Motorický vývin dieťaťa

1 skúsenosť
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Motorický vývin dieťaťa

Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky


Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť, predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.

Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie, sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).

Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?


Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka1 skúsenosť, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvíc, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu, na nosenie9 môžeme používať aj ergonomické pomôcky17 (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky6, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné.

Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku, u menších detí také nosenie ale narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.

Vhodná a nevhodná manipulácia s bábätkom

V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.

Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.

Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.

Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy


Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, druhým vzpriamením, lezením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene.

Pasenie koníkov


Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.

Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či pasenia koníkovje detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi4, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke .

Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.

Chybné pasenie koníkov

Otáčanie z chrbta na bruško


Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.

Druhé vzpriamenie


Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamení (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.

Lezenie


Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.

Lozenie

Sed


Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok1 a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).

Bohužiaľ niektoré knihy o starostlivosti o dieťa (predovšetkým preložené americké) k pasívnemu posadzovanie nabádajú. Nenechajte sa ale zviezť. Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka. Ak bábätko preferuje nevhodný sed medzi pätičkami, taký spôsob sedenia nepodporujeme, ukážeme mu šikmý sed a dojčatá motivujeme cvičením na veľkej lopte a ponúkaním lezenia cez prekážky či schody, ak pri sedení medzi pätičkami navyše vtáča špičky, treba mu ich vyrovnať.

Ak sa dieťa do sedu priťahuje za predmety, za ruky, v lehátku, autosedačke2, za tyčky postieľky, v kočíku,ide rovnako o nevhodný pasívny sed. Ak sa snaží v polohe na chrbte dvíhať hlavu, ramenami a nožičkami súčasne (robí sklápačky), nejde o snahu sadnúť si, ale o prejav príliš silných priamych brušných svalov a ochabnutých šikmých brušných svalov, bábätko je potrebné viac pokladať na bruško.

Ak poskytnete dieťaťu cieľ, už nebude mať motiváciu k nájdeniu cesty, na konci ktorej je sed. Potrebné svaly dieťa posilňuje otáčaním sa, lezením, šikmým a prekážkovým sedom.

Chybné formy sedu

Stoj


Pri vstávaní by sa dieťatko nemalo vyťahovať hore priťahovaním (potom je vhodné čo najviac predmetov, za ktoré sa vyťahuje, z jeho dosahu odstrániť), ale malo by ísť cez pozíciu rytiera - s nákrokom jednej v kolene pokrčenej nožičky. Pokiaľ ide v stoji na špičky, nechávame ho ďalej vstávať naboso, najlepšie na rôznych povrchoch. Deti, ktoré zo stoja padajú, nechytáme a ani ich neobkladáme vankúšmi, nedávame im prilby, necháme ich padať. Potrebujú sa naučiť spoliehať sa sami na seba (nie na niekoho, kto tam musí byť, aby im pomohol), padať bezpečnejšie a zo stoja sa dostať vhodnejším spôsobom. Dojčatá sú na pády pripravené, ich kostra vrátane lebky je z veľkej časti chrupavkovitá, lebečné švy nie sú zrastené a pružia. Je možné dieťaťu pomôcť zo stoja do kľaku na jednej nohe (je potrebné striedať strany), potom už by si malo vedieť poradiť samo.

Chôdza


Nedávame pevné topánočky7 (ani papučky), kým dieťa stabilne nechodí, preferujeme chôdzu naboso, prípadne je možné používať mäkké capačky (s nepolstrovanou "podrážkou") alebo protišmykové ponožky. Dieťatko nestaviame, kým to nevie samo, pri nácviku chôdze ho nevodíme za ruky, rozhodne nie s rukami nad hlavou, alebo dokonca len za jednu ruku - nástup chôdze tým neurýchlite, práve naopak, v tejto pozícii dieťa len reflexívne pohybuje nohami, preťažuje svoj pohybový aparát činnosťou, na ktorú ešte nie je pripravené, a môže dôjsť k stagnácii vývinu. Navyše pri vodení za ruky škodí "pomocník" aj svojmu vlastnému chrbtu.

