Nedokážem zabudnúť na bývalého manžela

@natycaga psychlogovia nepomáhajú? 🤔 Kolko si ich vyskúšala? Ako dlho si ich navstevovala? Pomoc psychologa nie je o tom, ze prídeš, sadneš, vyrozpravaš sa. Musis na sebe pracovat aj ty sama. Namiesto sledovania svojho ex, ktorý ma uz vlastný zivot a ty sa plácaš v minulosti. Nebolo to príliš empaticke, viem.

@aandrea9 za tie roky ich bolo asi 5, s psychiatrovi 2. A niekoľko sedeni. Je to proste ťažká trauma, lebo to bol môj prvý vážny aj sexuálny vztah a manželstvo, nebola so m len nejaká kamoška co s nim žije a tiež sme sa snažili o babo a nepodarilo sa a s nou hneď na prvý sup. Myslím, ze aj teba by to zlomilo. To sa ľahko vypisuje o človeku, ktorý ti je ľahostajný a nič s nim nemas

@natycaga prave preto dokazem byť objektívna. Priateľka je psychológ, takze si dovolím tvrdiť, ze čo to o tom viem. Na toto čo nosíš v hlave, je niekolko sedení málo. To je na pár rokov, nie na pár sedení. Ved sa v tom plácaš 10 rokov žena. Preber sa a makaj na sebe. Minulosť nezmeníš a sebaľútosť ako vidíš... nepomáha. Toto nie je obsesia. Toto je tvoje dobrovoľné sadomaso.

@aandrea9 úplne súhlasím 👍

@natycaga myslím ze každá z nás ktorá sa ti tu snaží poradiť sa dokáže vcítiť a pochopiť ako si sa cítila. Ale ty sama dobrovoľne sa tyras tým, že sleduješ ako žije, myslíš na neho atď.. Ver mi, že ti nepomôže nikto pokiaľ ty nebudeš chcieť a nezačnes sa snažiť. Tak to proste je.

@janka_23 pozri moj uvodny post mi ľahko 6 žien, ktoré tiež zrejme prežívajú, co ja, len sa boja ozvať, lebo vedia, ze ich tu všetky zlyncujete a budu nepochopene a ešte viac v prdeli. Ja ďakujem za kazdy názor, ale empatia je potrebná v takýchto prípadoch. Su zeny, ktoré sa dokážu zamilovať stokrát a také, ktoré len raz. Su ženy, ktoré v pohode zabudnú na ex a také, ktoré nie, su zeny, ktoré mávnutím rukou a idú ďalej a také, ktoré to nedokážu...momentálne som vo veľmi dobrej fáze a chapem veci, len ma sem tam chytí nostalgia a kŕče, keď si naňho spomeniem...

@natycaga nikto ta tu nelyncuje, ja som si prežila veci ktoré si ty ani predstaviť nevieš a viem ako som na tom bola psychicky aj fyzicky. Pomôcť si môžeš iba ty sama, ty sama sa musíš rozhodnúť ze stačilo a chceš žiť. Myslím ze svojho ex máš príliš zidealizovaneho, keby to bol správny muž tak ta nepovedie a neurobí si dieťa s inou. Neviem co čakáš, že ťa tu budeme ľutovať? Áno, určite každej z nás je ľúto co si prežila lebo je to smutné a viac menej si každá z nás prešla nejakým sklamaním. Ale ver mi, keď ta niekto bude tlapkat po chrbte, ľutovať ta ano chúďatko, máš to ťažké, je to hajzel a utvrdzovat ta v tvojom trápení, nič ti to nepomôže. Mne práveže pomohlo keď mnou moja naj kamoška zatriasla a povedala "k... a už sa spamätaj" ale rob ako myslíš, že to tvoj život. Kľudne sa trap aj dokonca života kvôli niekomu komu si ty absolútne ukradnutá. On žije a užíva život, ty prežívaš. Každý má právo voľby, ty očividne volis trápenie...

@janka_23 vôbec ma nepoznáš, tak mi nepis, ze co si ja neviem predstaviť. Okrem exa som prežila aj iné ťažke veci, aj viem, prečo je to tak, ze ma takito bezcitni hajzli priťahujú...súvisí to s detstvom. Ja si vôbec nevyzadujem ľútosť, iba trochu empatie a smerovanie ako si pomôcť. To lyncovanie som myslela všeobecne.

