Celodenná šichta, ešte sa pečú crinkles a orechové Košíčky (neviem co som si to vymyslela 😆) verím, že do včera tiež stihnem 💪 pred vianocami už len kokosové ježe, štrúdľu a metrový koláč, každemu jeden na želanie 🤦♀️😁
prosim poradte, kamera na playstation 5 musi byt len priamo na toto playko? nevyznam sa v tom
Vianočné balíčky so zľavami až –70 % sú tu! 🎉
Urob radosť sebe aj svojim blízkym – vybrané balíčky máme teraz za výnimočné ceny a doručíme ich do Vianoc. Pozri si ponuku tu 👉https://www.mamaleto.sk/collection/christmas-pa...
A ak hľadáš kočík, autosedačku alebo príslušenstvo v zľave viac ako 50%, nájdeš tu 👉 https://www.mamaleto.sk/collection/sale/
✨ Táto ponuka je jedinečná a už sa nebude opakovať. Nezmeškaj ju!
Ahojte, ako vam dorucuju zasielky? Oplati sa este objednavat online?
Včera som nič lepšie nemohla urobiť ako vybehnúť za 🌞🌞🌞.Bolo to👌👌👌🙏🌞❤️.Skalisko Volovec.
Dnes som čítala a páči sa mi to..❤️
Minulý utorok som sa po práci zastavila v supermarkete. Bola som unavená, napätá a podráždená. Nákupný vozík, ktorý som si vzala, pri každom kroku hlasno škrípal, až sa ľudia otáčali. Premýšľala som, že ho vymením, ale neurobila som to. Jednoducho som pokračovala ďalej.
Na konci uličky s pečivom som si všimla staršieho muža, ktorý zápasil s konzervami. Jedna mu vypadla z rúk. Potom ďalšia. Ponáhľala som sa mu pomôcť, pretože ostatní predstierali, že nič nevidia.
Keď som mu podala konzervy, jemne sa usmial a povedal:
„Moje ruky ma už neposlúchajú ako kedysi.“
Všimla som si jeho obnosenú bundu, vyblednutú šiltovku, opuchnuté kĺby. V jeho vozíku boli len najlacnejšie veci — značky obchodu, žiadne zbytočnosti. Len to nevyhnutné.
Niečo na ňom sa ma dotklo.
Znova sa mi poďakoval a ticho dodal:
„Dcéra pracuje na dvoch miestach. Syn žije ďaleko. Hovorím im, že som v poriadku… ale posledné mesiace je to ‚v poriadku‘ veľmi ďaleko od pravdy.“
Zovrelo mi hrdlo.
Opýtala som sa, či nepotrebuje pomoc s nákupom. Pokrútil hlavou.
„Nechcem byť nikomu na ťarchu.“
Rozišli sme sa.
Pri pokladni stál predo mnou. Pomaly počítal hotovosť a ospravedlňoval sa pokladníčke:
„Prepáčte… myslel som si, že to bude stačiť.“
Nestačilo.
Začal odkladať tovar — fazuľu, múku, vajcia — jeden po druhom.
Pristúpila som bližšie a povedala:
„Zaplatím to.“
Zľakol sa.
„Nie, nie. Neprijímam almužnu.“
Tak som klamala.
„Dnes je zľava pre seniorov, ktorú môžem uplatniť svojou vernostnou kartou. Ak odložíte tovar, zľava nebude platiť.“
Nebola to pravda, ale uveril mi. Jeho plecia sa uvoľnili.
„Nech vás Boh požehná,“ zašepkal.
Vonku sa ku mne otočil.
„Pripomínate mi moju dcéru. Aj ona je dobrá… len nechcem, aby si o mňa robila starosti.“
Opýtala som sa, či vie, že to má ťažké.
Odvrátil zrak.
„Rodičia to neradi priznávajú. Chceme, aby naše deti žili — nie aby cítili vinu.“
Pozerala som sa, ako nakladá nákup do starého auta s prasknutým nárazníkom. Zamával a odišiel.
Cestou domov ma zaplavila vina.
To ráno mi volal môj otec. Nezdvihla som — bola som „príliš zaneprázdnená“.
Nechal mi odkaz:
„Dúfam, že sa dobre stravuješ. Chýbaš mi.“
Otočila som auto a išla rovno k rodičom.