Dieťa posilňuje potrebné svaly pre samostatnú chôdzu chôdzou do strán pozdĺž nábytku, je možné mu ponúknuť aktívne chodítko1 , deti často namiesto neho ale jednoducho využijú dostupné predmety - napr. stoličky. Chôdza a detská nožička sa vyvíja do 2 až 3 rokov, do tej doby sa zvyčajne poruchy typu ploché chodidlá, vtáčanie aj vytáčanie špičiek, valgozita (vpadnuté členky), nohy do O alebo do X nediagnostikujú (ak nie sú extrémne), všetko by sa malo spraviť postupným vývinom pohybového aparátu a chôdzou naboso po rôznych povrchoch, je možné podporovať chápavú funkciu chodidiel.

Motorický vývin dieťaťa a jeho základné míľniky


Ležanie dieťaťa
  • stabilné pasenie koníkov medzi 3. - 4. mesiacom
  • druhé vzpriamenie medzi 4. - 8. mesiacom
  • otáčanie z chrbta na bruško medzi 3. - 6. mesiacom
  • otáčanie z bruška na chrbát medzi 4. - 7. mesiacom
  • pruženia na kolienkach medzi 5. - 8. mesiacom
  • lezenie po štyroch medzi 6. - 9. mesiacom
  • sed (prvýkrát šikmý, potom prekážkový a nakoniec priamy) medzi 7. - 10. mesiacom
  • stoj (s nákrokom na rytiera, pridržanie sa o nábytok) medzi 7. - 13. mesiacom
  • prvé kroky do strán okolo nábytku medzi 10. - 15. mesiacom
  • prvé postavenie sa vo voľnom priestore medzi 12. - 16. mesiacom
  • samostatná istá chôdza dopredu medzi 12. - 18. mesiacom

Motorický vývin dieťaťa vo fáze novorodenca


Novonarodené bábätko väčšinu dňa spí1. Bdelý novorodenec reaguje na svetlo a na zvuk, podľa ich sily spozornením, žmurknutím až zášklbmi celého tela a plačom. Škúlenie je u novorodencov normálne. Vidí iba väčšie predmety na krátku vzdialenosť v uhle 45 až 60 stupňov od osi tela, za prudkým svetlom otáča oči. Nevie zaostriť, predmety fixuje striedavo jedným a druhým okom.

Zdravý donosený novorodenec1je vybavený radom nepodmienených reflexov, ktoré vybavuje symetricky. Medzi tie základné patrí hľadací reflex (mizne do 3. mesiaca), kedy pri dotyku v oblasti okolo úst bábätko otvorí ústočká, vystrčí jazýček, otočí hlavičkou zo strany a hľadá bradavku. Akonáhle ju nájde, prisaje sa na prsné dvorec a vďaka saciemu reflexu sa dojčí. Bábätko vykazuje aj reflexívny úchop horných a dolných končatín (na ručičkách má vymiznúť do ukončeného 4. mesiaca, na nožičkách pretrváva až do 12. mesiaca) a tiež reflexívnu chôdzu (nemala by sa vyskytovať po 3. mesiaci), ak je uchopené v podpazuší a držané zvisle (pozor, ide o vyšetrovaciu metódu, nie hranie sa alebo cvičenie), pri dotknutí sa nožičkami podložky s nimi pohybuje. Ďalším reflexom je Moro reakcia (Moorov reflex), pri prudšom položení na podložku alebo podtrhnutí podložky sa bábätko rýchlo natiahne a do strán rozhodí končatiny a potom ich znovu pritiahne k brušku, môže začať plakať. U zdravých dojčiat môže k Moro reakcii dochádzať až do 4. mesiaca.

Počas bdenia má novorodenec ručičky aj nožičky pokrčené a pritiahnuté k telu, ale dokáže ich aj voľne položiť. V pokoji niekedy dlane otvára, pri plači ich zviera v päste, palec je ohnutý do dlane. Pohyby tela sú symetrické. Hlavičku dokáže otočiť na obe strany, pri pohybe hlavičkou ju nasleduje celé telo. Zdravý donosený novorodenec má pomerne vysoké svalové napätie. Chrbtica novorodeného bábätka má tvar písmena C, nemá lordózu, nožičky sú v abdukčnej polohe - vo vhodných pomôckach na nosenie9 je bábätko napolohované práve v tejto fyziologickej, ergonomickej polohe.

