Partneri a komunikácia: Počúvajú vás?
Sme spolu s mužom 15 rokov, on má 47, ja mám 44 rokov. Posledné tri roky, keď niečo hovorím, vidím, že vôbec nevníma. A to nie som typ ženy, čo hovorí veľa. Keď mu poviem, že idem na mamografiu - som objednaná dopredu pol roka a viac krát to spomeniem, aj deň predtým a on sa ma v ten deň opýta, že kde som. Niekoľko krát som mu hovorila, že dnes idem na školenie, a on mi volá kedy prídem - a prečo mu nedvíham. Napísala som mu, že nemôžem, lebo som na školení. Toto sa nám deje pri všetkom skoro, aj ohľadne detí, on vôbec nevníma, čo hovorím. Normálne vidím niekedy, že je tzv. mentálne odídený - že pozerá nie na mňa, ale cezo mňa a v hlave sa zhaslo - je vo svojich myšlienkach. Je mi z toho smutno. Nechcem takto žiť ďalších 30 rokov. On tvrdí, že muži sú takí. Ja si to však nemyslím. Ako to máte doma vy?
Je to vzorec dlhodobého mentálneho odpojenia. A rozdiel medzi zabudnutím a nevnímaním je veľký. Človek môže zabudnúť termín. Ale keď partner opakovane nevníma vaše slová, vaše dôležité momenty ani vaše prežívanie, druhý človek sa časom začne cítiť neviditeľný. Veľa ľudí po 40ke funguje v permanentnom vnútornom hluku, práca, tlak, únava, starosti, únik do vlastnej hlavy. Lenže problém je, že ak si človek roky zvyká „odchádzať zo seba“, začne odchádzať aj zo vzťahu. A často si to vôbec neuvedomí, pretože doma je fyzicky prítomný. Výhovorka, že „muži sú takí“, je len pohodlný štít, ktorým odmieta prevziať zodpovednosť za to, že sa z vášho vzťahu mentálne odsťahoval. Prestaňte mu informácie opakovať a uľahčovať mu situáciu tým, že mu robíte neustály informačný servis. Keď mu trikrát pripomeniete školenie a on vám napriek tomu vyčíta, prečo nedvíhate, vaša opakovaná snaha vysvetľovať situáciu paradoxne udržiava tento nefunkčný stav. On vie, že ak aj niečo zabudne, vy to vyriešite, napíšete, vysvetlíte. Zmeňte spôsob komunikácie z „informačného servisu“ na „emocionálny náraz“. Keď uvidíte, že pozerá cez vás, nepokračujte v rozprávaní. Zastavte sa. Nekričte, nevyčítajte, ale pomenujte realitu v danom momente. Povedzte napr: „Vidím, že tvoj pohľad ide cezo mňa. Chcem ti povedať niečo dôležité o mojom zdraví/deťoch, ale počkám, kým budeš naozaj tu. Daj mi vedieť, kedy ma dokážeš vnímať“. Ak naozaj nechcete takto žiť ďalších 30 rokov, musíte začať meniť pravidlá hry vy, pretože jemu tento stav zjavne vyhovuje, keďže od neho nevyžaduje žiadnu námahu. Čo presne vo vás zomrie, ak namiesto neustáleho pripomínania a čakania na jeho pozornosť začnete žiť a konať tak, akoby ste v tom vzťahu naozaj bola emociálne sama? niekedy partner začne počúvať až vtedy, keď prestanete byť tá, ktorá všetko zachraňuje, pripomína a nesie za dvoch mentálnu záťaž domácnosti.
@bjnr tebe o co ide?naozaj,uprimne sa pytam.Je to nejaka skryta "reklama" na to,aby ti niekto siel na instagram?aby si mala dosahy?alebo,aby si ta niekto vsimol a nahanas si klientelu ako psycholog/poradca/terapeut?alebo len chces byt na MK za hviezdu?skoro v kazdej teme na fore si votreta,no nikdy nic z vlastnej ci zivotnej skusenosti.Vzdy len nieco,co vyzera ako vygenerovane AI,alebo skopirovany text.Vobec tam necitit,ze to pises svojou "rukou"vid,to neustale,neosobne vykanie a take to vseobecne,ucebnicove ustanovenia a nauky.Je to fakt trapas.Ak mas nejake vzdelanie v oblasti psychologie,napis normalne.Ak sa pohybujes v nejakych kruhoch,instituciach,oblastiach,napis to normalne ako ty!ty,vzdelany clovek v tomto odvetvy,alebo ty,ako normalny clovek s nazorom,ci skusenostou.Vobec neposobis dvoverihodne a uz ta v niekolkych temach na to upozornovali,ze si trapna.
