Oslava narodenín plná dramatických okamihov: Čo robiť?

Porozpravaj sa so sestrou osamote, bez jej manzela, na bezpecnom mieste, napr u teba doma.

Sestra ocividne potrebuje pomoc - manzel sa jej s vysokou pravdepodobnostou takto vyhraza a mozno na nu aj dviha ruku 😞

Pripadne to este ma z telky - ale taky slovnik, skrtenie... to je extrem.

Urcite potrebuje odbornu pomoc.

Otcovi povedz, že tak ako si ich malý chráni svoje teritórium, tak ty si chrániš svoje deti. To je také slabošské. Obhajovať vždy toho agresora. Povedz, že sa nehneváš ani neurážaš, ale kým si to nevyriešia, nemôžeš konať inak. V dobrom to hovor.

Chlapec je po otcovi.
Ako sa sprava k mladsiemu surodencovi?

Pokiaľ nezačnú riešiť synove správanie, prerušila by som stretávanie so sestrinými deťmi. Súhlasím že niekto má deti kľudné, iný až príliš živé. No deti musia pochopiť, že sú určité pravidlá. Takto im mladý pán prerastá cez hlavu a čo bude o pár rokov? Možno by nebolo na škodu ísť s ním ku psychológovi, či sa nejedná o diagnózu.

Viaceré ste tu narážali na domáce násilie tak odpíšem hromadne. Bolo isté obdobie, keď sestra chodila s modrinami. Riešili sme to celá rodina, raz to bol pád z bicykla potom sa šmykla na mokrých schodoch. Vtedy nám prisahala že sa to stalo tak ako hovorí. Za manžela by dala ruku do ohňa a že sa milujú. Švagra si vtedy podal aj môj otec a modriny skončili. Od vtedy nemáme dôkaz alebo dôvod myslieť si že jej fyzicky ubližuje. Čo sa týka správania dieťaťa ku zvyšku rodiny, reaguje takto na všetkých okrem svojho otca (sestra keď ho vždy chytí aby mu dohovorila tak d ním doslova bojuje). Mladší súrodenec je celý od modrín. Ja mám dve dievčatá a je mi stále pripomíname, že nemám právo ich súdiť lebo dievčatá také nie sú.

Keď bola moja prvorodená mala cca 3 roky, dostávala sa do situácií, že buď ona niekomu robila zle alebo jej ( neboli to aké také extrémne veci)...po veľa upozorneniach raz dostala na zadok moja dcéra a raz som dala na zadok kamoškinej dcére ja .
Táto jedna na zadok bola od "cudzej" osoby tak účinná výchovná metóda, ktorú deti veľmi jasne pochopili, že ani 1000 vysvetľovaní, ktoré sme skúšali) ju nenahradili. Iba dodám, že sme boli naozaj blízke kamarátky a stretávali sme sa často.
Ani jedna sme sa neurazili...ale tu musí fungovať aj sebareflexia a uvedomenie si problému.

Kľudne sestre povedz, že by si sa s ňou veľmi rada stretávala ale za podmienky, že jej syn prestane ubližovať tvojim deťom.
Je to ich zodpovednosť s tým niečo urobiť, nie tvoja.
Ak však z ich strany bude iba nepochopenie a hádzanie viny na teba...asi sa kontaktovať nebudete.
"Kde nieje vôľa, nieje ani cesta ".

Deti len kopírujú, čo vidia doma. Také správanie a reči si jej syn musel niekde nepozerať. Je mi luto, že chlapec najskôr vyrastá v takom prostredí a iste ta to mrzí aj za sestru. Verím, že ani tvojim rodičom sa nato nepozerá dobre a isto sú bezradní, keď nevedia pomôcť vlastnému dieťaťu, tvojej sestre.

To však nikomu nedáva právo, aby si ty tolerovala agresiu a takéto správanie na tvoje deti. Tolerantnosť ma byt predsa obojstranna.

Stretávanie radosťou.

Ja by som v tomto prípade asi napísala sestre, že ju mám veľmi rada, že ma jej situácia veľmi mrzí, chcem jej pomôcť a keď bude potrebovať, som tu pre ňu. Ale že už máš aj ty záväzok a nedopustíš, aby tvoje deti niekto bil, škrtil, kričal na ne a preto, kým to takto bude u nich doma, rada sa stretneš, ale len s ňou, bez jej dietata. A situáciu jej pomôžeš riešiť, ak ona bude chcieť.