V polohe na chrbte hornými končatinami novorodenec hýbe neplynulo, máva, dolnými končatinami kope a to oboma súčasne alebo striedavo jednou a druhou. Pri položení na bruško sa novorodenec dotýka podložky všetkými časťami tela od tváre cez hrudník až k bruchu a nožičkám, ťažisko tela siaha od hrudnej kosti až k pupku, poloha je ale nestabilná. Ojedinele môže v polohe na brušku bábätko dvíhať hlavičku nad podložku. Končatiny má voľne položené, pokrčené pozdĺž tela alebo pod ním. Ručičky má zovreté v päste, zadoček je vyššie než hlavička. Hlavičku má otočenú na jednu stranu, ale je schopné ju otočiť aj na druhú stranu.

1. mesiac


Prevažnú časť dňa prespí11, ale už sa objavujú dlhšie úseky bdelosti. Ku koncu 1. mesiaca bábätko dokáže striedavo jedným a druhým okom fixovať veľký svetlý alebo lesklý predmet vo vzdialenosti 30 až 50 cm a to až do uhla 90 stupňov od telesnej osi.

Svalový tonus ešte narastá. Končatiny vykazujú výrazný reflexívny úchop. V polohe na brušku bábätko udrží hlavičku zdvihnutú aj dlhšiu dobu. V tomto období ľahko dochádza k vzniku predilekcie (otáčanie hlavy a tela k jednej strane), neriešená predilekcia vedie ku zležaniu hlavičky a chybnému, asymetrickému držaniu tela. Je nutné s bábätkom striedavo manipulovať (dvíhať z podložky nabalením, držať v klbku, na tigríka) pravou i ľavou rukou, pozor aj na umiestnenie postieľky, smer prístupu k nej a zdroje svetla.

Pasenie koníkov

2. mesiac


Motorický vývin dieťaťa je už výraznejšií. Bábätko sa začína cielene usmievať, zrakom sleduje predmety až v uhle 150 stupňov a otáča za nimi hlavičku, niekedy ich môže fixovať aj oboma očami súčasne. Na zvuky reaguje tiež grimasami. Novorodenecké reflexy slabnú. Napätie svalov sa začína znižovať a mala by vymiznúť predilekcia. Dlane má bábätko väčšinou otvorené, nezviera palec v dlani.

Na brušku udrží hlavičku zdvihnutú aj dlhšie ako 5 sekúnd, opiera sa pri tom o predlaktia, lakte sú za ramenami a dolné končatiny sú pokrčené a voľne položené - dieťatko začína pásť koníky. Môže krátko dvíhať nad podložku aj nožičky. Ťažisko tela sa posúva k lonovej spone.

Pasenie koníkov

3. mesiac


Bábätko už cielene sleduje okolie a reaguje naň. Dokáže pozorovať aj menšie predmety až v uhle 180 stupňov. Za podnetmi otáča iba hlavu a nie celé telo, reaguje na ne mimikou tváre, zaostruje zrak a začína si pohmkávať. Dlane máva väčšinu času otvorené, v päsť ich zviera väčšinou len pri úľaku, strachu, plači.

Dieťatko sa začína hrať s rukami, cmúľať si ich, dávať ich do stredu svojho zorného poľa, rozvíja sa koordinácia oko-ruka-ústa. Dochádza k útlmu novorodeneckých reflexov okrem reflexného úchopu na dolných končatinách. Pri trakčným teste (môže ho vykonávať len lekár) dieťa pri priťahovaní za ručičky do sedu začína držať hlavičku, nepadá mu dozadu.

Pri ležaní na chrbte je dieťa stabilnejšie než predtým, a tak aj tu sa motorický vývin dieťaťa posunul opäť dopredu. Na brušku pasie koníky, hlavu má v uhle 45 až 50 stupňov vzhľadom k telu, vzpriamenie dosahuje až medzi lopatky. Pri pasení sa opiera o celé predlaktia, lakte sú pod ramenami a zvierajú pravý uhol a dlane sú otvorené - otvorenie ručičiek s päsťou je základom pre vývin cieleného voľného úchopu.

Dolné končatiny má dieťa pri pasení voľne položené, nemalo by robiť tzv. lietadlo. Hlavičku udrží zdvihnutú dlhšiu dobu a otáča ju za podnetmi. V tejto polohe by malo byť bábätko väčšinou stabilné, nemalo by prepadávať na bok a chrbát, v tomto veku sa nejedná o žiadúce pretočenie sa, ale o nezvládnutie polohy na brušku, kedy má dieťatko ťažisko nie medzi lopatkami, ale chybne bližšie k panve. Dobre vykonávané pasenie koníkov je nevyhnutné na zvládnutie ďalších fáz motorického vývinu, počas pasenia sa utvára krčná lordóza chrbtice. Medzi najčastejšie chyby pri pasení koníkov patrí veľký záklon hlavy, asymetria, neopieranie sa o celé predlaktia, neohnutie rúk v lakti, nestabilita a pretrvávajúce zovretie prstov v päsť.

