Detská kresba

Detská kresba prechádza určitým vývinom a záleží na detských skúsenostiach a vývine intelektuálnych a motorických zručností1. Kreslenie určitých tvarov, postáv alebo tém sa vyvíja rovnako individuálne ako každé dieťa, predsa však možno sledovať veľa typických prvkov, ktoré sa v jednotlivých fázach vývinu kresby objavujú.

Detská kresba

Kresba je prostriedkom komunikácie - dieťa začína objavovať svet a to, čo vidí, chce nejako popísať, ale nevie sa ešte slovne vyjadriť. Deti väčšinou prestávajú kresliť medzi 10. a 11. rokom, kedy je ich slovná zásoba natoľko veľká, že si pri popisovaní určitej situácie vystačia s písaným alebo hovoreným prejavom. V tejto dobe si deti začínajú písať aj denníky, alebo píšu prvé básničky.

Kresbou sa vyvíja jemná motorika, pretože dieťa sa učí používať jemne svoju ruku. Najskôr dieťa kreslí ramenom, potom sa zapája tiež lakeť a zápästie.

Vývin kresby podľa veku

Vývin detskej kresby podľa veku

1 rok

Ročné dieťa začína spoznávať svet. Doteraz z neho poznalo len kúsky. Ak dostane ročné dieťa do ruky pastelku, vie s ňou manipulovať a možno aj niečo "nakresliť." Schopnosť dieťaťa kresliť ho posúva vo vývine výrazne dopredu. Kresbu dieťa vykonáva rozmachom ruky, kedy je centrom pohybu ramenný kĺb. Postupne sa zapája do kreslenia tiež lakeť a zápästie. Uhol a tvary kresby sú náhodné a mieri na papier do všetkých strán. Dieťa obrázok pomenúva až dodatočne.

Detská kresba

2 roky

V dvoch rokoch sa v detskej kresbe objavujú prvé čmáranice. Dieťa pozoruje svet okolo seba a vzťahy v ňom. Uvažuje nad tým, čo vidí a snaží sa to zobraziť aj pri maľovaní. "Čmáraním" sa trénuje spojenie oka, mozgu a ruky. Kreslenie je pre dieťa najmä hrou.
Kresba dvojročného dievčatka

3 roky

Trojročné dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál. Časom dieťa skúša kresliť ďalšie tvary, ako je rovná čiara, prípadne náznak trojuholníka a štvorca, ktoré majú spočiatku zaoblené tvary.
Detská kresba trojročného chlapčeka

4 roky

V štyroch rokoch začína byť kresba veľmi konkrétna, a to aj vrátane farieb. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva okoliu tak svoje zážitky, spomienky alebo predstavy.
Dieťa zvláde nakresliť menší kruh do veľkého a nakresliť krížik.
Keď sa dieťa naučí kresliť základné tvary, začína kresliť panáčika. Najprv ide o človeka v tvare hlavonožca - postava je tvorená kruhom, ktorý predstavuje hlavu a trup zároveň. Ku kruhu dieťa dokreslí čiary, ktoré znamenajú nohy a niekedy pridá aj ruky. Najdetailnejšie sa zaoberá kresbou ľudskej tváre. Hlavonožcov kreslia deti jednotne počas 3. až 5. roku takmer po celom svete. S pribúdajúcim vekom rastú aj detaily na kreslenej postavičke, ktorá je obohatená o oči, nos, ústa alebo aj pupok.

5 rokov

Pri kreslení človeka oddeľuje hlavu od trupu, kde je každá časť tela zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu. Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách. Dieťa dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.

6 rokov

Dieťa až v šiestich rokoch veku zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie. Až keď si dieťa uvedomuje svoje telo vrátane svojho pohybu v priestore, zvládne nakresliť aj seba samého.

7 rokov

7-ročné dieťa kreslí to, čo vidí a časom jeho záujem o kreslenie klesá. Kreslená postavička má nohy umiestnené bližšie k sebe, ruky sú vo výške ramien. Na obrázku je viditeľný aj krk panáčika. Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu.

9-10 rokov

Deväťročné dieťa sa snaží kresliť postavu v pohybe alebo pri nejakej činnosti. Pri kreslení sa viac zameriava na detaily odlišujúce postavu chlapca od postavy dievčaťa. Po 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje. Ak nie je dieťa výtvarne nadané, kresba sa ďalej nevyvíja.