@natycaga odpoveď na to ako si máš pomôcť si tu už dostala niekoľko krát od viacerých ludi 😉 pomôcť si vieš iba jedine ty sama, nikto iný ti nepomôže, to je holý fakt. Nikto iný za teba tvoj život žiť nebude. Je to iba na tebe ci chceš žiť alebo sa chceš ďalej trápiť minulostou

@natycaga a keď vieš odkiaľ to pramení tak hľadaj spôsob. Existuje veľmi veľa vecí... Regresna terapia, rodinné konštelácie atď, takže hľadaj ty musíš nájsť to co ti pomôže

@natycaga mrzi ma to. Cita sa to tazko a neviem si predstavit toto prezit. Len prajem, aby si sa z toho dostala. A ano. Ta zena ti na 50 % ukradla zivot (zvysnych 50% je vina tvojho ex). Ale stalo sa a ty sa musis s tym nejak zmierit, len si to nekompenzuj inymi muzmi a uz vobec nie podobnymi vyzorovo jemu. Teda to len moj pohlad na vec. Ty si samozrejme zi ako vies.

@natycaga mna by zaujimalo, ak ti to neprekaza, ako dlho ste boli spolu? a s odstupom casu, preco si nasiel inu? nesedeli ste si povahovo, hadali ste sa, preco si nasiel inu? po rozchode ste mali moznost vydiskutovat si, co sa vlastne medzi vami stalo a preco sa tak stalo?
nebudem ti davat rady, ako nanho prestat mysliet, pretoze ziadne nemam. velmi trefne si napisala, ze niekto sa dokaze zamilovat x- krat, niekto raz. aj nedavno som tu zahliadla podobnu diskusiu, presne na tuto temu, ci myslite na byvaleho. a naozaj tam vela zien pisalo, ze ano. aj po rokoch. niekto intenzivnejsie, niekto menej. kazda sme ina.
ja som takmer 13 r.stastne vydata, mam naozaj uzasneho muza, krasne a harmonicke manzelstvo a tiez sa neraz pristihnem, ze myslim na byvaleho. boli sme spolu 4 roky, sialene som ho milovala, planovali sme si spolocnu buducnost.on odisiel na par mesiacov na staz do zahranicia, kde nedokazal udrzat vtaka v gatiach a podvadzal ma tam. pre neho to bol len zivocisny sex, pre mna to bola neodpustitelna nevera. kajal sa, prosil, plakal. aj sme to potom este skusili dat dokopy, ale ja som sa cez to nedokazala preniest, stale som na to myslela, nedokazala som sa s nim ani bozkavat. uplne ma to zlomilo. nikdy v zivote som nebola taka nestastna, ako v tom obdobi. trvalo mi roky preniest sa cez to, uz som bola vo vztahu s mojim terajsim muzom a stale som nebola psychicky v pohode z byvaleho. pre niekoho smiesne, pre niekoho scestne, pre niekoho nepochopitelne. kazda sme ina, inak citliva, kazda milujeme inak. mne pomohlo to, ze ked som sa pristihla, ze nanho myslim, cielene som upriamila svoje myslienky na nieco ine, zacala som citat, zapla som si TV, ak to bolo v praci, tak som zacala s niekym konverzovat. proste odputat sa od tych myslienok nanho. teraz, po tolkych rokoch to uz je vyslovene v stadiu, ze si nanho spomeniem len obcas - ked ma narodeniny, meniny, ked sme mali vyrocie, ked sa medzi nami udialo nieco vynimocne, ked stretnem na ulici niekoho, na koho sa podoba, atd. ja som vsak mala a mam tu vyhodu, ze zijeme na opacnych koncoch SR a je uplne miziva sanca, ze by sme sa stretli. ty naopak mas v tom, ze sa pracovne obcas stretnete, obrovsku nevyhodu, lebo rany sa nevedia zacelit.