Viac urobiť podľa mňa nevies.

@kvetinka719 Vyborne napisane.

Ja by som to nehrotila. Sestra zije nejaky zivot, tvoja rodina tiez. Kazdy si musi svoje problemy riesit. Kontakt by som urcite neprerusovala.
Stretavala by som sa so setrinou rodinou aj dalej ale bud u nich alebo na neutralnej pode aby ked budes citit potrebu zbalit sa a odist si to mohla urobit (z navstevy u vas sa tazko odchadza).
Rocne dieta s modrinami .. ak by mi to prislo ako tyranie tak by som nahlasila na socialke (a je jedno ze ho otlka 4r brat).

Áno, je to pravda, že sú deti živé, agresívne, bitkarske,... a sú deti pokojné, mierumilovne, tiché,... Tiez si myslím,že povaha robí najviac.
Ale takéto situácie musia ustriehnuť rodičia a krotit dieťa. Zabrániť agresivnym útokom. Keby mojim detom ubližovali iné deti a rodičia by to mali na háku, tiež ich zoberiem preč. Zachovala si sa správne.

obete miluju toho kto im ublizuje.... pozri si seriu big little lies tam je presne tvoja sestra. hra ju nicole kidman. jasne ze jej vie ublizit aj bez modrin ved sa poucil. keby si ju videla v pradle iba asi by to nebol pekny pohlad... tvoja sestra je uplne zmanipulovana najma ze nevie ochranit mladsieho pred starsim to uz o niecom svedci. je to chore toxicke prostredie... stretavaj sa iba so sestrou. a otvor oci otcovi vasmu alebo mu kup nejaku literaturu o tom.

mrzi ma tvoja situacia riesila si ju spravne

Ja by som sa v provom rade zamyslela, odkial to asi ten maly ma? Podla mna len kopiruje ocinkovo spravanie a tomu to pride normalne lebo sam sa tak sprava a bud len psychicky alebo aj fyzicky ublizuje tvojej sestre. Ja by som sestre vysvetlila, ze pokial jej syn bude zamerne ublizovat, skrtit a neviem co moje deti, tie tam chodit nebudu. Kludne sa jej spytaj ako by reagovala keby to bolo v opacnom garde a tvoje deti by otlkali tie jej. So sestrou by som sa nadalej stretavala osamote, vytiahni ju na kavu, prechadzku /do kina, evidentne potrebuje pomoct.
Normalne sa nestacim cudovat ako sa v dnesnej dobe ospravedlnuje taketo nealceptovatelne spravanie deti . Tiez sme mali tu cest chodit na kruzok s chlapcom, ktory niekolkokrat do krvi dokusal moju dceru ( bezdovovodne) a riesenim bolo, ze ja sa mam preradit s dcerou do inej skupiny 🙈

Škrtenie nieje normálny prejav bitky u dietata, musel to niekde odpozorovať . Rovnako ako aj útoky pastou na tvar. Malé deti kušu, škriabu, udierajú otvorenou rukou či kopú. To co popisuješ musel chlapca niekto naučiť, kto asi ked ani do skolky nechodí

Sestra podľa mňa potrebuje pomoc, zrejme zaživa domáce násilie ale zatial je vo fáze popierania. Skús sa ňu ist obklukami, zistiť ze co si mysli, kde sa mohol chlapec take veci naučiť. Hovor s ňou o domácom násilí, akokeby o tretej osobe. Priznanie si žena problem je prvým krokom k riešeniu. Ale je to dlhá cesta

Ja sa do situácie z tej druhej strany tak trochu vžiť viem. Ja mám 4 ročnú a tiež má temperamentnú a dominantnú povahu. Samozrejme, nikoho jej nedovolím biť a ani nadávky nepoužíva. Ťažko ale znáša keď sú detské návštevy u nás a hrajú sa s jej hračkami, sú jej v jej izbe atď. Preto sa stretávame skor na neutrálnej pôde.
Keď je v kolektíve tak je proste dominantná a to nemá nič spoločné s výchovou.
Ja osobne by som ti možno poradila naučiť svoje deti brániť sa, toho 3 ročného teda myslím. Aj v škôlke a hocikde v živote sa môžu stretnúť s takými detmi a nie je to podľa mňa dobre keď zamrznu a nebudú vedieť na agresívne správanie reagovať.

@mircalla jej ďakujem ti!