Cmúľanie si pästičiek, stabilné pasenie koníkov

4. mesiac


Dieťatko zrakom vyhľadáva zdroje zvuku, cielene za nimi otáča hlavu, neskôr ich sleduje aj samotnými očami. Vie meniť výšku hlasu, smiať sa, vyžaduje a potrebuje kontakt a pozornosť, čulo sleduje okolie, rozpozná tvár matky a utvára si k nej silný vzťah. Okrem reflexného úchopu na dolných končatinách by mali byť novorodenecké reflexy vyhasnuté.

V polohe na chrbte si bábätko prezerá obe ručičky, hrá sa s nimi, ručičky aj hračky si dáva do pusinky, žužlať ich. Podložky sa dotýka hlavne v oblasti zátylku, dolnej časti lopatiek a vonkajškom sedacích svalov. Dojča prenáša váhu k jednému alebo druhému ramenu, posilňuje tak svaly potrebné k otočeniu na bok a bruško, môže sa aj skúšať otáčať na bok. Hračky si berie striedavo oboma rukami, neuprednostňuje výrazne jednu stranu. Snaží sa chytať si kolienka a ku koncu mesiaca aj chodidlá, nožičky dvíha vysoko nad podložku. V polohe na brušku by malo najneskôr koncom 4. mesiaca stabilne pásť a pri tom sa opierať o trojuholník predlaktie-spona lonová-predlaktie.

Chytanie si nožičiek, žužlanie hračiek

5. mesiac


Bábätko vyžaduje pozornosť, rozpoznáva blízke osoby a potrebuje s nimi mať častý a tesný kontakt1. Rozpoznáva tón reči. Hračky si prekladá z ručičky do ručičky, pri tom ich sleduje očami, dáva si ich aj do úst a cmúľa ich, siaha si na nožičky. Pri zdvíhaní za ruky do sedu (doma nevykonávať, jedná sa o nevhodný pohyb a iba diagnostickú metódu) sa začína aktívne priťahovať.

V polohe na chrbte sa opora presúva smerom k prechodu medzi hudnou a bedrovou chrbticou. Z ľahu na chrbte sa dieťa začína pretáčať na bok a dokonca sa môže pretočiť až na bruško. Po zvládnutí otočenia cez jeden bok by sa dieťa malo naučiť do zhruba 3 týždňov naučiť otáčať aj cez druhý bok. Otáčanie nemá prebiehať so záklonom (malo by do 3 týždňov vymiznúť), ale cez lakeť opretý vedľa hrudníka. Pri pasení koníkov sa bábätko hrá s predmetmi, hračkami, opornými bodmi sú potom lakte, lopatky, panvová kosť a kolená. Ťažisko vie presunúť do strany na jeden z lakťov a druhú ruku tak uvoľniť pre úchop. Motorický vývin dieťaťa sa opäť aj v tomto mesiaci posúva samostatne vpred.

Otáčanie sa nabok a chytanie hračky pri pasení koníkov

6.mesiac


Pri fixácii predmetov a osôb zrakom dieťatko zapája obe oči zároveň, vidí už v uhle väčšom ako 180 stupňov, lepšie zaostruje a vidí do väčšej vzdialenosti. Bábätko by už malo prestávať škúliť. Reaguje aj na tiché zvuky a bľaboce prvé slabiky. Aktívne trasie s hračkami vydávajúcimi zvuky (hrkálkami a pod.), odovzdáva si predmety z ruky do ruky a "hryzie" ich, uchopuje aj predmety nachádzajúce sa mimo os tela. Do úchopu začína zapájať aj palec v opozícii, po guličke ale zatiaľ siaha celou rukou a príliš sa mu jej uchopenie nedarí.

