Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Depresia

Ako sa hovorí: "Bez smútku nerozpoznáte šťastie." Je absolútne v poriadku cítiť sa občas smutná. Ale potom je tu niečo, čo už nie je len obyčajný smútok. Dni stemnejú a radosť akosi neprichádza. Niet úniku a vy nedokážete žiť ďalej svoj život. Veľa ľudí sa hanbí sa svoje negatívne emócie, nedokáže o nich rozprávať, nechce si ich pripustiť. V takýchto prípadoch sa však z obyčajného smútku môže stať depresia.

Video: Je to “obyčajný” SMÚTOK, ÚZKOSŤ alebo už DEPRESIA?

Rozhovor s klinickou psychologičkou, Mgr. Juditou Malik.

V rozhovore s klinickou psychologičkou, Mgr. Juditou Malik, nájdete odpovede na tieto otázky:

  • 00:00 Predstavenie hosťa a témy.
  • 00:13 Prázdnota - aké sú jej charakteristické znaky? Ako s ňou bojovať? (Príbeh zo života a konkrétne rady psychológa.)
  • 02:51 Ako sa môže smútok zmeniť na depresiu?
  • 03:32 Ako zvládnuť syndróm prázdneho hniezda?
  • 04:58 Ako môže psychológ pomôcť pracovať so smútkom?
  • 05:35 Aký je rozdiel medzi smútkom, prázdnotou a depresiou?
  • 07:59 Je potrebné riešiť každý smútok s odborníkom?
  • 10:51 Dokáže človek s duševnou chorobou požiadať o pomoc sám alebo toho nie je schopný?
  • 13:25 Je úzkosť znakom nepriaznivého duševného stavu? (Príbeh zo života a konkrétne rady psychológa.)
  • 18:52 Kedy už zvážiť pomoc odborníka? - 20:43 Čo by sme si mali všímať na členoch svojej rodiny, príbuzných, kamarátoch?
  • 23:15 Prečo sa ľudia dostanú s duševnými problémami až "tak ďaleko"?
  • 26:37 Ako sa “nezblázniť” z mamičkovského kolotoča? (Príbeh zo života a konkrétne rady psychológa.)
  • 33:34 Ako často sa ľudia, ktorí už užívajú psychofarmaká, zo svojich nepriaznivých duševných stavov dostanú?
  • 37:31 Rady a odporúčania na záver.

YouTube Modrý koník

Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanály Modrého koníka:


🎞️ Psychológ: Ako zvládnuť lockdown, stratu práce, dusno v rodine a iné problémy?


🎞️ Ako sa v spoločnej domácnosti nezblázniť a žit ako rodina.


🎞️ Deti pandémiu vnímajú - ako s nimi o nej hovoriť?


Aj to by mohlo byť vysvetlenie depresie. Trpíte ňou aj vy?

Ak sa u vás objavujú nasledujúce príznaky, tak je to možné:
• Depresívna, smutná nálada väčšinu dňa, najviac ráno.
• Cítite sa unavená a bez energie.
• Cítite sa bezcenná alebo vinná za čokoľvek, čo sa nepodarí.
• Máte zhoršenú koncentráciu, nepamätáte si detaily.
• Nie ste schopná robiť rozhodnutia.
• Nemôžete spať alebo naopak, prespíte väčšinu dňa aj noci.
• Prichádzajú myšlienky na smrť a samovraždu.
• Máte výrazný prírastok alebo úbytok na váhe.
• Stratili ste chuť do života a nebavia vás ani veci, ktoré vás doteraz tešili.

Depresia
Popis obrázku: Pacient trpiaci depresiou nemá záujem o vonkajšie dianie. Neustále ho sužuje pocity smútku a menejcennosti.

Tieto symptómy zvažujú lekári pri diagnostike mentálnych porúch podľa takzvaného DSM – 5 (The Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders = Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch). V priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných minimálne päť príznakov.

Ďalšie príznaky, ktoré sa vám môžu objaviť:

  • Ste neustále podráždená a nepokojná.
  • Bolí vás hlava alebo žalúdok.
  • Máte pocit prázdnoty.
  • Nenávidíte sa.
  • Častejšie plačete.
  • Nemáte chuť na sex.
  • Znížené sebavedomie.
  • Úzkosť1.