Faktory ovplyvňujúce vývin detskej kresby

  • Mentálna vyspelosť dieťaťa - detská kresba nemusí byť na rovnakej úrovni vývinu ako ako je mentálna vyspelosť dieťaťa.
  • Motorika - aby dieťa mohlo kresliť, musí zvládnuť koordináciu oko - ruka. Ak dieťa koordináciu nezvláda, alebo je handicapované, odráža sa to na vývine jeho kresby.
  • Lateralita1 - u detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie. Keď dieťa s poruchou laterality začína kresliť, je uprednostňovanie jednej strany tela rozhodnuté.
  • Zrakové vnímanie - zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
  • Pamäť, schopnosť predstavivosti a reprodukcie a pozornosť - dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti.

Na vývin detskej kresby pôsobia aj ostatné faktory:

  • podpora rodičov a okolia,
  • nadanie pre kreslenie,
  • individuálny záujem dieťaťa.

Kreslenie detí

Fázy detského kreslenia

Detská kresba prechádza troma vývinovými fázami:

  1. Nezobrazujúca sa - dieťa v tomto období spoznáva spôsob a podstatu kreslenia. Počas hrania dieťa vytvára prvé čmáranice.
  2. Izolované predstavy - detská kresba začína mať tvar, kreslí postavy a predmety. Veci zatiaľ nie sú umiestnené v priestore, alebo nezasahujú do deja na obrázku. V myšlienkach dieťa vidí, že na obrázku je psík, ktorý šteká na pána, v skutočnosti je na obrázku namaľovaný len psík.
  3. Situačná kresba - ide o najrozvinutejšiu fázu detskej kresby, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvára tak kompozíciu.

Odborníci sa zhodujú na tom, že detskú kresbu možno porovnať s vývinom detskej reči. Prvú nezobrazujúcu sa fázu možno prirovnať k prvému detskému bľabotaniu. Druhá fáza izolovanej predstavy sa stotožňuje s jednoslovnými detskými vetami. Situačná kresba je porovnateľná so súvisiacimi viacslovnými vetami.

Prečo dieťa kreslí?

  • rozširuje si svoje vlastné ja,
  • dieťa sa zameriava na seba, na vlastné ego,
  • kresba je vyjadrením detských myšlienok,
  • kresbou si dieťa kreslený predmet privlastňuje,
  • kresbou si dieťa usporadúva svet do tvarovej podoby,
  • v kresbe hľadá dieťa podobné, spoločné znaky.

Čo môže odhaliť detská kresba?

Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa. Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že ju nemá rado, ale môže to byť len správa o tom, že mama nosí často čierny pulóver. Čo si laik môže všimnúť na kresbe dieťaťa?

Formálna (technická) stránka detskej kresby

  • Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar - hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená. Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily. Aj v tomto prípade teda platí, že kresbu je nutné vnímať v kontexte osobnosti dieťaťa, t. j. u niektorého je silná linka prejavom jeho istoty, u iného prejavom jeho problému v oblasti koordinácie jemnej motoriky.
  • Preferencia farieb - dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov. Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok.
  • Spôsob vyfarbovania - s dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru. U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.
  • Zobrazenie postáv:
    • Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu. Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky.
    • Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).
    • Ďalším formálnym kritériom je využitie priestoru na papieri, ktorý podľa niektorých odborníkov odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť. Opakom by mohli byť nevýrazné postavičky niekde na okraji prázdneho papiera.
    • Kritériom, ktoré si tiež môžeme všimnúť, je kompozícia a integrácia kresby, t. j. usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku. Vložená energia nám hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.

Obsahová stránka detskéj kresby

  • kto alebo čo sa na obrázku nachádza,
  • či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji,
  • či je medzi nimi zachytený vzťah,
  • aké prostredie dieťa zobrazuje,
  • aké námety preferuje,
  • aká je logika obrázka,

Súvisiace články

Viac o detskej kresbe na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. https://web.archive.org/web/20081004212211/http://www.infovek.sk/predmety/vytvarna/index.php?k=41
  2. http://www.cpppapke-okolie.sk/download/metmat_kresba.pdf
  3. https://mamaaja.sk/clanky/dieta/co-vam-odhali-detska-kresba
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s detskou kresbou

Máš skúsenosť s detskou kresbou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť