Rozvod

Len toľko, že máš za muža úplného idiota.

dojčenie dvojročného dieťaťa je u vás najmenším problémom. Tvoj muž si ťa neváži, je to primitív, nemá rád ani teba ani dieťa, neverím, že sa zmenil narodením drobca a nechápem, na čo s ním si

Podľa mna kojenie je ok. Neúspešne oducanie nie- čím viac krat tým horšie. Plus tie nadávky muža dieťaťu len traumu spôsobujú....

Všetky riešite kojenie. Ale ona chce riešiť rozvod...
Aj ja poznám chlapov, co sa alibisticky vyhovorili, ze prebalovat nebudu, lebo im je na zvracanie. Ale inak sú to dobrí otcovia. Ten tvoj je ale proste nepoužiteľný kus hovädzieho. Otec nulový, manžel mizerný. Možno aspoň peniaze domov nosí...

Dietatko nema ani dva roky, cely den maminku nevidi. Potom je s nou a chce byt pri jrj najblizsie ako sa da. Citit ju, vediet, ze je tu pre neho, vediet, ze je v bezpeci..skuste sa vcitit do toho dietatka. Nie, nie je to divne, divne je, ze ak s tym ma pan otec problem tak ok - ale nech pride s riesenim a pomoze. Je nasilny hulvat, riesila by som rozvod a odchod, ved sa ti hnusi a dieta sa ho zacne zanedlho bat, ak sa este neboji.

Úprimne......píšeš ako ti škaredo nadáva v prítomnosti dieťaťa a že ty ho v prítomnosti dieťaťa provokuješ, to nevidíš....v prom rade takéto vaše hádky by sa nemali vôbec riešiť pred dieťaťom, ale k veci....ano tvoj syn je už dosť veľký na odučenie od dojčenia, čím neskôr začneš tým to môže ťažšie znášať...ideálne je začať po roku, lebo teraz už má svoj rozum.....k odúčaniu, skús nekojiť aspom cez deň a dať až na noc, neskôr zrušíš aj večerné kojenie....samotné kojenie nie je dôvodom na rozvod

@mogaa provokujem? Tym, ze kojim v jeho pritomnosti? Ci tou reakciou, ze ked sa mi vyhraza fackou, poviem, aby mi ju uz dal?? Ktore z toho je provokacia z mojej strany?

prepáč ale za mňa ak mu povieš nech ti ju už strelí, tak to provokácia je...

Ja som môjho kojila až do viac ako troch rokov a v živote by si toto manžel nedovolil čo tvoj.. A ak áno, už by som s ním nebola.
Žiadna úcta, láska, nič.
Drobec je určite rád, že ťa konečne vidí po celom dni a ty kvôli debilovi manželovi mu chceš zobrať istotu, čo pri tebe má. Nerob to, pozeraj na drobca a manžel nech sa aj roztrhne

Z osobnej skusenosti- nie, nie je choré, ak dojčis dieťa hoci aj dvojročné. Syna som dojčila 2r4m.
Dôležité je, či to vyhovuje tebe. Ak si unavená, podráždená, narúša to aj iné oblasti tvojho života, benefity dojčenia sú v uzadi. Myslim, že ani pre dieťa nie je ideálne, ak je mama nervózna a má toho všetkého dost. Dojčenie by mali byť pekné chvíle, prínosné pre obe strany. Ak cítis, ze ťa to už 'obtazuje', možno je načase zvážiť odstavenie. Ale iste nie kvôli muzovi. Urob to kvôli sebe, vtedy, keď s tým budeš ty ok. Nepodliehaj zbytočne tlaku niekoho, kto preto nemá a ani zjavne nechce mať pochopenie.
Súhlasím s vyššie spomenutými názormi, že u vás nie je problém dojčenie.
Držím palce, aby si s rozvahou túto situáciu vyriešila k svojej spokojnosti 😉

@dzulli1980 a poruchy osobnosti ti hovoria nieco, a manipulatori a tyrani tiez nic, takze napr. Ked nenaky typek znasilni zenu, moze si tiez ona za to ? Alebo ked muz da zene do oka, zena moze za to ? Taketo zovseobecnenia nie su ok.