Aby ste to lepšie pochopili, zavoláme si na pomoc s vysvetľovaním jednu priekopníčku v tejto chorobe. Ak ste čítali Harryho Pottera určite viete, že slávna J.K. Rowlingová sama trpela depresiou. Nepeknú skúsenosť zakomponovala do sedemdielnej ságy v podobe príšer bez tváre v kapucni – dementorov:

„Dementori sú najodpornejšie stvorenia, ktoré kráčali po tomto svete. Zamoria najtmavšie, najšpinavšie miesta, tešia sa z rozpadu a beznádeje, vysajú všetok mier, nádej a šťastie zo vzduchu okolo nich. Ak sa dostanete príliš blízko Dementora, tak z vás vysajú každý dobrý pocit, každú šťastnú spomienku. Ak budú môcť, Dementori sa na vás budú priživovať tak dlho, až dokiaľ vás nepremenia na niečo ako sú oni sami... zlé stvorenia bez duše. Neostane vám nič, len najhoršie skúsenosti z vášho života.“ J.K. Rowlingová

Na svete asi niet lepšieho vysvetlenia ako je toto. Ak sa cítite podobne, tak sa nebojte vyhľadať odbornú pomoc.

Na to, aby ste boli diagnostikovaná s depresiou, musíte zájsť k psychiatrovi, eventuálne k psychológovi alebo obvodnému lekárovi, ktorý vás vie ďalej odporučiť. Položí vám niekoľko otázok a povedie s vami dôverný rozhovor. Určí vám druh depresie a následne sa rozhodne o liečbe.

Depresiu môžeme rozdeliť podľa niekoľkých faktorov. Buď podľa spôsobu vzniku na:

  • endogénnu - vzniknutú bez vonkajších činiteľov ako napr. úmrtie. Má často vrodený podklad a pacient ju zdedí po rodičovi. Pravá príčina ostáva otázna.
  • exogénnu, ktorá vzniká ako reakcia na stresujúcu udalosť (napr. po havárii auta, lietadla, úmrtí, rozvode).
  • organickú (symptomatická), ktorá vznikla následkom úrazu, ktorý poškodil mozog. Organická príčina môže mať pôvod aj vo vnútorných orgánoch tela ako sú poruchy pečene alebo podžalúdkovej žľazy, čomu zodpovedá napr. cukrovka.
  • farmakologickú, ktorú spojujeme s užívaním liekov, napr. hormónov (hormonálna antikoncepcia).
  • psychogénnu, ktorá má duševný pôvod. Je to reakcia na nejaký neprimeraný stav ako je psychické vyčerpanie či neuróza (charakteristická pocitmi úzkosti a nervozitou).
  • larvovanú,ktorá je psychosomatická, teda prejavuje sa v tele, hoci jej príčina je v psychike. Napríklad sa môže prejavovať ako bolesť hlavy, na ktorú zaberú až antidepresíva. Je veľmi pekným príkladom toho, že psychika dokáže ovplyvniť fungovanie ľudského tela.

Iným spôsobom delenia je rozdelenie podľa závažnosti problémov na:

  • ľahkú, kde sa pacient uzavrie do seba a nemá radosť z vecí, ktoré ho predtým tešili. Bežné povinnosti zvláda relatívne dobre. Lieči sa ambulantne.
  • stredne ťažkú, kedy pacient už nezvláda bežné činnosti. Uzavrie sa do seba a izoluje sa od okolia. Lieči sa ambulantne alebo hospitalizáciou v nemocnici.
  • ťažkú, ktorá je charakteristická akýmsi “vypnutím” a úplným nezáujmom o svet. Pacient môže pozerať televíziu, ale nestará sa o seba, nemá záujem o okolité dianie a zožiera sa negatívnymi myšlienkami a pocitmi. Existuje však aj agitovaná forma, kedy je pacient nepokojný a chaotický. V ťažkej forme sa môžu objaviť aj halucinácie alebo blúznenie a vtedy sa jedná o ťažkú formu s psychotickými príznakmi. Liečba je samozrejme hospitalizácia na psychiatrickom oddelení.

