Druhýkrát som potratila. Ako to mám prežiť?

nini011
13. jan 2014

Ahojte baby,potrebujem sa niekomu vyrozprávať, lebo mám pocit, že mi pukne srdce a zároveň aspoň malé povzbudenie. Nemám ešte ani jedno dieťatko, a už som bola 2x tehotná. Dnes je deň, kedy som potratila po druhýkrát 😢 . Už dlho si s drahým prajeme bábätko. Prvé tehotenstvo mi potvrdil test minulý rok po 9 mesačnom snažení. Boli sme veľmi šťastní, keď sme to zistili.Nemala som žiadne problémy, aj srdiečko bilo už v 6tt. Až som sa zobudila jedného rána na hnedé špinenie. Hneď som sa ocitla v nemocnici, kde mi pichali injekcie s prísnym režimom - ležať!!! Po dvoch dňoch to malinké vzdalo ☹ a 30.3. som v 7tt potratila vo veľkých kŕčoch. Samozrejme nikto nič nezistil prečo.Vraj:,, To sa stáva.´´...
Nie je deň, kedy by som na to nemyslela,veľmi ma to bolí. Vedela som, že liek na túto bolesť bude len ďalšie tehotenstvo. A minulý týždeň som si po ďalších 9-mesačných pokusoch našla konečne na teste //.Dr.ma aj nechal na PN, aby som oddychovala.Fakt som si dávala pozor na všetko. No dnes som opäť potratila. Bol to ešte len 5tt, mňa to ale veľmi bolí. Tentokrát ma nemuseli ani čistiť, lebo sa to vyplavilo samé 😢.Kde sa stala chyba?.Neviem sa s tým zmieriť, stále si to vyčítam.. Už znova. Ja už nevládzem ani dýchať ako ma to strašne bolí v srdci 😢 . Ako to mám prežiť?

noname26
17. jan 2014

@nini011 mna poslal lekar az po druhom potrate na vysetrenia, v cechach robia uz po prvom (co mi zas pride zbytocne, lebo fakt raz potrati velmi vela zdravych zien).urcite si to porom. zrazanlivost ani mne nezistili, aj tak som dostavala preventivne injekcie, aby bol plod dobre vyzivovany. a asi by som prehodnotila lekara, potrebujes takeho, ktoremu budes doverovat a ktory bude vediet poradit.

nini011
autor
18. jan 2014

@noname26 tebe aj zistili nieco?Alebo to jednoducho do tretice vyslo?

nini011
autor
18. jan 2014

@noname26 oj prepac🙂, ved si mi pisala....nasla som odpoved. Chcem sa spytat,ked ti zistili pricinu, musela si sa preliecot alebo si pocas tehulkovania nieco brala?

noname26
18. jan 2014

@nini011 ano, pred otehotnenim tusim min. 10tyzdnov plus pocas tehotenstva do 17.tt som brala lieky na potlacenie mojej imunity (ale nie takej proti chorobam, ale bunkovej), aby moje telo plod nezabijalo. navyse sme cely cas nesmeli mat styk bez kondomu, len ked uz sme brali lieky dost dlho, pri ovulacii, len na otehotnenie. moja imunita nesmela byt drazdena inymi latkami, takze ani spermiami. navyse som absolvovala kupele v luckach (to som si naordinovala sama, dostalo ma to do dobrej fyzickej aj pychickej kondicie) a skusala som aj alternativnu medicinu. vsetko podla mna prispelo svojou troskou do mlyna, ale ja sama som presvedcena, ze zaklad bola ta bunkova imunita.