@natycaga myslím, že sama vieš, že ti nikto nepomôže, iba ty sama. Je mi ľúto, čo prežívaš, ale musíš sa vzchopit, zobrať svoj život do vlastných rúk a žiť. Nie prežívať zahrabana v spomienkach a sledovať kazdy such svojho ex. Ak to nedokážeš, nevadí, môže ti pomôcť odborník, ak nie psychológ, tak rovno psychiater. Máj sa rada. Exmanzela nerieš, je to dlhá doba a potom co vytrielil nevidím dôvod na nejaký sentiment. Viem, viem ľahko sa to pise... Stalo sa mi niečo obdobne, bola veľmi mladá, hneď po škole... Bola som ako týrané zvieratko, schudla som 15 kg, plakala, lutovala sa, nevychádzala z domu, neverila som si, stále ho spehovala a zanevrela som na celý svet. Tak ma dala do poriadku kamoška. Bez terapie to nešlo, ale zrazu sa ľútosť vytratila a bola som nahnevaná... Tak ma môj ex "nasral" , že som vo fitku vybila celú zlosť 4 krát týždenne a efekt sa mi páčil, urobila doktorát, kúpila byt a odcestovala na druhý koniec sveta🙈. Keby toto, co ti teraz píšem niekto povedal mne predtým, tak si s ním skočím aj do vlasov. Mala som pocit, že nikto nechápe moje pocity. Teraz mam úplne inú optiku, je to už 18 rokov stará vec, všetko odpustené a neuveríš, ale s vďakou si na neho spomeniem, že ma nakopol, aby som sa prebrala zariadila svoj život po svojom. Dnes mam manžela a úžasné deti, keď stretnem svojho exmanzela, tak sa pekne pozdravím, usmejeme a ja si v duchu poviem chvaabohu🙏

@adkalu krásne napísane... Ak už teraz autorka nepochopí ze pomôcť si vie iba ona sama tak jej niet pomoci. A tebe gratulujem k tomu všetkému co si dokázala, viem aké to muselo byt ťažké, ale môžeš byť na seba hrdá 🙂 super, si úžasná a klobúk dole 👍

Ja viem, láska niekedy naozaj bolí. A čo ťa trápi naozaj? z tvojich správ mám pocit, že to, že ste sa snažili o dieťa a nič. A že s inou má decko na prvú šupu. Mám pocit, že to ťa zožiera najviac, je tak? Že on to o čo ste sa spoločne snažili docielil s inou. Je tak?

@adkalu ale ja som napriek tej bolesti dokázala veľmi veľa v živote, čo sa týka kariéry aj materiálnych veci. Nie som nejaká chuderka, co ostala zaseknuta. Dokonca počas rozvodu som si dokončovanie VS, kúpila auto, byt, dobru kariéru, msm dieťa, som samostatná. .len ta bolesť je silná, lebo som vtedy bola veľmi mladá a bola to moja najväčšia láska a moj prvý. A ako vravím, to, ze ho zablokuje nepomôže, lebo sa mi zjaví inde. Najhoršie bolo, xe som si myslela, ze u nás je všetko ok. Samozrejme boli aj hádky, ale on sa do poslednej chvíle hral na skvelého manžela a jedného dňa bum! Z ničoho nič. Nic mi nepovedal ani nenaznacoval, ze sa niečo deje. Dokonca si ešte dva týždne pred odchodom požičal odo mňa dosť peňazí, ktoré nevrátil. Proste som nahnevaná, ze prečo som si vtedy nevšimla veci a ze nikdy som od neho nedostala odpoveď prečo mi to spravil..

@natycaga
Tak najhoršie sa vyrovnáva s rozchodom, keď príde pre jednu stranu ako blesk z jasného neba. Zažila som niečo také u bývalej kolegyne...v priamom prenose som to mala ako to riešila s kolegyňami...Ja som tiež rozvedená, ale v našom vzťahu bolo ochladnutie zrejmé dlhý čas, z mojej strany aj snaha to riešiť. Takže nevera môjho muža ma až tak neprekvapila. Napriek tomu mi trvalo 4 roky kým som podala žiadosť o rozvod. A ešte ani vtedy som nebola vysporiadaná s rozchodom a tak nejak v kútiku duše som ešte tomu dávala nejakú malú šancu. Definitívnu čiernu čiaru za vzťahom som dala vtedy, keď so svojou priateľkou čakal dieťa. Moja dospelá dcéra mi to povedala s malou dušičkou..sama mala problém sa s tým vysporiadať. Je to zaujímavé, ale toto ma nakoplo urobiť čiaru a ísť ďalej. A ešte je jedna vec, pre ktorú som mala problém tento vzťah v sebe uzavrieť. Dodnes neviem presný dôvod, prečo so mnou môj muž už nechcel žiť, a to sme mali dve deti, ktoré on mal rád, veľmi...Uzavrela som to v sebe tak, že urobila som pre záchranu vzťahu všetko čo som vedela a bolo v mojich silách. Ale na záchranu vzťahu treba dvoch a hlavne je dôležitá komunikácia.