Čo predchádza depresii?

Ako rozoznať depresiu od smútku, strachu a prázdnoty?

Každú zadržanú emóciu, ktorá zostane nevypovedaná a nepomenovaná, nemožno ani riešiť. A zostáva niekde visieť. Je otázne ako a kedy sa prejaví. Či už ako rôzne ochorenie tela - žalúdočné vredy, bolesti chrbtice, migrény a podobne. Alebo ako psychický kolaps po zdanlivo banálnom probléme, kedy človek zvládol napríklad smrť partnera, dieťaťa, či ochorenie v rodine. No položí ho smrť domáceho maznáčika. Človek sa zosype a skončí na antidepresívach.
Ak má človek pochybnosti o svojom psychickom zdraví, odborník je ten, čo to dokáže rozoznať. Sú rôzne metódy, ktoré môže použiť. V rámci diferenciálnej diagnostiky sa pacientovi dávajú dotazníky, ktoré pomôžu preskúmať do akej miery je zasiahnutá telesná časť, nálada a výkonnosť človeka. Psychológ skúma či sa v posledných troch týždňoch vyskytlo nechutenstvo, strata nálady, strata záujmu o veci, ktoré človeka doteraz tešili, zhoršený spánok, koncentrácia, poruchy pamäti, znížená výkonnosť.
Ďalej sa zohľadňuje osobnosť a emocionalita človeka pomocou projektívnych testov a metód. Psychológ sa pozrie na aktuálne prežívanie človeka a aké obranné mechanizmy si vybudovala jeho osobnosť.
V priebehu života sa každý z nás stretne so smútkom, dokonca 20% ľudí prekoná depresiu bez toho, aby si tento zdravotný problém pomenovali a vyliečia sa z nej sami. V takomto prípade je však prítomné riziko, že ak depresiu človek rieši bez odbornej pomoci, môže sa stať, že nemá správne ozrejmenú príčinu, dôsledok a súvislosti toho, prečo sa tento problém vyskytol. Následkom čoho sa môže depresia objavovať opakovane. V takom prípade je návšteva lekára nevyhnutná, aby zohľadnil prípadnú potrebu farmakologickej liečby.

Je potrebné riešiť každý smútok s odborníkom?

Je potrebné zohľadniť osobnosť a temperament človeka a v akej situácii sa nachádza. Ale platí pravidlo, že pokiaľ vaša nálada zasahuje do kvality vášho života dlhšie ako mesiac, je potrebné poradiť sa s odborníkom. Pekný príklad toho, ako na nás vplývajú rôzne životné udalosti, je tabuľka, ktorú vytvoril lekár Hans Selye. Vypracoval tabuľku kde vymedzil situácie, ktoré nám vytvárajú určité hodnoty stresu. Využíva na to bodové ohodnotenie. Pokiaľ sa človeku v priebehu jedného roka nazbierajú body za tieto stresové situácie, je predpoklad, že sa s tým nevie vysporiadať sám a vyžiada si to svoju daň na psychickom/fyzickom zdraví.

Je potrebné riešiť každý smútok s odborníkom?

Osobnosť človeka vo veľkej miere určuje, ako si s týmito podnetmi dokáže človek poradiť. Niekto berie problém ako výzvu, niekto ako koniec sveta. Pri riešení problémov človek pracuje s nejakými osvedčenými mechanizmami, vie čo mu na jeho nálady pomáha. Avšak ako zrejeme my ako ľudia, potrebujeme aby aj naše copingové mechanizmy rástli a vyvíjali sa, tak sa tomu deje najmä počas obdobia krízy, smútku, alebo nečakaných životných udalostí. Je potrebné podotknúť, že neplatí mýtus, že psychológa vyhľadá len slabá osobnosť. Nie je to pravda, aj osobnostiam, ktoré považujeme za zrelé a silné predsa vždy dobre padne, keď nie je odkázaný pomôcť si sám, a ťažkým obdobím mu pomáha prechádzať ďalší človek.

Čo by sme si mali všímať na členoch svojej rodiny, príbuzných, kamarátoch?