noname26
18. jan 2014

@nini011 a moja mila nie raz ale 2x do tretice, lebo to bolo az moje 6te tehotenstvo, co vyslo🙂

janaochi
19. jan 2014

@leria dievča,ty si natom tak, ako ja.Neviem, ako si dopadla tentokrát,dúfam,že dobre. Ja som sa teraz v utorok dozvedela už 3 tí krát ten istý verdikt,keď mi doktor v 10tt na sone oznámil,že bábenko nežije.Stalo sa mi to 3-tí krát v priebehu 2 rokov.Ja mám 41 rokov a som z HE. Po prvom missede mi robili kyret a doktor akurát toľko k tomu povedal,že sa to stáva, netreba riešiť a skúšať ďalej. Keď sa to stalo druhý krát, zasa kyret a doktor spieval zase tú istú pesničku, s dôvetkom, že predsa už mám svoj vek a dve deti už mám.Áno mám, ale mám druhého muža a ten je bezdetný a veľmi si to jedno ešte prajeme,moje decká sú už veľké,syn bude mať 22 rokov,je v Anglicku a dcérka bude mať 17 a je cez týždeň na internáte v KE my sme tu sami.Doslova som si vydupala vyšetrenie na hematke, kde mi zistili problém so zrážanlivosťou a v prípade otehotnenia som si mala pichať clexane 0,4. Tak som otehotnela, s tým, našťastie problém nemám, ale zasa to isté a to som brala aj duphaston 2x1. Nastvala som sa strašne,zavolala som do tkanivovej banky v KE a objednala nás na genetické vyšetrenie,spermiogram a tam nám urobia aj iné vyšetrenia,rozšírené hematologické,imunologické,hormonálny profil,štítnu žľazu a infekčné.Sestrička bola veľmi ústretová,sama navrhla,že tam mi pod jednou strechoun urobia všetko a od môjho gyndoša pôjdem akurát na drzovku pýtať odporúčanie,lebo jeho:,,skúšajte ďalej,, a narážky ohľadom veku som už nemohla počúvať,plánujem ho po vyšetreniach vymeniť. V KE mi povedali,že clexan bol málo,že keďže potrácam stále v tom istom týždni a v takom rannom štádiu, ide podľa nich o fosfolipidový problém,kde sa ku clexanu berie aj anopyrin,že bez neho to nejde,tak uvidíme.Hoci mám vek,som zdravá,deti som mala bezproblémovo, na prvé pokusy,nemám nadváhu,nefajčím,stravujem sa zdravo,beriem vitamín B6, kys.listovú a s vekom nech na mňa nikto nejde.Vždy bez problémov otehotniem,vyvíja sa to do toho 6-7 týždňa ukážkovo a potom zrazu STOP, tak niekde zrada musí byť. Ešte mi hovorili,že aj spermiami to môže byť,tak nám majú urobiť aj fragmentáciu,čiže DNA.Ale na niečo sa určite príde a potom sa to môže riešiť,ja sa tak ľahko nevzdám.Inak v utorok po verdikte som odmietla kyretáž,že vysadím hormóny a počkam si na spontánny potrat,chcem sa vyčistiť sama, potom nemusíme 3 mesiace čakať,u mňa je už čas drahý,stratila som už zbytočne dva roky,lebo som verila doktorovi,mala som to riešiť hneď. Bolo mi zle ešte aj včera som vracala,hlava sa mi točila,no keby som nevedela,že to vo mne nežije,tak si normálne pomyslím,že mám komplet všetky príznaky,ktoré ako tehotná mám mať.Ešte muž mi hovoril,či sa lekár nepomýlil,že to nie je možné.Čistá zrada. V predchádzajúcich prípadoch som príznaky nemala,čo mi bolo čudné,lebo v prosperujúcich tehotenstvách mi bolo veľmi zle prvé mesiace,teraz som mala všetky príznaky a predsa to zase tak skončilo.Takže to nie je žiadny ukazovateľ.A dnes ráno som potratila.Nebolo to nič hrozné.Mala som nadránom kŕče,potom som normálne cítila ako zo mňa vypadovali kusy,presedela som to na wecku,je to nepríjemné ale dalo sa.Teraz mám ako keby silný menzes,podbruško bolí,ale znesiteľne,zobrala som ibalgin a niekedy v strede týždňa pôjdem na sono,aby som sa uistila,že som sa dobre vyčistila.Musím veriť,že áno.Veľmi som sa rozpísala,ale psychicky som sa trocha odventilovala,keďže som sa nemala veľmi komu,lebo po predchádzajúcich skúsenostiach sme nikomu nehovorili,že som tehotná a muž to ťažko znáša.Ozvi sa, budeme sa navzájom podporovať.