Otec otvoril dvere v papučiach a starom svetri. Jeho úsmev bol unavený, ale láskavý.
„Ahoj, dieťa… aké prekvapenie.“
Chladnička bola takmer prázdna. Nie preto, že by nebolo jedlo — ale preto, že nebola sila.
Opýtala som sa, prečo mi nikdy nepovedal, že sa cíti osamelý. Pokrčil plecami.
„Nechcem ťa zaťažovať. Máš svoj vlastný život.“
Pomyslela som na muža v obchode.
Na škrípajúci vozík.
Na všetky zmeškané hovory.
Tak som navarila večeru.
Jedli sme spolu pri malom stole, pri ktorom som vyrastala.
Rozprával staré príbehy.
Smial sa vtipom, ktoré neboli vtipné.
Pred odchodom ma dvakrát objal.
A pochopila som niečo dôležité:
Rodičia neutíchnu preto, že by prestali milovať.
Utíchnu preto, že nechcú byť bremenom.
Zmenšujú svoje potreby.
Skrývajú samotu.
Hovoria „som v poriadku“, aj keď sa vnútri rozpadajú.
Našou úlohou je počuť viac než slová.
Byť nablízku skôr, než sa chladnička vyprázdni.
Zdvihnúť telefón.
Prísť na návštevu — aj keď sme unavení.
Pretože jedného dňa bude stolička oproti prázdna.
Ak toto čítaš, zavolaj dnes svojim rodičom.
Nie preto, že ťa o to prosili.
Ale preto, že to nikdy neurobia.
🩸O kvapku lepšie Vianoce 🩸
Názov aktuálnej akcie, ktorá prebieha už od 10.11. na stránke Puella, ktorú organizujú v spolupráci s Nadáciou Kvapka Nádeje ❤️
Celý tento mesiac sa nesie v duchu pomáhania a tak bude téma na ďalší súťažny balík rovnaká❤️
Všetci vieme aká je pre nás dôležitá čistota prostredia, nehovoriac v časoch vírusov. Pre onkologických pacientov je to dôležité ešte omnoho viac.
O zvýhodnených setoch, som vám písala v posledných dňoch, no niektoré sety majú ešte hlbší význam. 🩺
Celý výťažok sumy ide na podporu detí s onkologickými a hematologickými ochoreniami.
Kúpou zvýhodnených setov s týmto označením (okrem toho, že týmto setom potešíte ako 🎁pod🎄) prispievate svojou ,,kvapkou,, na renováciu sterilných priestorov transplantačných jednotiek, kde deti trávia týždne po transplantácii kostnej drene.
Spolu s Puellou sme však pre Vás pripravili aj o takýto balíček súťaž.
Balíček obsahuje:
1x taška Puella M
1x 500 ml parfum na pranie Double Y
1x trojbalenie vonných kariet Queenka
🔎Aké sú podmienky?
📌Daj like na tento príspevok
📌A do komentára mi napíš, komu a prečo by si doprial o kvapku lepšie Vianoce..🎄 a ak máš už svoj krásny stromček, pokojne pripoj fotku, nech tu máme viac vianočnej nálady 🙂
🗓️Súťaž trvá od dnes stredy 10.12.2025 Do pondelku 15.12. 2025
Celé podmienky súťaže nájdete tu https://www.modrykonik.sk/ine/pravidla-sutazi-organizovanych-ambasadorkou-znacky/
#sutaz
#puella
POŠTOVNÉ na POŠTE pôjde od 01.01.2026 hore.
@srdiecko4u mala si pravdu, že si priplatíme, ktorí využívame poštové služby.
Ceny stúpnu o cca 13%.
Maminky, prosím poradťe mi dobrú zubnú sprchu.