Ak sa vám niekto zdôverí o svojich psychických problémoch, prejavil vám veľkú dôveru a česť. Je to akási prosba o pomoc. Najdôležitejším varovným signálom, že ide do tuhého je, keď človek dokáže formulovať vety o samovražde: "Toto keby som užil vo väčších dávkach,.. Rozmýšľam, čo by sa stalo na tomto svete, ak by som tu už nebol...". Je to znamenie toho, že človek už nad smrťou rozmýšľa a považuje svoju situáciu za bezvýchodiskovú. Sám nevie vyhľadať pomoc a tým, že sa vám zdôveruje vás žiada, aby ste zakročili.

Ďalším znakom môže byť plynulá zmena v správaní. Ak to bol človek zo zmyslom pre humor, alebo rodinne založený a teraz nevie vyvinúť aktivitu, aby sa s vami zasmial, bol v spoločnosti a podobne, je to znakom, že prežíva také emócie, s ktorými si nevie poradiť sám. V tomto prípade sa nepýtajte, ako môžete pomôcť, ale skúste pomenovať čo sa vám nezdá a navrhnúť konkrétne možnosti pomoci, ako pomôcť mu v domácnosti, zistiť možnosti terapie v blízkom okolí a podobne.

Prejavy v správaní by sme mohli popísať v týchto oblastiach:

  • somatické prejavy (strata chuti do jedla, menej spánku, bolesti hlavy, zvýšená únava).
  • nálada: smútok, plač alebo apatia, rezignovanosť.
  • výkonnosť: zlá pozornosť, zábudlivosť.

Aká liečba sa využíva na depresívnu poruchu?

Každá liečba akéhokoľvek ochorenia pozostáva z dvoch zložiek. Zložky nefarmakologickej a zložky farmakologickej.

Farmakologická liečba

Ako z názvu vyplýva, farmakologická liečba pozostáva z liekov – tzv. antidepresív. Antidepresíva ovplyvňujú hladinu mozgových neurotransmiterov, teda chemických látok, vďaka ktorým si bunky medzi sebou posúvajú informácie. Ak si to chcete predstaviť prakticky, tak vďaka neurotransmiteru si môžete spomenúť na nejakú príhodu zo života alebo môžete napríklad pohnúť rukou.
Bunky si medzi sebou posúvali informáciu o tom, že ňou chcete pohnúť, až ste ňou napokon pohli. Neurotransmiteri v mozgu by sa mali nachádzať v rovnováhe – misky váh by mali byť pre každý jeden neurotransmiter v rovnakom pomere s ostatnými. Avšak pri depresii (a aj ďalších psychických ochoreniach), sa misky váh nakláňajú na rôzne strany. Niečoho je viac a niečoho menej Antidepresíva sa snažia vyrovnať jednotlivé misky a nastoliť rovnováhu.
Na liečbu depresie máme aktuálne široké spektrá možností a poznáme mnoho liečiv. Len psychiater vám vie odporučiť lieky priamo na váš druh problémov, pretože jednotlivé liečivá sa líšia. Napr. jeden typ lieku zaberá lepšie na nespavosť, ďalšie nie sú vhodné pre pacientov so srdcovými chorobami atď.
Chvíľku trvá, kým sa telo nastaví na účinky antidepresív, mozog vyhodnotí situáciu a prispôsobí sa daným dávkam a začína sám prispôsobovať produkciu hormónov. Prvé priaznivé účinky môže na sebe človek badať priemerne za dva až štyri týždne.

Nefarmakologická liečba

Farmakologická liečba je ale iba jedna časť. Jej nevyhnutným doplnkom je nefarmakologická liečba. Nejedná sa o liečbu liekmi, ale o zmenu životného štýlu.
Táto liečba je svojím spôsobom náročnejšia. Vyžaduje si spoluprácu každého pacienta, pretože zmeny robí on sám, nie čarovné pilulky. Prevažne sa jedná o tieto úkony:

  • Psychoterapia: Posedenia u psychológia či psychiatra zamerané na pochopenie životnej situácie a zlepšenie kvality života. Mnoho ľudí si, bohužiaľ, ešte stále myslí, že k psychiatrovi chodia len „blázni“. Pozrime sa na to však takto. Ak niekto nejde k psychiatrovi, hoci má problémy a doktor mu dokáže pomôcť, kto je tu skutočný „blázon“? Ten čo naberie odvahu a ide, alebo ten, ktorý sa zbytočne mučí? Zamyslite sa nad tým každá sama.
  • Pravidelný pohyb. Cvičenie podľa nedávneho výskumu pomáha nastoliť fyzické zdravie, spokojnosť so životom, zlepšuje schopnosť učenia a sústredenia a psychickú pohodu.
  • Zdravá strava. Pravidelné stravovanie s dostatkom ovocia a zeleniny predchádza nadváhe, obezite, cukrovke a mnohým ďalších civilizačným ochoreniam. Aspoň nad jednou časťou života môžete mať pocit kontroly.
  • Rutina. Nikdy ju nepodceňujte. Dostane vás späť do bežného života.
  • Nastavte si životné ciele. Niečo, čo vás motivuje každý deň vstať z postele a pracovať na sebe. Zaslúžite si byť šťastná a spokojná.
  • Prevezmite zodpovednosť. Nevyhýbajte sa práci ani domácim povinnostiam. Len vás to bude ťahať spať na temné miesta.
  • Zabávajte sa. Naučte sa novú zručnosť. Potešíte tým svoj mozog aj svojho ducha. Ste šikovná a schopná. Dotiahli ste to až sem. Novou zručnosťou získate viac sebavedomia a pocit zadosťučinenia.

Depresia
Popis obrázku: Hoci a môže zdať ťažké požiadať o pomoc, nebojte sa toho. Nie ste v tom sama.

Samotná depresia ale nemusí byť len chorobou samou o sebe, ale symptómom, teda príznakom inej choroby. Medzi takéto choroby patrí napríklad:

...a mnoho ďalších. Pointou tohto zoznamu príkladov je, aby ste sa nezabudli dať vyšetriť u svojho obvodného lekára na inú než „len“ psychickú príčinu vašich pocitov. Môžete mať inú nerovnováhu vo svojom tele. Keď sa upraví, tak sa zlepší aj depresia.

Okrem depresívnej poruchy depresia môže byť súčasťou aj bipolárnej poruchy, cyklotymie alebo dystymie. Pozrime sa čo sa za jednotlivými názvami skrýva:

  • Bipolárna porucha nesie aj ďalší názov – mániodepresívna psychóza. Ochorenie má dve základné fázy : mánickú a depresívnu. Tieto sa striedajú. Počas manického štádia pacient pociťuje prehnanú aktivitu a výrazne zvýšené sebavedomie. Môže byť agresívny alebo podráždený. Nepotrebuje spať, má zrýchlené tempo reči, neudrží myšlienkové línie, nevie vydržať na jednom mieste. Druhá fáza je depresívna, ktorá zodpovedá príznakom opísaným vyššie. Liečba tejto poruchy je náročná. Pozostáva v snahe stabilizovať náladu a zmierniť depresiu.
  • Cyklotymia je zjednodušene povedané – bipolárna porucha v menšom balíčku. Opäť sa strieda depresívna nálada s povznesenou, veselou, avšak nie je tak intenzívna. Je veľmi ťažké stanoviť túto diagnózu na základe krátkeho pozorovania. Psychiater alebo psychológ vás musí dlhodobo sledovať. Vy samé si túto diagnózu objektívne nedokážete stanoviť.
  • Dystymia je zase obdoba depresívnej poruchy ale opäť v malom balení. Pacienti sú posmutnejší či pesimistickí. Tento stav musí trvať, rovnako ako u cyklotymie, aspoň dva roky, aby bola stanovená diagnóza. Tú opäť dokáže stanoviť psychiater po dlhodobom objektívnom pozorovaní.
  • Ďalšou možnou formou depresie je popôrodná depresia. Mamičky pod vplyvom emócii vyvolaných hormonálnymi zmenami majú pocit, že sa nedokážu o novorodenca postarať. Viac si môžete prečítať v samostanom článku: Popôrodná depresia.

Na každý problém existuje riešenie. Ženy sú od prírody silné tvory. Nejaká depresia nás nezastaví. Myslite na to, keď budete mať problém, nebojte sa požiadať o pomoc.
Nemusíte byť na to sama.