nini011
autor
19. jan 2014

@noname26 tym si si teda presla☹. Ale davas mi nadej ze raz za k miminku dopracujeme aj my

leria
19. jan 2014

@janaochi ahoj.... je mi veľmi ľúto Tvojich anjelikov, tiez si to musela mat veľmi tažké.....ja som tu veľmi prispievať uz nechcela, lebo súcitím s babami, ktore si tým prešli.... a je mi tažké vyjadrit svoju radosť, ked niekto iný sa trápi...... no aspoň budete vediet, ze stojí za to bojovať a hlavne veriť.....ja som v stredu zažila jeden z najkrajších dní v mojom živote🙂 šla som k doktorke s tým ze tam nic nebude a este ani poriadne nestrcila ten vaginalny usg a uz mi otáčala monitor a tam bola moja fazuľka 🙂 stále je to pre mna ako sen, mam strach ale uz nepochybujem a modlím sa aby to dopadlo dobre...... ja som po tom treťom potrate to prestala totálne riešiť..... boli sme s partnerom totálne myšlienkami inde, nakoľko sme sa rozhodli ze odídeme natrvalo preč zo Slovenska a začali riešiť veci okolo toho..... ja si myslí, ze asi aj jemu sa musel upraviť spermiogram, nakoľko bol úplne v pohode a doslova sme sa tešili na novy zivot.... no človek mieni a pán Boh mení..... toto som najmenej čakala a ked som zbadala pozitívny test tak som bola presvedčená, ze to opäť ďaleko nedotiahnem.....mam na seba neuveriteľnú zlosť za každú minútu, ktorú som tak zmýšľala......je to veľmi veľmi tažké, no podľa seba aj x- prípadov viem a som to tu spomínala, ze niekedy je najlepšie sa v tom navŕtať, nechať veciam voľný priebeh......ak máš mat este dieťatko, tak ho mat budeš aj ked budú bomby padať.....ako som tu uz písala, skús si porobit potrebné vyšetrenia ....no popri tom by bolo dobre keby ste sa s partnerom nechali niečím uniesť aby ste prišli na iné myšlienky.... najlepšie keby taký podnet prišiel sám, bez toho aby ste si to vsimli 🙂 držím palce 🙂

inspiration2
19. jan 2014

ja viem, že to musí byť ťažké a smutné obdobie pre každú ženu, ale skús veriť svojmu telu, takýto potrat si tvoje telo nastaví v podstate samé, plod sa snaží dostať von keď nieje niečo v poriadku. Moc držím palce, nebudem písať svoje skúsenosti, ale skús svoje telo počúvať a veriť mu, neoklame ťa.

margarita
19. jan 2014

@nini011
osobne musim ostro nesuhlasit s nazorom, ktory tu odznel, ze

:To, co ty prezivas, nie je trauma zo straty "buduceho potomka" ale sklamanie z "nesplneneho ciela". Holt, neostava ti insie, ako sa zmierit s tym, ze "sa to stava" a nepripustat si nejaku vsugerovanu vinu. >

mam to 3x za sebou, vzdy v 1.trimestri, a svoj tzv. nesplneny ciel som 3x videla vyklznut do wc misy...ak niekto nezazil, bolo by asi vhodnejsie nemudrovat. Je to psychologicky trauma zo smrti milovanej osoby, nezavisle na fakte, ci ten zivot trval 6 tyzdnov, 6 rokov alebo 66 rokov.
tym skor, ze nemas na to malilinke ziadnu spomienku, fotku, nic, co by Ti to zhmotnilo, tym horsia je ta neurcita bolest...viem si ju veeeelmi zivo vybavit, hoci prave cakam tretie dietatko, resp, teda mam nadej na treti porod.
viac k tomuto som kedysi napisala tu>
https://www.modrykonik.sk/blog/margarita/article/po-potrate/