Je fakt rozdiel zive dieta a dieta nevychovane. Ak ho nezvladaju, dobre si povedala, ze treba psychologa, nech pomoze.. idealne by bolo nieco na sposob, ako bola kedysi Pestunka v akcii..
Ja s muzom sme.boli zive deti, mame zive dieta ( uz v puberte, to je ina kapitola uz) s miernou adhd... Ale v takom malom veku nebol agresivny a nadavky nepoznal... Mal len vzhladom na to adhd vacsie zachvaty zlosti obcas prejavujuce sa revom. Lenze.. hladala som metody, sposoby, aby.. nasla som ,zabrali.. lenze nebol takto agresivny a nenadaval.. sestra by si mala nastudovat nejake veci, skusit ich, ak teda este psychologa nechce, ale.riesit by to mala... To nebola u vas oslava, ale horor, ved ste si to nikto nemohli uzit!!

Za mňa prehnané reakcie má to dieťa - mám dve divoké decká a jedno kľudné. Aj to divoké sa dá (v rámci nejakých medzí) zvládnuť, žiaľ musia na tom jeho rodičia pracovať. Ak oni si myslia, že je všetko ok, tak rovnako - ak by mi začalo jeho správanie vadiť, dvihla by som sa a povedala by som prepáčte, necítim sa tu dobre, mám strach o svoje deti, už to nezvládam počúvať, ideme radšej domov. alebo - moja švagriná má super prístup - ide sa s tým "zlým" dieťaťom hrať 😉. Lebo ono v podstate sa naozaj cíti ohrozené vo svojom teritóriu, bol najstarší, prvý a všetko sa točilo okolo neho a prácne sa snaží vydupať si tú pozíciu naspäť... Tak skús mu nabudúce navrhnúť, že sa s ním zahráš, trebárs schovávačku. Možno budeš prekvapená, ako sa zrazu zabudne zle správať. Len - to chce od dospelého obetovať trochu komfortu a namiesto vlastných predstáv o návšteve sa prispôsobiť cudziemu dieťaťu. A to málokto dáva.

ja mám živé dieta! stačí 1minuta nepozornosti a malá je niekde vyskriabana, niečo vytiahne čo nemá a podobne. ale nie je násilná a agresívna! to je dost podstatný rozdiel. skôr by som si sestru zavolala bokom či ju manzel nebije doma, lebo to dieta si tie reakcie a slova ako zabijem ta nevymyslelo! niekde to videl- buď priamo doma alebo mu púšťajú videá a rozprávky na youtube, ake by pozerať nemal.

Ďakujem vám všetkým za vaše správy a reakcie. Rozhodla som sa dať tomu ešte "šancu". Skúsim sa porozprávať so sestrou a dohodnúť sa aj s ňou na nejakých hraniciach vo vzťahu jej syna ku nám. Aby som aj ja vedela, nakoľko môžem zasiahnuť keď nastane konflikt, aby sa situácia ešte neotočila proti mne, že jej "vychovávam" dieťa. Ak to bude nutné, kontakt preruším, ale zatiaľ sa jej pokúsim ešte raz dohovoriť a jej synovi nastaviť hranice vo vzťahu k mojej rodine. Čo sa týka mojej dcéry, bol tu aj komentár, že ju mám naučiť brániť sa. Márne sa o to s manželom už dlho pokúšame. Ona je ten typ človeka čo od konfliktu uteká. Niekto ju udrie, stojí alebo sa rozplače a ide za nami. Keď jej niekto vezme hračku, netrhá sa o ňu, vezme si inú. Nechcem aby bola agresívna a aby sa bránila útokom ale stačilo by, ak by dokázala aspoň povedať nie, nechaj ma, nepáči sa mi to a podobne. Nejaké rady ako to docieliť? Vysvetľovali sme jej to už tisíc krát ale ona vždy ostane ako paralyzovaná.

Ja by som sa pokusila zavolat sestru k sebe na kavu a pekne by som sa s nou porozpravala. Povedala by som jej, ze mas pocit, ze take spravanie vidi chlapec u otca a ked to ona nebude riesit, tak ju asi po vzoru otca v 16r. kludne aj napadne o problemoch v skole ani nehovoriac. A denne bude trpiet psychicky. Ze jej radi pomozete ak je to tak a chlapec ked to nebude vidiet, tak sa zmeni k lepsiemu. Bud k nej mila a laskava, nic jej nevycitaj. V kazdom pripade sa pokus, aby sa ti otvorila.
Pred tym by som prehovorila s rodicmi co sa ti nezda na ich vychove a popros ich, aby v dobe rozhovoru postrazili jej deti. Tvoje posli s ich otcom na dlhsiu prechadzku.

