 rokov staršou ženou. Odpustila som mu to, ale nezabudla. Pred vyše rokom som zistila že si píše a stretáva sa s vydatou ženou. Ona má 40 rokov a dve deti 14 a 10 rokov. Tiež dvoch chlapcov. Tvrdil mi, že sú len kamaráti, ale ona ho oslovovala láska v správach. Snažila som sa ho pochopiť, porozumieť mu, zistiť kde sme spravili chybu. Priznávam na to aby všetko fungovalo treba dvoch. Ako sa narodil druhý synček tak stále kolotoč domácnoť, deti, starší nastúpil popri tom do 1 ročníka v škole a jeho som zanedbávala. Povedal mi, že žena je na to aby sa s deťmi učila a nie chlap. Nevšímala som si ho tak ako inokedy. A on neprejavoval záujem o rodinu. Je konateľ vo firme. Tak som sa mu snažila aj v tom, že ked príde z roboty aby mal kľud a všetko porobené či okolo domu, detí a stále navarené. Ak som ho nepoprosila tak s ničím nepomohol. Začal mi vykrikovať, že som ako jeho mama a oco, že mu stále niečo kážem. Už som to vzdala a radšej si urobím sama.
Po prevalení nevery som si ho viac všímala, bozkávala, stískala, ale on bol a je úplne chladný.
Povedal, že toto mu chýbalo, ale naše manželstvo je ako na hojdačke. V posledných 4 mesiace to už vobec nie je ono. S pani dotyčnou stále udržuje kontakt a stretávaju sa a klame mi. Povedal, že ho už ani nepriťahujem a už ma nelúbi. Má ma rád ale neľúbi. Povedala som mu. Áno na začiatku vzťahu sú motýle v bruchu a radosť ked sa stretnete na pár hodín týždenne. Ale iné je žiť spolu každý deň a venovať sa rodine, práci, domácnosti a iným veciam. A po 20 rokoch to asi ani v jednom vzťahu nevyzerá ako na začiatku.
Neviem ako z tohto kruhu von. Na jednej strane ho stále ľúbim, ale vidím ako ma to ničí a deti tiež, keď sa hádame. Bojím sa či to sama zvládnem s deťmi. Ešte som na rodičovskej dovolenke do konca novembra, ale od 1.11 nastupujem naspäť do práce ako recepčná. Robia sa aj sviatky, víkendy a cca 4-5 nočných do mesiaca. Som rozhodnutá dať mu čas na rozmyslenie buď ja a deti ale na 100% alebo ta druhá. Ale stále tam bude tá nedôvera a rozmýšlanie či nieje práve s ňou. Alebo odísť a veriť, že sa aj na mňa jedného dňa usmeje ešte štastie a tiež budem pre niekoho príťažlivá a ľúbená.