nini011
autor
19. jan 2014

@leria ahoj, veľmi ti to prajeme všetky čo sme tu.Určite to dotiahneš do konca, nemysli už na zlé veci.Vyšetrenia ťa už presvedčili o tom, že je všetko v poriadku, už si len užívaj tehuľkovanie bez obáv, aby sa aj drobček cítil dobre.Držím ti palčeky silno silno 🙂
Dávaš nám všetkým nádej 🙂

zuzananina
19. jan 2014

@margarita ahoj presne suhlasím stebou.Ja som pred 10 dnami prisla o tretie babo.teraz to bolo o to tazsie ze som uz presla do 2trimestra.Musime ist dalej aj ked to stale boli

zuzananina
19. jan 2014

@janaochi citala som tvoj prispevok.a ja mam to iste 3x ten istx problem teraz je to akurat 10dni co som po kyretazi.tiez mam dve deti a teray nic s druhym partnerom.on tiez nema este deti

nini011
autor
19. jan 2014

@margarita ďakujem 🙂súhlasím s tebou , tiež si nemyslím, že pre mňa to bol nejaký cieľ. Pre niekoho možno cieľ, no ja som sa už cítila byť maminkou.No a to že som potratila 2x neznamená, že moja bolesť je znovu rovnaká, ale 2x väčšia, pretože bolo jedno bábätko a bolo aj druhé bábätko.
Som rada, že sú ľudia, ktorí to vedia brať aj športovo, resp.sa s takouto situáciou vyrovnajú ľahko. No ja som jedna z tých citlivých, pre ktorú je to strata človiečika. Strata nového života, na ktorý sme sa veľmi tešili a s láskou ho očakávali.
Je to pre mňa nová nádej a odhodlanie ísť do toho znova, keď vidím, že žienky aj po toľkých neúspechoch a bolesti nakoniec majú detičky 🙂
Článok je úžasný, všetko čo bolo aj je v tvojom vnútri si dokázala dať do tohto článku.Smutné a zároveň tak nádherné.
Držím palčeky 🙂 , zachvíľku budeš mať pri sebe tretie bábenko, ktoré ti bude robiť velikú radosť. 🙂