Ešte doplním.. za najdôležitejšiu vec považujem odpustenie. Necítim voči svojmu mužovi nenávisť ani nič podobné a prajem mu aby sa mu darilo. Nie je pre mňa cudzí človek, lebo máme spolu deti, aj keď už dospelé. Nemáme problém stretnúť sa na oslave, ale inak si nevoláme, nepíšeme. Je to zvláštne, ale je to tak... A to som ho ľúbila a bola schopná veľa pre neho urobiť, viac než on pre mňa. Ale musím napísať, že určite som nebola dokonalá a v našom vzťahu urobila dosť veľa chýb. Celkom určite som mala byť viac samostatná, viac žiť svoj život, ako sa prispôsobovať jemu. Ale to či bolo už človek nezmení, ale môže zmeniť to čo bude.

@zaba21 vies a to je tiež také nespravodlivé, ze ten druhy ti sposobi ukrutne bolesť a ty ešte mas byt naňho milá a odpustiť a zelat dobre...mne to príde strasne nefer

@natycaga rozhodne som nechcela tvrdiť, že si nejaká chudera, to určite nie. Klobúk dole co si dokázala a určite ešte dokazes😉. Daj si ďalšiu métu odstrihnut sa od svojho ex, myslím mentálne, citovo, keď sa vám skdizia cesty, aby si bola v pohode. Neváhaj vyhľadať odborníka, ak si nevieš pomôcť sama. Dúfam, že sa s tým dokážeš popasovať, zabojovať a urobiť definitívnu čiaru, pre tvoju budúcnosť, pohodu a plnohodnotný spokojný život je to nevyhnutné. Držím ti palce🍀

Nikto ti nepíše, že si chudera alebo niečo také, v každom príspevku je pochopenie aj empatia. Samozrejme ze to je ťažké a smutne, čo si zažila, ale skutočne nikto ti nedá čarovnú tabletu a lup, zmizne ti z hlavy bývalý. Možno na tvojom mieste by bolo vhodné zmeniť úplne prostredie, zmena práce, presťahovanie, lebo skutočne 10 rokov sa mučiť spomienkami na bývalého manžela, a kvôli tomu aj si vlastne ničiť ďalšie možné vzťahy, je už veľa. Nemáš deti, tak je niečo co ta drží na tom mieste, kde žiješ?Aj hypotéka keby, predať sa dá byt vždy, a začať odznova. Lebo keď ani terapie nepomáhajú, tak ako chceš fungovať? Mučiť sa do smrti, ako je dobre bývalému? Pozorovať v slzách jeho rodinu, ženu, deti, ako rastu? A ako si ta nevšímajú? On si žije svoj život, je mu úplne jedno, že ty sa trápis. Aj keby si vyplakala more sĺz a utrapila sa, už to nezmeníš, nevráti sa k tebe je to preč. Ak nemôžeš zabudnúť, lebo ho často vidíš, tak jedine odísť, kde ho neuvidís,presťahovať sa, zmena úplná. Inak sa znicis.

@natycaga
Nemusíš byť na neho milá.. prečo? Keď to tak necitiš... Ja som to tak cítila a preto tak je. Môj exmanžel bol dobrý otec a chcela som, aby to tak aj ostalo. Druhá vec je tá, že ja som tak v živote nastavená, aspoň teda od určitého času - nepestovať v sebe nenávisť voči iným ľuďom. Ale teda ja som asi aj o dosť staršia, tak to môže byť aj tým.
Ale teda videla som aké škody napáchali nenávisťou voči expartnerom niektorí ľudia, hlavne ako sa to prejavilo na deťoch. A to som nechcela dopustiť.

Tiež si myslím, že by ti mohla pomôcť zmena prostredia, radikálna.

@natycaga
Inak aj z tejto tvojej reakcie je zrejmé, že to fakt nemáš spracované. Skús sa na vec pozrieť tak, že si mu proste nedávala v živote to čo potreboval...proste ste sa k sebe nehodili. Napriek tomu, že si ho milovala.

Ja som až vo vzťahu s iným mužom prišla na to, čo všetko mi exmanžel nedával... Že som sa pri ňom necítila ako žena. A to nie je môj súčasný partner vôbec dokonalý...ale ten pocit mi dáva.

