Ako hovoriť s deťmi o smrti

Spôsob ako hovoriť s deťmi o smrti a celkovo smrť je pojem, ktorý je pre dieťa ťažko pochopiteľný. Smútiaci dospelí sú často zmätení a nevedia ako majú správne reagovať. Väčšina detí si vyžaduje veľa vysvetlení a má veľa otázok ohľadom smrti. "Čo sa stane, keď ľudia umrú?" a "Kam idú?" sú najčastejšie otázky položené deťmi.

Rozhovor o smrti si vyžaduje uznanie, že smrť je prirodzený proces pre všetkých ľudí. Deti môžu mať problémy s vizualizáciou smrti. Môžu sa vyvinúť obavy o tom, čo sa stane po smrti, ako budú cítiť smrť alebo čo sa stane, ak by ich rodičia zomreli. Rodičia by sa mali snažiť, aby otvorene diskutovali o smrti so svojimi deťmi, pokiaľ sa na to opýtajú, alebo ak si to vyžaduje situácia.

Smrť by mala byť vysvetlená úprimne a jazykom, ktorému deti môžu porozumieť v danom veku. Koncept smrti sa u dieťaťa mení s vekom.

Rodinní príslušníci by mali vedieť, že ukazovanie pocitov ako je šok, nedôvera, vina, smútok a hnev je nielen normálne, ale aj užitočné. Zdieľanie týchto pocitov a spomienky na človeka, ktorý zomrel znižuje u dieťaťa pocit izolácie. Deti potrebujú veľa uistenia, že budú milované a potrebujú mať istotu, že dospelá osoba sa o nich postará. Deti musia vedieť, že smrť nespôsobili a nemohli jej žiadnym spôsobom zabrániť.

Pojem smrti v rôznom veku dieťaťa

Štúdie ukazujú, že deti prechádzajú rôznymi fázami vývinu v ich chápaní smrti.

Dieťa vo veku 0 - 2 roky:

• vidí smrť ako oddelenie alebo opustenie,
• nemá kognitívne porozumenie smrti,
• berie smrť ako pocit zúfalstva a ako narušenie starostlivosti.

Dieťa vo veku 2 - 6 rokov:

• často verí, že smrť je dočasná,
• vníma smrť ako trest,
• zapája sa do magického myslenia a túži, aby sa stalo skutočnosťou.

Dieťa vo veku 6 - 11 rokov:

• zobrazuje postupné chápanie nezvratnosti a konečnosti smrti,
• demonštruje konkrétne odôvodnenie sa schopnosťou pochopiť vzťah príčiny a následku.

Dieťa vo veku 11 rokov a viac:

• chápe, že smrť je nevratná, univerzálna a neodvratná,
• má abstraktné a filozofické myslenie.

Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že deti všetkých vekových kategórií reagujú na smrť jedinečným spôsobom. Deti potrebujú podporu a niekoho, kto bude počúvať ich myšlienky a poskytne im uistenie a zmierni ich obavy.

Žiaľ

Žiaľ je proces, ktorý sa odohráva v priebehu času. Počiatočný šok a jeho popretie sa môže premeniť do smútku a hnevu, ktorý môže trvať týždne až mesiace. Niektoré deti nevykazujú žiadne emocionálne reakcie na smrť. To môže byť znepokojujúce pre rodinných príslušníkov.

Bežné správanie zahŕňa:

• šok,
• plač,
• smútok,
• hnev,
• vinu,
• zvýšené lipnutie,
• neposlušnosť,
• nedostatok záujmu o školu,
• problémy so spánkom,
• zníženú chuť do jedla,
• dočasný návrat k viac detinskému správaniu.

Príznaky problému alebo poruchy zahŕňajú:

• dlhodobé popieranie,
• opakovaný plač,
• depresiu¹,
• samovražedné myšlienky,
• trvalý hnev,
• trvalé nešťastie,
• sociálne stiahnutie,
• ťažkú úzkosť¹ z odlúčenia,
• zhoršenie v učení sa v škole,
• pretrvávajúce problémy so spánkom,
• poruchy príjmu potravy - bulímia, mentálna anorexia, Záchvatovité prejedanie
• dlhodobé vyhýbanie sa pocitom.

Ak sa niektorý z týchto príznakov objavuje a pretrváva, je nutné, aby rodič vzal svoje dieťa k lekárovi - špecialistovi v oblasti duševného zdravia.

Najčastejšie komunikačné chyby zo strany dospelých

Vyhýbanie sa rozhovorom

Mnohí ľudia majú sklon nehovoriť o veciach, ktoré ich rušia. Snažia sa skryť svoje pocity a dúfajú, že nič nevravieť bude to najlepšie. Deti sú skvelými pozorovateľmi. Vedia čítať výrazy na tvárach dospelých, vedia vycítiť veľa zo spôsobu akým chodia alebo ako si držia ruky. Ide o citlivú tému, pri ktorej je nutné hľadať rovnováhu, ktorá deti povzbudí ku komunikácii a je nutné hľadať rovnováhu, ktorá zamedzí konfrontácii. To zahŕňa nasledujúce:

• snažiť sa byť citlivý k detskej túžbe komunikovať, keď je dieťa pripravené,
• udržiavať otvorenosť,
• počúvať a prijať detské pocity,
• ponúkať deťom rozumné vysvetlenie, aj keď je dospelý jedinec najedovaný,
• nájsť jednoduchú odpoveď na otázky primerane veku dieťaťa.

Nedostatok odpovedí, resp. žiadne odpovede

Ak rodič nepozná všetky odpovede, často sa cíti nepríjemne. Deti očakávajú od rodičov, že všetko vedia a že všetko poznajú. Rozličné odpovede nachádzame v rozličných fázach života.

Smrť je tabu

Smrť je tabu, a to často aj pre tých, ktorí majú silnú vieru. Smrť bola vždy neoddeliteľnou súčasťou života. Ľudia umierali doma, obklopení ich blízkymi. Dnes zomiera viac ľudí v nemocniciach, v domovoch dôchodcov a ich blízki majú menej príležitosti prežiť s nimi posledné chvíle.

Video (CZ): Stretnutie detí so smrťou

Viac o tom ako hovoriť s deťmi o smrti na modrykonik.sk

• Diskusia: V akom veku začali vaše deti hovoriť o smrti?
• Diskusia: Úmrtie v rodine
• Diskusia: Pohreb s malým dieťaťom

Použité zdroje

1. https://web.archive.org/web/20090323225106/http://www.cc.nih.gov/ccc/patient_education/pepubs/chi...
2. https://web.archive.org/web/20060613221928/http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article/001909...
3. http://www.uchicagokidshospital.org/online-library/content=P03044

Použité zdroje obrázkov

1. https://pixabay.com/sk/smutný-dieťa-chlapec-plače-slzy-219722/