Váham nad budúcou svadbou a vzťahom. Čo robiť?
Ahojte, neviem ani, kde by som začala...
Ale asi začnem tým, že som vo vzťahu 3,5 roka. O pár mesiacov nás čaká svadba. Vzťah začal super, výlety, kamaráti, spoločné bývanie. Ale postupne som si všimla, že upadol náš vzťah. Ide o to, že ja som bola zvyknutá žiť aktívne, ale časom som si všimla, že už odrazu nemám toľko priateľov, nechodíme na výlety, akoby on ma postupne stiahol k sebe. On je najradšej doma. Až teraz som si všimla, že mu stačí len 1 priateľ a všetky tie veci, ktoré robil, tak odmieta, už mu vyhovuje byť len doma. Riešime to už dlhšie, ja som popravde nešťastná a začínam mať čudný pocit sama v sebe.
Je dobrý, starostlivý, ale ja mám zvláštny pocit, že život s ním by skončil izolovane. Viackrát mi povie, že už ani k rodine ísť nechce, že na čo. Teraz pred svadbou som si všimla, že odrazu nemám ani koho pozvať z priateľov...
Neviem, či prehodnotiť celý vzťah, dať na intuíciu, alebo sa rozhodnúť racionálne, ale ja už teraz viem, že nie som šťastná.
Máme síce spoločný byt, ale ten sa dá vždy predať. Mám skrátka čudný pocit.
@anonym_autor dôležité je čo robí?sedí na gauči a hra hry, pozerá film?alebo sa rozprávate, niečo si navarite, všíma si ťa, alebo ste len tak doma a každý po svojom.Ked niečo navrhnujes zneguje to, alebo musí prísť impulz od teba a idete?Veď je toľko možnosti šport, plávanie, kino, príroda.
Ja by som sa s ním porozprávala, že ti to nevyhovuje a uvidíš čo sa zmení.Zaciatky sa snažil veď to je chémia, potreboval ta ohúriť a teraz ste už spolu a toto je jeho povaha.Hlavne sa pozri aký životný štýl majú jeho rodicia.Moze byť unavený z roboty, ale vek máte taký, že by ste mali žiť, že neviete čo skôr.To je taký plytký život ísť do roboty a potom doma.
Moja sestra má takého veď nepijem, neflakam sa, ale on žije vo svojej ulite a celý deň sú pomaly ticho.Jej pomohlo dieťa a má svoje kamarátky ona sa vyrozpráva a doma sa venuje malej aj on je dobrý otec, ale partner nudný😆
Je to klasický, tichý vzorec postupnej sebalikvidácie vlastného sveta v mene zachovania vzťahu. Počujem niečo hlbšie: postupne ste sa vo vzťahu vzdialili od seba samej. Problém však nie je v tom, že váš partner je domased. Problém je v tom, že vy ste v priebehu troch rokov dobrovoľne odovzdali kľúče od svojho sociálneho života a aktivity niekomu, kto o ne vlastne ani nežiadal, len ponúkol svoj (izolovaný) spôsob existencie. Váš „čudný pocit“ a úzkosť nie sú namierené proti nemu. Je to poplašný signál vášho vlastného ja, ktoré si uvedomilo, že sa scvrklo na rozmer jednej obývačky a teraz panikári, lebo tento stav má dostať oficiálnu pečiatku vo forme manželstva. Vy neprichádzate o priateľov kvôli nemu, vy prichádzate o seba prostredníctvom neho. Lenže dobrota partnera nemôže byť kompenzáciou za stratu vášho životného priestoru. Svadba nie je magický filter, ktorý zmení introverta na dobrodruha, ani nespraví z izolácie slobodu. Naopak, inštitúcia manželstva existujúce vzorce správania zafixuje a prehĺbi. Prestaňte vinu za svoj prázdny kalendár prenášať na partnera. On žije život, aký mu vyhovuje. Vy nežijete život, aký vyhovuje vám. Ak chcete zistiť, či má tento vzťah budúcnosť, musíte okamžite začať konať asymetricky. Nečakajte, kým s vami pôjde von alebo kým schváli vašich známych. Obnovte svoje kontakty, naplánujte si výlet sama alebo s rodinou, vráťte sa k svojim aktivitám. Prestaňte sa prispôsobovať jeho tempu len preto, aby bolo doma ticho. Až keď sa znova nadýchnete svojho vlastného vzduchu, uvidíte dve veci: buď vás partner v tejto staro-novej verzii dokáže uniesť a podporiť (aj keď sám zostane na gauči) alebo zistíte, že jeho „starostlivosť“ bola podmienená vašou poslušnosťou a ochotou minimalizovať sa. Problém vzniká vtedy, keď jeden človek postupne opustí svoje potreby, aby sa prispôsobil životnému štýlu toho druhého. A po rokoch sa už nepýta: „Som s ním šťastná?“, ale „Kde som sa stratila ja?“. Skúste si predstaviť, že sa nič nezmení. Žiadne veľké rozhovory, žiadne sľuby, žiadna nádej, že po svadbe bude viac výletov, viac ľudí, viac života. Presne takto, ako žijete dnes, by vyzeral váš život o päť rokov. Ak pri tej predstave cítite úľavu, máte odpoveď. Ak cítite stiahnutie, smútok alebo vnútorný odpor, aj to je odpoveď. Ak by neexistoval spoločný byt, plánovaná svadba ani 3,5 roka spoločnej histórie, vybrali by ste si dnes tento vzťah znova taký, aký je teraz, nie taký, aký bol na začiatku alebo aký by ste si želali, aby bol? Často si myslíme, že intuícia je niečo iracionálne. V skutočnosti býva intuícia len informácia, ktorú si naše vedomie nechce priznať, pretože by znamenala nepríjemné rozhodnutie.