Tazko povedat, mozno to z pohladu matky prehanas. Ale ak je to naozaj take zle, tiez by som k nim nechodila… naco, nenechas si predsa otlkat a sikanovat deti.

myslim si, ze je to rozmazany maly spratek, zrejme to odkukal od otecka, asi aj on doma riesi vsetko pastami a nadavkami... na Tvojom mietste by som sa do toho neplietla, ale zaroven by som obmedzila kontakt na minimum, ziadne oslavy, navstevy a podobne, nie je to k nicomu dobre

Sestra-nesestra, nikdy by som nedovolila aby mi niekto otlkal deti. Dobre si sestre poradila, aby zasli k psychologovi. Mozno ma ten maly nejaku diagnozu a mozno je len proste nevychovany. Kazdopadne dobre si spravila, ze si odisla...zachovala by som sa rovnako.

Ja som sa tiez 3rocnej snazila vysvetlit, ako sa ma branit, ale to nemalo zmysel. Bud zautocila fyzicky tiez, alebo volila ustup/ustrnutie. To je ten dinosauri mozog: bojuj-ustup-ustrň. Az ako 5rocna bola schopna konflikty riesit slovne, nad provokacie sa povzniest a podobne.

Tvojmu otcovi by som napisala, ze nasilie voci svojim detom nebudes tolerovat nikdy, a ze by sa skor mal zamysliet nad tym, koho si za muza vzala tvoja sestra. Lebo ked je mlady od jesene mimo skolky, tak toto spravanie ma z domu.

Raz som sa stretla na plavani deticiek s takym oteckom. Chvilocku cakali na maminu v satni. Otec bol z toho nervozny ako to, ze musi cakat a asi 4 rocny chlapcek na celu satnu vykrikol lebo mama je sprosta. Vsetci sme tam zostali zarazeni, ale len ten otecko to bral uplne v pohode. Povedal nieco v tom zmysle ze ano ma pravdu, vela rozumu nema. Takze dieta ked vyrasta v takomto prostredi kde otec uraza mamu mozno aj deti. Jasne ze deti to potom beru ako normalnu sucast zivota. Ale doteraz som z toho v soku namiesto toho aby ho upozornil, ze takto sa nechova a k maminke uz vobec nie.. 🤷🏻‍♀️

Vysvetlujem ako mojim tak aj cudzim detom co sa patri. Co mozu a co je uz cez.
Kazdopadne si takto jej dieta pyta pozornost. Rovnako moze byt vodcovsky typ a takto si “buduje” svoje ale treba ho uviest na spravnu mieru ze takto to nejde.
Zrejme aj doma maju vychovu ze mama jedno a otec druhe. A tak dieta skusa lebo ved samo nevie co este ano a co uz nie.
Nemyslum ze hned tam musi byt domace nasilie. My sa doma nebijeme. A najstarsi niekedy take spravanie ze len oci otvaram. Zacalo sa to nenit ale v skole az. A hlavne druzina. 🙈
No uvedomuhem si ze vela robi aj mobil. Ma aplikacie na ucenie. Tak musim uz doslova striehnut lebo potom to spravanie….

Dôležité je ,že s manželom v tom máte jasno,iný názor ťa nemusí zaujímať.A keď tvojmu otcovi a švagrovi nevadi, že vychovávajú malého tyrana,nechaj ich tak,hádam preto nenecháš ubližovať vlastnému dieťaťu.

Ja mám veľmi živé až problémové staršie 5 ročné dieťa. Keby som ho nechala na “voľnobeh”, tiež by to dopadlo katastrofálne. Sestra a švagor už viackrát poznamenali, že moje deti majú výchovu a pravidla ako na vojne, ale práve kvôli prísnym pravidlám, či hraniciam sa nám darí zvládať ho a aj to často s problémami. Podľa mňa je to o rodičoch a ich výchove. Na tvojom mieste by som tiež zbalila deti a odišla.
Riadim sa tým, že ak mi niečo alebo niekto neprináša radosť, končím. Necitis sa s nimi dobre ani ty a ani deti? Tak obmedz kontakt a stretávanie sa. Prečo sa trápiť?