Je to vzorec dlhodobého mentálneho odpojenia. A rozdiel medzi zabudnutím a nevnímaním je veľký. Človek môže zabudnúť termín. Ale keď partner opakovane nevníma vaše slová, vaše dôležité momenty ani vaše prežívanie, druhý človek sa časom začne cítiť neviditeľný. Veľa ľudí po 40ke funguje v permanentnom vnútornom hluku, práca, tlak, únava, starosti, únik do vlastnej hlavy. Lenže problém je, že ak si človek roky zvyká „odchádzať zo seba“, začne odchádzať aj zo vzťahu. A často si to vôbec neuvedomí, pretože doma je fyzicky prítomný. Výhovorka, že „muži sú takí“, je len pohodlný štít, ktorým odmieta prevziať zodpovednosť za to, že sa z vášho vzťahu mentálne odsťahoval. Prestaňte mu informácie opakovať a uľahčovať mu situáciu tým, že mu robíte neustály informačný servis. Keď mu trikrát pripomeniete školenie a on vám napriek tomu vyčíta, prečo nedvíhate, vaša opakovaná snaha vysvetľovať situáciu paradoxne udržiava tento nefunkčný stav. On vie, že ak aj niečo zabudne, vy to vyriešite, napíšete, vysvetlíte. Zmeňte spôsob komunikácie z „informačného servisu“ na „emocionálny náraz“. Keď uvidíte, že pozerá cez vás, nepokračujte v rozprávaní. Zastavte sa. Nekričte, nevyčítajte, ale pomenujte realitu v danom momente. Povedzte napr: „Vidím, že tvoj pohľad ide cezo mňa. Chcem ti povedať niečo dôležité o mojom zdraví/deťoch, ale počkám, kým budeš naozaj tu. Daj mi vedieť, kedy ma dokážeš vnímať“. Ak naozaj nechcete takto žiť ďalších 30 rokov, musíte začať meniť pravidlá hry vy, pretože jemu tento stav zjavne vyhovuje, keďže od neho nevyžaduje žiadnu námahu. Čo presne vo vás zomrie, ak namiesto neustáleho pripomínania a čakania na jeho pozornosť začnete žiť a konať tak, akoby ste v tom vzťahu naozaj bola emociálne sama? niekedy partner začne počúvať až vtedy, keď prestanete byť tá, ktorá všetko zachraňuje, pripomína a nesie za dvoch mentálnu záťaž domácnosti.
@bjnr Bronislava Jakubíčková pls nabudúce nám tykaj. Ak chceš pôsobiť dôveryhodne a ako človek, čo ma expertízu vo svojom odbore nepíš ako stroj, ale ako človek. Skús si dať na web aj kontakt, nielen email. Ak si tu hľadáš klientelu, tak to nerobíš vôbec dobre, práve naopak.
Presne opis ako môj muž, takže niesi jediná, muži si filtrujú po svojom, ja mu niečo poviem o 12 tej 12:30 už o tom nevie
@bjnr tebe o co ide?naozaj,uprimne sa pytam.Je to nejaka skryta "reklama" na to,aby ti niekto siel na instagram?aby si mala dosahy?alebo,aby si ta niekto vsimol a nahanas si klientelu ako psycholog/poradca/terapeut?alebo len chces byt na MK za hviezdu?skoro v kazdej teme na fore si votreta,no nikdy nic z vlastnej ci zivotnej skusenosti.Vzdy len nieco,co vyzera ako vygenerovane AI,alebo skopirovany text.Vobec tam necitit,ze to pises svojou "rukou"vid,to neustale,neosobne vykanie a take to vseobecne,ucebnicove ustanovenia a nauky.Je to fakt trapas.Ak mas nejake vzdelanie v oblasti psychologie,napis normalne.Ak sa pohybujes v nejakych kruhoch,instituciach,oblastiach,napis to normalne ako ty!ty,vzdelany clovek v tomto odvetvy,alebo ty,ako normalny clovek s nazorom,ci skusenostou.Vobec neposobis dvoverihodne a uz ta v niekolkych temach na to upozornovali,ze si trapna.
@anonym_6fa5f9
Treba ju nahlasovať.Hľadá si určite klientelu, čiže skrytá reklama, čo je na MK zakázané
@anonym_autor viem absolútne presne o čom píšeš, u nás je to ešte omnoho horšie a zvažujem rozvod. Môže to byť aj tým, že má toho viacej a človek starne, už mozog nejde na 120%. U nás nie sú problém termíny, ale odpojenie. Nezáujem o to, čo vnútorne prežíva ten druhý.
@anonym_e3c5f9 toto ma zaujima...ako k tomu odpojeniu dospelo? Tym, ze si prestal vsimat kvoli veku a zvyku na partnera alebo je v tom nieco ine? Lebo mna tiez chlap nepocuva, nevnima co vravim ale beriem to tak, ze "je to chlap".
@anonym_e3c5f9 toto ma zaujima...ako k tomu odpojeniu dospelo? Tym, ze si prestal vsimat kvoli veku a zvyku na partnera alebo je v tom nieco ine? Lebo mna tiez chlap nepocuva, nevnima co vravim ale beriem to tak, ze "je to chlap".
@anonym_4b5710 u nás to nie je o tom, že "je to chlap". To sa ťažko vysvetľuje, to sa cíti.... Odpojil sa tým, že začal pracovať v zahraničí. Takže bol aj fyzicky neprítomný, prestal žiť v rodinných väzbách, vzťahoch atď. Stratil proste kontakt so životom v našej rodine. A ja som veľmi vnímavý človek. Vek tiež určite má svoju rolu obidvaja máme 50+. A zvyk tiež hrá svoju rolu, keď sa niekto stane samozrejmosťou, časom sa stane aj neviditeľným...
@anonym_autor moj muz je taky,ze o 13:00 mu nieco poviem a o 13:30 uz je to mimo neho 😅,takze ocakavat,ze dalsi den si to bude pamatat,je velmi opovazlive.No nemozem mu nic vycitat,som na tom rovnako.Nie je to preto,ze by ma nezaujmal,alebo ho mam u prdele.Skratka v tom dennom zhone a v tom vsetkom,si prikyvneme,ze akoze vieme,co sme si povedali a do sekundy nevieme.Mame kalendar v kuchyni na policke,tam si vsetko piseme,plus vsade si davame lepiace papieriky a este aj na ruku si piseme perom.A i tak sa stane,ze zabudneme.