Ahojte moje dievčatko 2,7r odmieta denný spánok, skúsili sme teda nespať ale to bola už o 15stej mrzutá, všetko bolo zle, urevaná sme že teda aspoň o 19:15 bude v posteli že snáď bude spať dobre celú noc, zaspala o 19:30, spala do 1:30 potom sa zobudila a nespala dve hodiny potom este zaspala do 7:15. Myslím si že potrebuje spánok ale to je s ňou boj neskutočný som z toho unavená rozhodla som sa že ju uspim v kočíku tam je istota že zaspí a spala od 12:10 do 14:40 ale spotená lebo von som ju obliekla a dali sme ju dnu do domu nechcela som ju nechať von na chlade keďže má sople, jasné vyzula som jej topánky rozopla bundu, dala dolu čiapku ale jasne že bola spotená keď vstala lebo bunda a nohavice jej ostali. Riešite to tak s tým kočíkom? Dakujem.
poznáte obchod: kamenik.sk? Je naň spoľahnutie? Práve som odtiaľ objednala pelech pre psa a dúfam, že mi príde. Lebo, ja ťapa, najprv som objednala a až potom som čítala recenzie. 😢
Ženy máte nejaké tipy na super koláče so šľahačkou do práce ? Pre veľa ľudí na veľký plech? Čo robievame? Treba mi cca 30 ľudí pohostit
👣 Kam vlastne smerujete?
📍 Ráno vstanete. Program je jasný. Úlohy, ľudia, presuny. Všetko má svoje miesto. Ako body na mape. A predsa tam je tichý pocit: „Idem. Ale neviem, kam vlastne.“
🔄 Robíte to, čo má fungovať
Premýšľate. Analyzujete. Plánujete ďalší krok. Snažíte sa byť rozumní, zodpovední, výkonní. Lenže cena za to je nenápadná, ale vysoká: únava, napäté telo, podráždenosť, vzťahy „na autopilota“. A pocit, že sa stále presúvate… bez vnútorného príchodu.
💡 Možno problém nie je v tom, kam idete. Ale v tom, že sa celý čas orientujete len podľa hlavy.
🧠 Nervový systém sa neupokojí z plánov, ale zo zážitku bezpečia.
Telo často vie skôr než my, že smer je nesprávny.
Každý musí dostať darček 😀
Co maju vasi ziaci na druhom stupni doma, notebook alebo stolny pocitac pripadne tablet? Co realne vyuzivaju?
Výživa batoľaťa pod lupou: Ako na jedálniček, ktorý podporí vývoj
Rozhovor s MUDr. Bc. Janou Kaprovou, Ph.D.
Obdobie medzi druhým a tretím rokom života je pre dieťa obrovským míľnikom. Rastie ako z vody, zdokonaľuje sa v reči a objavuje svet. Aby toto tempo zvládlo, potrebuje kvalitné „palivo“. Mnohé mamičky však v tomto veku narážajú na odmietanie jedla, vyberavosť alebo neistotu, či dieťaťu v strave naozaj nič nechýba.
O tom, prečo je práve v tomto veku kľúčové mäso, ako hravo dostať do detí zeleninu a prečo to s „zdravou“ vlákninou netreba preháňať, sme sa rozprávali s odborníčkou na detskú výživu, pediatričkou MUDr. Bc. Janou Kaprovou, Ph.D.
Železo: Motor pre rast a imunitu
Redakcia: Pani doktorka, hovorí sa, že batoľací vek je z hľadiska vývoja kritický. Prečo je práve v tomto období strava taká dôležitá a prečo sa tak často skloňuje slovo železo?
MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: V batoľacom období (v 2. a 3. roku života dieťaťa) pokračuje intenzívny telesný aj rozumový vývoj, ktorého priebeh ovplyvňujú mnohé faktory. Medzi nimi hrá dôležitú úlohu tiež výživa. Vyvážená a pestrá strava pomôže deťom naplno využiť ich potenciál, zatiaľ čo jednotvárna strava môže viesť k nerovnováhe základných živín i nedostatku mikroživín (vitamínov a minerálov), bez ktorých správny vývoj nie je možný. Jedným z dôležitých prvkov, ktorý získavame zo stravy, je i železo.