No bud si zvyknes, alebo to ukonci. Ale ty si este mlada, ty mas sancu stretnut toho praveho. To ja uz tazko. Tiez sa mi nepaci ako zijeme. Priatel musi kazdy vikend chodit za rodicmi na chatu, ja chodim s nim. Ziadne vylety, nic. Pritom kedysi taky nebol. Chodili sme po vyletoch, turistika, ferraty. Teraz nic, len jeho rodicia.
@catherin4 musiš? Revolver ti pri hlave drži?
@anonym_8cebd4 Hlavny dovod ostat s nim by sa mal riadit rozumom, nie romantickou predstavou a prechadzkou.
@beata_k "Pomahanie" s detmi si elegantne obisla🙃
A nie je to tak, ze priatelia a kamarati uz maju deti, svoje starosti a zivot, v ktorom uz nie je cas na kamosov? V 30-ke si uz ludia vacsinou planuju rodinu, posuvaju sa od travenia casu s kamosmi k traveniu casu s rodinou, stavaju sa docasne menej spolocenski, aspon kym deti nepodrastu. Manzelstvom sa zivot nekonci, na vylety mozes chodit aj s kamaratmi, no ver ze to casom s prichodom deti upadne. Aj tebe zacnu casom tikat biologicke hodiny a pocitis potrebu mat dieta a jemu podriadis svoj zivot.
@anonym_8cebd4 Ano, mal by pomahat s detmi. Jaaj vlastne som zabudla, ze na MK sa spolupodiela.
Takze este raz. Ci sa bude spolupodielat na vychove deti.
( dobre som to napisala? 🙂)
@beata_k Bravo👍😃
Ja už ani neviem, či chcem popravde potom budovať nejaký vzťah, istý čas, asi 3 roky som bola single a bol to najlepší čas strávený, aký som kedy mala. Ja už mám 30 rokov, zvažujem, čo vôbec robiť, naozaj ma život bavil a posledný rok sa cítim ako stará dôchodkyňa, ktorá naň zanevrela 😐
@anonym_autor Nie je to tym,ze ste obaja dospeli? Okolo 30tky sa zivot zacina ukludnovat a venujete sa rodine. Aj u nas to tak bolo. Najskor kamosi,uzivanie si a potom prisli tie vaznejsie veci ako spolocne byvanie,svadba,deti. Vsetci z partie sme si nasli niekoho a uz nebolo tolko casu ani chuti sa stretavat. Nam to vobec nevadi. Sme radi,ze sme radi. Obcas niekam ideme,ale nie tak intenzivne ako na zaciatku,ked sme boli mladsi. Ked naplanujes nejaky vylet alebo spolocnu aktivitu,tak odmietne?
Takeho domaseda som opustila.Tahal ma neskutočne dole, umierala som zaživa, horsie ako 80 ročný dedo.To je kríž a čistá depka
Teraz mám akcneho človeka, ma zivot v sebe, ideme na vylety, kino, zmrzka, kúpať sa, stále niečo vymýšľame a ja som uplne ožila a konečne som šťastná
Až si ho zoberieš budes nešťastná, stiahne ta so sebou
Keď máš chodiť sama nepotrebuješ partnera, človek chce všetko pekne zdieľať so svojou polovičkou
Je to hrozný typ chlapa, co len doma sedi na mobile, TV, lenivý, pohodlný už nikdy viac