Osobne si myslím, že kojenie je Váš najmenší problém... ja som dcérku prestala kojiť okolo 1,5 roku, ale nie kvôli niekomu inému, alebo čo kto hovoril.... ale kvôli sebe, lebo mi nevyhovovalo byť 10x v noci hore len kvôli upokojeniu sa na prsníku a dieťa to po 2 týždňoch postupného odučenia zvládlo ľavou zadnou a bez jediného plaču alebo hysáku...
A čo sa týka rozvodu - tak medzi Vami sú iné problémy, kde toto je už len špička ľadovca. Chlap nie je ani manžel, ani otec a keďže chodíš do práce, tak zjavne si dokážeš zarobiť aj sama, príp. nie je taký super ani v zarábaní, že si nemôžeš dovoliť zostať s dieťaťom doma na rodičovskej. Takže načo je Ti chlap, ktorý neplní žiadnu svoju funkciu? Boha ženy, fakt kde chodíte na tých mužov...Ak to neviete medzi sebou vyriešiť s mužom kľudne, bez hádok a vyhrážania sa fyzického násilia pred dieťaťom, tak si myslím, že je pre dieťa lepšie vyrastať v neúplnej rodine ako v rodine, kde takéto správanie bude považovať za bežné a podľa toho, čo píšeš, tak vlastne aj dieťa nepocíti, že nie je s otcom tak často, keďže s ním de facto vôbec netrávi čas... radšej skôr ako neskôr, keď fyzické násilie bude na dennom poriadku a nezostane len pri vyhrážkach... Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami...

Muz ti neprestane nadavat, najde sa zase nieco ine. A ze ti je z neho nagrc sa neda cudovat. Evidentne sa nevyrovnal so stavom, ze sa vam naordilo dieta a to asi po vsetkych strankach, ako tej, ze sa mu nechce starat a venovat, tak po tej, ze si pre seba dieta ukradlo cast maminy.
Ja ti poradim, snazit sa muza dostat von z domu po praci, nech si ide zabehat, na pivko, s kamosmi, aby ste mali doma klud a urobili si po svojom. To je taky polovicny rozvod.

ak sa chces rozvadzat, urcite s chladnou hlavou, aby ti to neskor neublizilo.. najlepsie si to pred tym prejst s psychologom a advokatom, aby si vedela do coho ides

kukni
https://hnonline.sk/prakticke-hn/2218693-takto-...
alebo
https://martinbiskupic.sk/ziadost-o-rozvod-ako-...

V noci mi povedal "prepáč ze som ti nadaval" a ja som sa z toho mala roztopit, nadava mi dalej, keď sa netvárim, ze je vsetko ok. Tak teda nerozumiem za co sa ospravedlnil

Ja len že pozdravujem manžela. Syn má 3 roky a 3m, dojčim ho stále 😀🙏🏻

Ahoj ja mam takmer podobny problem, len mne dcerka ma rok.
Musim dcerku odstavit musim ist do roboty, mne uz pretiekol pohar trpezlivost a povedala som stop. Končime.
Povedala som mu najprv malu naucim samu spat a potom ju odstavim. Neviem ako su natom jasle ci bere aj pocas roka.
Ja najprv prejdem touto procedurou a tak sa zamestnam a odstahujem.

Je to smutný príbeh . Taký chlap je pre teba iba príťažou a žiadnym prínosom a oporou . Ta intimita tiež spraví veľa a odcudzí vás . Nepoznam vás neviem možno je v obidvoch nejaka chyba a dieta je vzdy pre vztah veľkou skúškou ale podľa toho čo si napísala by som s takým mužom neostávala. Veď nejaví záujem o vaše dieťa a tebe nie je nijak nápomocný ..

Opäť raz odo mňa otázka, či dieťa bolo chcene, alebo či sa len pritrafilo. A tiež neverím, že tvoj manžel bol normálny aj pred dieťaťom,ako si porodila. S takýmto chlapom by som si dieťa nerobila. A kojenie po dvoch rokoch už tiež nie je úplne v poriadku.