Strach o vlastné dieťa je ten najparalyzujúcejší pocit, aký rodič môže zažiť
Pozná to azda každá z nás. Zákon schválnosti funguje pri deťoch na sto percent. Celý týždeň sú zdravé ako rybičky, no len čo príde piatok poobede a lekári zatvoria ordinácie, začne sa „divadlo“. Horúčka, čudné vyrážky alebo kašeľ, ktorý znie ako brechot psa. Niekedy si jednoducho nevieme rady. Nechceme hneď s každým soplíkom utekať na pohotovosť a vysedávať hodiny v čakárni plnej bacilov. No na druhej strane sa my, mamy, šialene bojíme, aby sme niečo nepodcenili. Na internete je milión „zaručených“ rád, kedy ísť k lekárovi a kedy ostať doma, ale ruku na srdce, sme natoľko študované, aby sme vedeli s istotou rozlíšiť všetky príznaky? Strach o vlastné dieťa je ten najparalyzujúcejší pocit, aký rodič môže zažiť. Najmä ten hlodavý pocit vzadu v hlave, že vaše rozhodnutie „počkať do rána“ môže mať fatálne následky.
Tento strach nemám len tak z ničoho. Raz som totiž na vlastnej koži zažila, aké to je urobiť zlé rozhodnutie. Bolo to cez víkend, dcérka dostala vysoké horúčky. Mala vtedy asi 9 mesiacov. Všetky deti v okolí mali práve šiestu chorobu, tak som si logicky spojila súvislosti. Povedala som si, že nebudem stresovať, CRP by v prvý deň aj tak nič neukázalo a na pohotovosti by nám len kázali zrážať teplotu. Žiadne iné príznaky nemala. Rozhodla som sa, že to zvládneme doma a v pondelok pôjdeme k našej pediatričke. Bola som presvedčená, že robím dobre.
Keď sme však v pondelok dorazili do ambulancie, realita ma prepleskla. Žiadna viróza, ale akútny zápal obličiek. Okamžite nás hospitalizovali. Ten pocit viny, keď ležíte s dieťaťom v nemocnici na infúziách a viete, že ste mali ísť lekárovi skôr, neprajem nikomu. Odvtedy ma víkendové choroby desia. Vždy, keď teplomer stúpne v piatok večer, mám žalúdok na vode. Bojím sa, že niečo zanedbám, no zároveň nechcem byť tá hysterická matka, na ktorú na pohotovosti zazerajú, že prišla „len s teplotou“. Vždy si v duchu vravím, kiežby som mala komu zavolať a len sa poradiť…
A presne v takejto situácii sme sa ocitli minulý týždeň. Dcérka má dlhodobo zväčšenú nosnú mandľu, termín operácie sa nám už viackrát posúval pre neustále choroby. Bojujeme, čakáme a dúfame, že sa to konečne podarí. Často ju teda trápia ušká a máva časté zápaly. Liečba je u nás už rutina, antibiotické kvapky do uší. Tie však po otvorení vydržia len pár týždňov.
Bol piatok večer, keď jej začal tiecť soplík a v noci sa zobudila s ukrutným plačom a bolesťou ucha. Asi zase zápal. Mala som dve možnosti. Nechať ju trápiť sa v bolestiach do pondelka (vylúčené), alebo ju v noci baliť do auta a cestovať do okresného mesta na ORL pohotovosť. Čakať tam s plačúcim a unaveným dieťaťom medzi cudzími ľuďmi. Nočná mora. Keby som tak mohla niekomu zavolať!
A v tom mi to doplo. Veď ja mám komu zavolať. Spomenula som si, že ako poistenci Dôvery máme benefit Lekár na diaľku. S malou dušičkou a mobilom v ruke som si stiahla aplikáciu MEDDI. Je dostupná aj na App Store aj na Google Play.
TIP na vianočný darček #3 → 📙Kniha pre deti Rudo a jeho dobrodružstvá.
Kniha deti naučí ako si poradiť, keď vznikne 🔥 požiar v kuchyni, ako správne a pokojne zavolať na tiesňovú linku a dokonca aj to, ako môže AED 💚 zachrániť život.
Môžete si o ňu zasúťažiť tu na Modrom koníkovi, ale ešte stále ju stíhate kúpiť ako darček pod stromček 🙂
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!
#poziarnaprevencia #hasam #rudovedobrodruzstva #vianocnytip #vianoce #zmysluplnydarcek
Cembalo Scrivano: Zabudnutý vynález, ktorý predbehol písací stroj o celé desaťročia
Keď sa povie „písací stroj“, väčšina ľudí si spomenie na 19. storočie a meno Christophera Lathama Sholesa, autora prvého komerčne úspešného stroja. No história má ešte staršiu, fascinujúcejšiu kapitolu – kapitolu, ktorá sa začala v roku 1837 v Taliansku, v dielni jedného výnimočne vytrvalého vynálezcu.