@natycaga ahoj. Z toho čo píšeš si myslím, že by si mala ďakovať, že s takým mužom už nie si, a hlavne, že sa vam to dieťa nepodarilo. Musíš si povedať a vnútorne sa presvedčiť o tom, že to tak proste malo byt a ísť ďalej. Mám skôr pocit že skôr ako že ho miluješ na neho nevieš zabudnúť preto, lebo ta tak nečakane vymenil za inú. nás ženy proste vždy bude najviac trápiť ta otázka: “prečo? Čo ma ona čo ja nemám? “ viem že je to ťažké ale 10 rokov je už naozaj šialene dlha doba aby si sa takto trápila kvôli niekomu kto si to nezaslúži

@natycaga ak dobre chapem, exmanzel a otec tvojho dietata su 2 rozdielne osoby. som presvedcena ze ak to urobil raz tebe, urobi to aj jej, to je proste o povahe podla mna...a k problemu, 10 rokov je iny extrem obzvlast ak mas dieta s iym...

@leeo ja si nie som ista ci je spravne hodit vinu za vsetko len exovi a povedat ze nejaka ina ukradla jej zivot, si pripadam ako v zlom filme. na rozchode a rozvode su vzdy dvaja a urcite mala vinu aj autorka ale nenapise aka bola vo vztahu alebo co sa dialo...kazda minca ma 2 strany

@natycaga

Ahoj, zaujala ma tato téma, lebo mi pripomenula moju mamu.
V 20tke stretla mojho otca, v 30tke sa vzali a mali deti. Mozno 5 rokov po svadbe sa vsetko zacalo rucat, rozne problemy, rodicia ale ostali spolu, lebo ved kvoli nam, detom, tak je to najlepsie. Jedine co tym docielili bolo to, ze sme videli a poculi veci, ktore nas nicili, denne sme si priali nech idu od seba preč, dali nam "uzasny" vzor vztahu, ktory poznamenal tazkou psychickou chorobou najma mojho brata. V 50tke sa otec zrazu odsťahoval. Frajerky mal aj predtým, teraz mozno nejaku serioznejsiu a uz to s mamou nedaval. Nam detom sa ulavilo, ale zacal sa dalsi neuveritelny kolotoc mojej mamy. O par rokov skončila na psychiatrii s tazkou depresiou, takmer sa zabila, dovod tohto bol ten, ze ju otec opustil. Mama sa z tejto epizody sice dostala, ale tema otec trva naďalej a to ma uz mama 65 rokov. Svojho casu mi povedal psychiater a psycholog, ze jej nevedia pomoct, pretoze jej toto vyzivanie sa vo svojej bolesti vyhovuje. Pomoct jej budú moct keď BUDE CHCIET ONA. Mama si premrhala velku cast zivota, mohla sa dat dokopy s x super mužmi, mnohi o nu mali záujem, mohla sa tesit z vela veci, peniaze ma, mohla si uzit cestovanie, ved zivot je krasny. Miesto toho v pravidelných cykloch s placom obvolava kamaratky s temou ako jej to otec mohol urobit... S obvolavanim nas, svojich deti, uz prestala, nakolko ja uz tie iste vety roky naozaj nepotrebujem počúvať, dala som jej to tvrdo najavo, časom sme voci nej ako jej deti proste ochladli. Tiez mam svoj zivot, tiez ma rodicia poznacili a teraz sa vsemozne snazim, aby som si zivot uzivala, vedela kedy odist od ludi a z miest, ktore mi ublizuju a snazim sa mat samu seba rada. Dostala som od zivota najlepšieho manžela na svete, tiez som ale mala podobne sebadesstruktivne sklony vo vzťahoch ako ona a az neskor som pochopila, čo je to správny chlap.

Padlo tu vela dobrých nazorov a rad. Moj nazor je bohuzial ten čo sa ti nebude páčiť (co súdim podla tvojich reakcii na rady napisane vyssie), a to taky, ze po tolkych rokoch si pomozes naozaj len TY sama keď TY budes chciet, ked pochopis, ze sa treba tesit zo zivota a nie sa vyzivat vo svojej bolesti. Kazdy to občas rad robi, každý sa obcas ľutuje, ale po tolkych rokoch mas tuto situaciu a svoje šťastie vo svojich rukách len TY. Lebo pozor, zivot Ti ubehne a budes stale tam kde si aj teraz.