Pri trakčným teste (môže ho vykonávať len lekár) sa z polohy na chrbte priťahuje za ručičky do sedu do klbka a v tomto pasívnom sede sa krátko udrží, samo sa ale dieťa posadiť nevie. Niektoré deti ale začínajú ísť z polohy na boku do nestabilného šikmého sedu, zatiaľ sa pri ňom opierajú o celé predlaktie. Pri podržaní vo zvislej polohe za podpazušie (pozor, rovnako ako trakčný test je táto poloha pre bábätko nevhodná a môže sa používať len na diagnostické účely) sa stavia na chodidlá a začína držať svoju váhu. Objavuje sa strmhlavý reflex, kedy pri priblížení k podložke dieťa proti nej natiahne ruky a bráni sa tak proti pádu na tvár.

V polohe na chrbátiku sa hrá s nožičkami, chytá ich palce, dáva si k sebe plôšky chodidiel. Zvládne sa otočiť na bruško. V polohe na brušku ide bábätko do druhého vzpriamenia, prestáva sa opierať o predlaktie a lakte, ale proti podložke sa vzpiera na natiahnutých pažiach s roztvorenými dlaňami. Hlava je vzpriamená, nohy sú voľne položené na podložke, dieťatko sa okrem rúk opiera o stehná a ťažisko sa presúva smerom k bedrám. Môže sa potom aj po podložke točiť - pivotovať.

Druhé vzpriamenie a otáčanie sa z bruška na chrbát

7. mesiac


Motorický vývin dieťaťa vyzerá tak, že sa dieťa hrá s nohami, rozvíja si tak koordináciu oko-ruka-noha-ústa. Vie chytiť do ruky väčšiu guličku. Vyslovuje slabiky a začína ich zdvojovať. Pri trakčným teste dokáže zostať v pasívnom sede, pri postavení pri držaní za obe ruky unesie váhu tela (jedná sa iba o diagnostické metódy, nie o žiadúcu manipuláciu s bábätkom).

V polohe na boku si je dieťa istejšie, na brušku pivotuje (točí sa). Môže robiť lietadlo (na brušku dvíhať ručičky i nožičky zároveň), váľať sudy alebo sa plaziť - najprv dozadu, neskôr aj dopredu, plazenie ale nie je nutnou fázou vývinu, môže byť aj asymetrické, malo by ale prejsť do symetrického lezenia. Dieťatko sa snaží ísť do polohy na štyroch, kde sa hojdá, tzv. péruje. Z polohy na boku alebo na štyroch je možný šikmý sed.

Pivotovanie a pérovanie na kolienkach

8. mesiac


Dieťatko zdvojuje slabiky a má bohatý repertoár výrazov tváre, začína napodobňovať rôzne zvuky a gestá (je možné to využiť pre komunikáciu pomocou znakovania). Môže sa prejavovať separačná úzkosť. Bábätko dokáže chytiť predmet nad svojou hlavou, pri uchopovaní predmetov viac zapája končeky prstov, drobné predmety chytá medzi palček a ukazovák.

Počas bdenia už dieťa trávi na chrbte minimum času, ihneď sa otáča na bruško, plazí sa alebo aj lezie. Zvláda šikmý sed, niektoré deti i vzpriamený sed, ak sa ale do neho dieťatko dostalo pritiahnutím, opretím o predmet, jedná sa o pasívny sed, dieťa by sa v ňom nemalo nechávať. Pri opore sa dokáže dostať do kľaku alebo cez pozíciu rytiera (s jednou predkročenou v kolene pokrčenou končatinou) do stoja.

Lezenie a vstávanie

9. mesiac


Dojča bľaboce, spája slabiky a môžu sa objaviť aj prvé zmysluplná slová, je schopný detských motorických hier (paci paci, pápá, taký veľký vyrastiem a pod.), Pokiaľ s ním rodičia znakujú, začína sám ukazovať prvé znaky. Cielene púšťa predmety z ruky.

Dieťa sa vie otočiť z chrbta na brucho a späť. Lezie, ale niektoré deti sa postavia skôr, ako začnú loziť. Z polohy na štyroch sa dieťatko pri opore stavia. Správny spôsob je postavenie sa cez polohu rytiera - s nákrokom jednej, v kolene pokrčenej, končatiny. Nevhodný spôsob je vytiahnutie sa hore pomocou ručičiek. Počas vstávania sa utvára bedrová lordóza chrbtice. Ak sa dieťa stavia na špičky, malo by približne do 3 týždňov začať stúpať na chodidlá nôh. Niektoré deti už chodia do strán okolo nábytku. Dieťatko sa vie samo posadiť, v sede uvoľňuje ručičky k hre. Do priameho sedu sa správne dieťa dostane z polohy na štyroch presunom ťažiska dozadu, z polohy na štyroch alebo z ľahu na boku cez šikmý sed alebo aj zo stoja, tento sed ale ešte býva nestabilný. Môže striedať sed šikmý, prekážkový, na pätách alebo priamy sed, nevhodný je sed medzi pätičkami, ten by nemal trvať dlhšie ako 3 týždne.