Volal sa Giuseppe Ravizza a jeho životným dielom sa stal neobyčajný mechanický nástroj s poetickým názvom Cembalo Scrivano, „pisárske čembalo“. A hoci jeho zariadenie bolo technicky brilantné, svet naň jednoducho nebol pripravený.
Ravizzov vynález bol na svoju dobu ohromujúci. Zostavil ho z viac ako 800 ručne vyrobených komponentov z dreva, železa a mosadze. Celok pripomínal malé hudobné čembalo – no namiesto hudby mal „hrať“ písané slovo.
Zariadenie malo 31 klávesov z perlete a slonoviny, usporiadaných v dvoch radoch. Každá klávesa predstavovala konkrétne písmeno alebo interpunkčné znamienko. Nechýbal ani samostatný kláves na medzeru – detail, ktorý neskôr prebrali všetky písacie stroje.
Stlačením klávesu sa rozhýbal zložitý systém pák, koliesok a kladiviek, ktoré udierali na papier zdola nahor cez pásku napustenú atramentom. Po každom údere sa vozík automaticky posunul, pričom na konci riadka sa ozval jemný zvonček – presne tak, ako to poznáme z neskorších písacích strojov.
Ravizza pracoval na tomto koncepte takmer 50 rokov. V jeho denníkoch sa nachádzajú zmienky o viacerých verziách vytvorených medzi rokmi 1837 a 1882. Prvý patent získal v roku 1855, posledný v 1883.
Svoj vynález ukazoval na výstavách v Novare, Turíne, Florencii, Londýne či Miláne, kde pútal pozornosť odborníkov. O jeho inovatívnosti nik nepochyboval – problém bol inde.
Svet ešte nebol pripravený 🌎
Priemyselné prostredie polovice 19. storočia ešte nechápalo, čo by mohla masová mechanizácia písania priniesť. Písomnosti sa stále vyrábali ručne a úradníci či pisári používali brká a perá. Vynález bol preto vnímaný skôr ako technická kuriozita než ako užitočný nástroj.
A hoci Ravizza svojím strojom predbehol dobu o desaťročia, na masový trh sa nedostal. Skutočný „výbuch“ popularity písacích strojov prišiel až po roku 1868, keď Sholes uviedol svoj komerčný model – menej prepracovaný ako Ravizzov, no uvedený v správnom čase a v správnych ekonomických podmienkach.
Cembalo Scrivano sa dnes zachovalo ako unikátna historická rarita – dôkaz toho, že mnoho vynálezov nezlyhalo pre nedostatok talentu či technického riešenia, ale preto, že predbehli svoju dobu.
Príbeh Ravizzovho nástroja pripomína, že história techniky si nie vždy pamätá prvého. Často si pamätá toho, kto prišiel v okamihu, keď bol svet pripravený zmeniť sa.
Dnes som v rádiu zachytila zaujímavú myšlienku o piatej chuti.
Volá sa umami – po japonsky lahodná, plná, uspokojujúca.🥰
Začiatkom 20. storočia si ju všimol japonský vedec Kikunae Ikeda. Všimol si, že vývar z morských rias chutí inak než sladko, slano, kyslo či horko. Bola to chuť, ktorá spájala a prehlbovala všetky ostatné. Dlho ju svet neuznával, no časom sa ukázalo, že mal pravdu – dnes vieme, že máme na jazyku receptory práve na umami.
A tak sa z vedeckého objavu stala súčasť kultúr, kuchýň a tradícií po celom svete. Umami nie je krikľavá chuť. Neútočí. Zostáva. Robí jedlo zapamätateľným.
A teraz otázka pre nás:
👉 Akú „chuť“ zanechávame my v životoch iných ľudí?🤔
Skúsme byť ako umami.
Nie silou, ale hĺbkou.
Nie hlukom, ale dojmom.
Nie slovami navyše, ale pocitom, ktorý zostane.
Buďme k ľuďom lahodní – takí, na ktorých sa spomína s úsmevom.