redlola
19. jan 2014

ahojte. tak pridam aj ja svoju skusenost 🙂 v septembri 2011 sme sa brali a hned na svadobke sme aj otehotneli. kolka radost to bola! 9+0 prislo spinenie, kde bol zisteny MA. uz predtym (okolo 7 tyzdna) vsak nebola zistena akcia srdca, ale nejako sa to neriesilo, lebo mohlo ist o zle vypocitany datum pocatia. chcela som potratit spontanne, co sa aj podarilo. no o 3 dni som sla s takym krvacanim do nemocnice, ze som uz ledva stala na nohach. v den, ked ma prepustili, prisiel k nam manzelov mlady brat a len tak mimochodom nam oznamil, ze ich sestra caka babatko s rovnakym terminom aky sme mali povodne my. cele jej tehotenstvo som sa na nu nemohla ani pozriet, srdce mi pukalo zialom, ked som videla, ake velke uz mohlo byt moje babatko. a uplne ma iritovalo, ze sa este stazovala, ze jej je zle a ze uz sa nevladze gulatit. to su take momenty, ked si poviete: "co do p... tu trepes, ked si aj tak rada, ze nie si na mojom mieste". cely ten cas som sa urputne snazila otehotniet, aby som bola uz aspon v case porodu tehotna, aby to snad menej bolelo. s kazdym mesiacom som bola frustrovanejsia viac a viac, stihomansky sledovala bt a priznaky plodnosti. manzel uz so mnou pomaly ani spavat nechcel a pritom sa utapala v sebalutosti. ked bolo jasne, ze to nestihame, uz som uplne rezignovala, ze teda to budem musiet nejako prezit a tesit sa s rodinou, a idem sa teda venovat svojim konickom. 2 dni pred jej porodom som zistila, ze cakam babatko. neskutocny strach som mala, ze to zle dopadne a ze sa to bude opakovat. potvrdilo sa srdiecko a ja som sa ukludnila. ked mal svagrinej syn krst, bola som ale v 8 - 10 tt a uz som sa pokojne tesila na babo, no aj napriek tomu faktu, stale prichadzal stary zial, ze takto sme mozno mohli uz aj my krstit. ta bolest bola po cely cas, az kym sa nenarodil nas syn, este aj dnes si obcas zmyslim, ze uz take velke mohlo byt nase prve dietko. syna mame uzasneho a chceli by sme co najskor dalsie babatko. v decembri som zistila, ze som v 4tt. spolu so mnou bola druha svagrina v 10 tt a jej sestra (ta, s ktorou sme boli pri mojom prvom tehu rovnako tehotne) v 7 tt. aka velka radost,ze super, snad sa to na dobre obrati. bolo mi zle, unavena a vsetky tie tehotenske priznaky. minuly utorok som bola na prvej poradni, bolo 9+0 tt, tam sa zistilo, ze babatko zomrelo vo velkosti 9+1 tt, cize v ten den. este rano mi bolo zle a poobede sa nieco stalo a mne kompletne vymizli vsetky priznaky. vo stvrtok som bola na kyretazi, dnes na kontrole, lebo neustavalo krvacanie, iba mi pichli vyvolavacku, trochu sliznice tam este zostalo, snad sa to same vycisti bez potreby zakroku. aj sme sa dnes bavili s dr o moznej pricine. povedal mi, ze podla neho je problem s krvou a od buducna nasadi fraxiparine, pretoze to babatko evidentne rastlo a ked sa tak zrazu nieco stalo, najpravdepodobnejsie slo o zrazeninu, ktora to ukoncila. nase dieta sme poslali na cytogenetiku, uvidime ake budu vysledky. tym, ze mi dnes povedal tuto teoriu, velmi mi odlahlo, pretoze ma zozierali vycitky, ze by som sa mozno tomu vyhla, keby som sla skor a samozrejme aj pocity hnevu na cely svet a hlavne na seba , ze zase zmyslam sposobom: preco tie dve, ktore maju problemy, hematomy, su nervozne a chore, mozu vynosit deti a preziju prvy trimester a ja, ktorej nic nie je, potratim uz druhykrat? podotykam, ze jedna caka 4. dieta a druha tretie. tieto myslienkove pochody asi nepochopi iny clovek, ako ten co si tym realne presiel. este do dnesneho rana som mala velmi negativne pocity, vycitky a pocit nespravodlivosti. po tej kontrole sa vo mne nieco zlomilo a povedala som si, ze uz nepremrham dalsich 9 mesiacov zozieranim sa a tyranim sa, preco sa to stalo prave mne, co som komu urobila apod. proste sa ide dalej. teism sa, ako skonci toto obdobie vynuteneho sestonedelia a hlavne na to, ako si to paradne rozdame s manzelom, ked uz budeme moct :D babatko pride, no matter what. a ked nie, tak nepride 🙂 nie je dobre, aby nam unikali nuansy zivota len preto, ze nam nevychadzaju nase plany a tuzby. a este by som dodala, ze ma neskutocne se*u hlasky pribuznych a znamych typu: "asi este nebol cas na to" (preco som potom otehotnela, ked na to nebol cas), "budete mat dalsie", "babka si ho vzala", "nemala si byt pri jej zomierani" (6.1. zomrela po tazkej chorobe moja babicka a bola som s nou v jej poslednych chvilach pokym nedodychala. vtedy som naozaj neriesila ci som tehotna, lebo to s tym nic nemalo) a samozrejme: "asi je to prilis skoro po porode". hnevali ma tie chlacholive slova a potom som si uvedomila, ze vlastne ani neviem co by mi mali povedat a vlastne je uplne jedno, ako sa vyjadria, bolest mi nikto cudzi nezmierni, iba ja sama. a je na mne ako s k tomu postavim, ci sa budem v tom vrtat, ako tu bolo vyssie spomenute alebo zijem dalej 🙂

nini011
autor
20. jan 2014

@redlola ahoj, v prvom rade ti chcem povedať, je mi veľmi ľúto, že patríš tiež do tejto skupiny žienok, ktoré sa musia prejsť touto skúškou života.A tak isto ti chcem poďakovať za príspevok.
Tiež som prvýkrát otehotnela v rovnakom čase ako moja švagrina, a potratila som práve vtedy keď sme sa zišli všetci.Tak sme sa bavili o všetkom a zrazu ten zlom, kedy sme si užnemali čo povedať. Tiež som sa pýtala prečo ja. Nikdy by som jej nič zlé nepriala, viem že aj jej to bolo ľúto, a nevedela čo mi má povedať. No stále tam bola tá otázka -prečo práve ja?Tiež si spomeniem, keď vidím malého,že moje babätko by tiež už dvíhalo hlavičku ☹ .Tiež by po nociach vystrájalo..bolí to...nikdy nezabudnem.
Súhlasím s tebou aj ohľadom tých ,,povzbudzujúcich´´ rečí zo strany ostatných,tiež ma štvú také reči.No odstupom času si uvedomujem, že oni to nemyslia zle,len naozaj nevedia ako by nám mohli pomôcť a snažia sa to ulahčiť. Neprešli si tým, tak nevedia ako také reči vôbec môžu človeka bolieť.Ďalšie bábätko príde, držím palce nech čím skôr 🙂

janaochi
20. jan 2014

@leria držím ti veľmi,veľmi palce,dodáva mi to silu,že aj nám sa podarí prejsť tými kritickými týždňami.A občas sa ozvi ako pokračuješ,poteším sa.Máš nejakú liečbu nasadenú?

janaochi
20. jan 2014

@zuzananina ahoj ,ty si bola na nejaké vyšetrenia?Ja už rozmýšľam,keďže sa nám to stáva s týmito druhými mužmi,či nie sú na vine geneticky poškodené spermie,alebo si vytvárame protilatky,nie sme kompatibilní,no nebudem hádať,snáď po vyšetreniach budeme múdrejší.

janaochi
20. jan 2014

@redlola ty si bola so mnou v augustockách,dokonca sme mali v rovnaký deň kontrolné sono,kde sme si vypočuli ten strašný verdikt.Včera so sa strašne rozplakala,lebo mm mi povedal,že jednej v ich dedine sa narodil chlapec,tá žena večne v krčme na pive sedela,fajčila,doma nemajú vodu,takže hygiena žiadna poriadna,má 40 rokov,je tučná a predsa bezproblémovo vynosila dieťa.Ja už tomu fakt nerozumiem.Asi začnem piť,fajčiť a podarí sa všetko.

leria
20. jan 2014

@janaochi no vidíš aký paradox..... na druhej strane, další dôkaz toho ze také zeny v tehotenstve nic neriešia....hoc je to nespravodlivé, lebo dieťa takej matky potom len trpí....a zase ten prístup v tehotenstve sa moze odzrkadlit na zdraví dieťatka aj neskôr..... chúdatka, nie je spravodlivé ze take zeny majú deti.....radšej nech prechlascu svoj zivot ako ničiť týmto nevinným stvoreniam.....

leria
20. jan 2014

@janaochi ďakujem.....beriem duphaston,utrogestan, kyselinu listovú a pichám fraxiparin 0.4 od 5tt, ktory som ináč mala brat uz pred otehotnením....a kam chodíš v KE na hematologiu?

janaochi
20. jan 2014

@leria ja chodím na hematku do MI,ale teraz mi majú robiť rozšírenejšie testy na fosfolipidy v KE. Ideme tam 7.2. No vidíš,ty berieš aj utrogestan,ja som brala len duphaston,listovku beriem stále. No a tiež sa spýtam v KE, či by som nemala pichať ten clexane už pred tehotenstvom, ja som si ho mala pichať viac menej preventívne,lebo už sami nevedia,čo ďalej.Tie nízkomolekulárne heparíny, či si my picháme, stačia len pri určitých poruchách zrážanlivosti, že vraj ,keď máš poruchu fosfolipidov, tak je nutné brať aj anopyrin.Zákerné je ,že ty ich môžeš mať v norme a vyletia len v tehu,ale bývajú najčastejšou príčinou ranných zamlklých tehotenstiev, to mi povedala laborantka v tkanivovej banke. Tak uvidím,ako pochodím. Aj tie spermie ma zaujímajú,keďže s bývalým sa mi to nestávalo.

leria
20. jan 2014

@janaochi hm, tak to teda je zákerne a riadne.... to by nám museli brat krv každý deň aby nas odsledovali, co je nemožné....... v tomto je príroda väčšia pani.....ja som predtým brala preventívne mesiac dopredu fraxiparin aj anopyrín+ ostatné čo som spomínala a nepomohlo..... neviem kde sa mohla stat chyba, mohlo to niekde zakolísat a to co som práve v tej chvíly užívala nezabralo.....ktovie....ja som si dala urobiť rozbor aj na genetike a bol by to chlapček s downom...... takze je jedno kde to zlyhalo, tak to malo asi byt....

janaochi
20. jan 2014

@leria možno si naposledy potratila práve kôli tomu downu.

redlola
20. jan 2014

@janaochi tiez sa mi mari, ze som ta v skupine videla. teraz som ju uz opustila, nech sa zbytocne nemordujem citanim ako sa tam maju, lebo ma to lakalo 🙂 tym istym som si presla po prvom potrate - hladanim chyb a chorob druhych tehotnych/mamiciek a porovnavanim s mojim zdravotnym stavom, a samozrejme vytvaranim teorii preco sa to stalo prave nam. nikam to neviedlo, iba co ma to hnevalo a pocitovala som nespravodlivost a bezmocnost. aka som bola hlupa, sama sebe som si zbytocne skodila 🙂 a okradala sa tak o pekne chvile. teraz sa snazim fungovat dalej, mam doma 11 mesacneho syna a skveleho manzela, treba sa im venovat a nie utapat sa v zbytocnom ziali. tiez cakame na vysledky genetiky, aj sa bude testovat krv. no nemyslim, ze sa nieco dozvieme, to by asi muselo byt ako pise @leria - musela by sa brat krv v tehotenstve a stale. snad sa nam podari pri dalsom tehotenstve vyvarovat tychto problemov a vsetko prebehne do stastneho konca

zuzananina
20. jan 2014

@janaochi nie este som nebola na ziadnom teraz po tomto potrate som len 11 dni po... ale po druhom sme boli spolu na genetike a ja na hematologii... dve deti som mala bez problemov a teraz tri po sebe stale en isty týžden a stale tenm isty verdikt len teraz treti už bol o to horsie ze mne placenta rastla na ten tyžden co som mala byt trinasty a plod bol len na 8TT..... ja som mala stale tehotenske príznaky az do konca...... v stredu idem ku DR na kontrolu a uvidim kam ma pošle

nini011
autor
20. jan 2014

Aohjte, ja som boa dnes u svojho dr.Bral mi krv na zražanlivosť, toxoplazmozu,a neviem ešte čo, a aj stery dokonca aj z moč.mechúra.To bolo až príliš nepríjemné 😖 .Neviem či ten mechúr nebol na mykoplazmy, ureaplazmy. Idem tam zas budúci týždeň. Chcem ho poprosiť, aby mi dal výmenný lístok na hematológiu.Myslela som, že ma tam pošle sám,ale nič😒.

leria
21. jan 2014

@nini011 a pýtaj aj na endokrinologiu, genetiku a hlavne na ten spermiogram....ten nenechávaj zbytočne nakoniec....

nini011
autor
21. jan 2014

@leria ano aj ten spermiogram chceme absolvovať.Možno bolo najlepšie začať priamo od tadiaľ.

janaochi
15. mar 2014

@leria ako pokracujes v tehu?