Sed šikmý, prekážkový, na pätách a priamy

10. mesiac


Dieťa vie vysloviť jedno až dve slová, rozumie jednoduchým pokynom. S pomocou (podržaním) sa dokáže napiť z obyčajného hrnčeka či pohárika, začína spolupracovať pri obliekaní. Prstami chytá aj drobné predmety. Chodí do strán okolo nábytku.

Pitie z fľaše a chôdza popri nábytku

11. mesiac


Dieťatko začína aktívne používať slová, dokáže ukázať aj podať niekoľko známych predmetov. Cielene zhadzuje predmety a skúma tak proces pádu. Dokáže vyliezť na schod 20 cm vysoký. V stoji uvoľňuje jednu ruku k inej činnosti, vstáva samostatne v priestore, môže sa začať púšťať nábytku a skúšať chodiť bez držania sa.

Lozenie po schodoch

12. mesiac


Dieťa aktívne používa až niekoľko slov, reaguje na oslovenie, ukazovaním vyjadruje svoje priania, pravdepodobne sa dokáže aspoň čiastočne najesť lyžičkou. Vie liezť po schodoch, snaží sa liezť aj na nábytok a rôzne ďalšie predmety. Niektoré deti skúšajú tzv. medvedie lozenie po dlaniach a chodidlách. V sede je dieťatko pevné, má rovný chrbát. Zvládne urobiť drep. Voľne v priestore sa stavia, objavujú sa prvé samostatné kroky, prvýkrát krátke a široké. Chôdza je zatiaľ nestabilná, s početnými pádmi. Až teraz je možné dieťaťu zaobstarať vhodné pevné topánky, mali by poskytovať prstom dostatok miesta na šírku i na dĺžku a podrážka by mala byť čo najohybnejšia. Motorický vývin dieťaťa postupne dosahuje svoje ciele.

Chôdza

2 roky


S držaním batoľa zvládne chôdzu po schodoch hore aj dole, prekážky skôr obchádza, než aby ich preliezalo. Vie si čupnúť a znovu vstať.

Chôdza po schodoch

3 roky


Staršie batoľa vie skákať znožmo zo schodov, pokúša sa stať ja jednej nohe.

4 roky


Dieťa chodí po schodoch bez držania nahor i nadol, dokáže chvíľu vydržať stáť na jednej nohe.

5 rokov


Motorický vývin dieťaťa je už tak ďaleko, že predškolák zvládne na jednej nohe stáť dlhší čas a tiež na nej skákať.

Súvisiace články


Viac o motorickom vývine dieťaťa na modrykonik.sk


Použité zdroje


  1. http://www.solen.cz/pdfs/ped/2004/06/07.pdf
  2. http://www.poliklinikaprosek.cz/mapa-nejcastejs...
  3. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Neuromotori...
  4. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Zk%C5%99%C3...
  5. http://www.lekari-online.cz/detske-lekarstvi/no...
  6. http://www.babyonline.cz/pece-o-dite/reakce-nov...
  7. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC81153/
  8. http://www.aafp.org/afp/2006/1015/p1310.html
  9. http://www.alianceplavani.cz/baby-ring-tereza-n...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s motorickým vývinom dieťaťa

Máš skúsenosť s motorickým vývinom dieťaťa?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
mirka
26. jún 2016

Nepomáhať

Ja mám rozdiel medzi dcérkami 7 rokov. Kým prvá si nevedomky, že robím niečo zlé prešla zdvíhaním do sedu, držaním za ruky, chodítkom, pevnou obuvou, atď. Druhá si žila cca od 5 mesiacov "na zemi" a v capačkách a rozdiel vidno. Je šikovnejšia, obratnejšia. Teraz má dva roky, ale tí, čo si pamätajú staršiu ako bábätko, tak to tiež hovoria, že na tom niečo bude.
4 poďakovania