Text po odbornej stránke skontrolovala:
Mgr. Judita Malik
klinická psychologička

Viac o depresii na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21495519
  2. https://www.webmd.com/depression/features/natural-treatments#1
  3. http://sk.medixa.org/choroby/bipolarna-porucha
  4. https://www.wikiskripta.eu/w/Dystymie
  5. https://www.wikiskripta.eu/w/Cyklotymie
  6. https://web.archive.org/web/20190611120221/https://www.nimh.nih.gov/health/topics/bipolar-disorde...
  7. https://en.wikipedia.org/wiki/DSM-5
  8. http://intravitam.eu/2017/08/06/spovedmedicky/
  9. http://www.deprese.psychoweb.cz/deprese-uvod/typy-deprese

Použité zdroje obrázkov

  1. https://www.pexels.com/photo/looking-for-a-friend-bear-165263/
  2. https://www.pexels.com/photo/adult-art-conceptual-dark-278312/
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Hodnotenia a skúsenosti s depresiou

Máš skúsenosť s depresiou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
peterkov78  11. sep 2015

Ako som prekonal depresiu.

Toto je článok o tom, ako som prešiel obdobím depresie. Píšem ho, aby som skúsil pomôcť tým, ktorí si takýmto obdobím prechádzajú. Aby si ním prešli, pokiaľ možno čo najľahšie. V súčasnosti depresiou netrpím. Vediem šťastný rodinný život, mám prácu, priateľov, koníčky. Cítim sa spokojný a šťastný, nepociťujem žiadny z príznakov, ktoré som mal, keď som si depresiou prechádzal.

Takže depresia sa určite prekonať dá. Moje rady v tom môžu pomôcť, ale napíšem aj niekoľko obmedzení, kedy možno nebudú fungovať. V mojom prípade spustil depresiu citový dôvod. Stratil som šancu u jednej ženy. Prišiel som tak o budúcnosť, ktorú som si predstavoval. V hlave sa mi zrútili veľké plány, na ktoré som sa tešil a to spustilo depresiu. Môj prípad bol teda taký, že dôvod depresie už sa stal, nedalo sa s tým nič robiť, len zmieriť sa s tým a vyrovnať. Ak u niekoho dôvody depresie neustále pretrvávajú, nie som si istý, či tieto rady zaberú. Ak aj zaberú, depresia by sa mohla možno znovu spustiť, keď sa dôvody znovu prejavia. Tiež môj dôvod bol „iba“ citový. Ak u niekoho spôsobili depresiu zdravotné dôvody, či úmrtie blízkej osoby, je možné, že moje rady nebudú stačiť.

Bola to naozaj depresia? Tak tiež som dlho rozmýšľal, čo mi vlastne je. Nemohol som kvôli tomu spávať a urobil som si internetový test na depresiu. Samozrejme internet nie je lekár, ale mal som takmer každý príznak depresie, na ktorý sa v teste pýtali: nemohol som dobre spávať, mal som veľký problém sa premôcť aj k bežným činnostiam, bol som smutný a skleslý, vyhýbal som sa námahe, mentálne výkony v práci boli slabšie ako predtým, často sa mi ani nechcelo vstať z postele a mnohé ďalšie. Na základe toho som si diagnostikoval depresiu. Vyhľadal som neskôr aj odbornú pomoc, psychologickú aj psychiatrickú. Psychologička aj psychiatrička uznali, že trpím depresiou a snažili sa mi pomôcť. Ani jedna moju diagnózu nespochybnila.

Keďže dôvod mojej depresie bol už minulosťou, chcel som najmä depresiu prekonať a žiť ako predtým, normálne. Aj keď som sa o to snažil, nešlo to. Skúšal som rôzne veci na prekonanie depresie a popíšem, ako zabrali.

Prečítal som si, že človek trpiaci depresiou by nemal robiť veľké zmeny v svojom živote. Pretože tým svoj stav nezlepší a keďže je citovo a rozumovo na dne, pravdepodobne tie veľké zmeny neurobí dostatočne dobre, prípade ich vôbec nezvládne. S tým súhlasím a snažil som sa toho držať. (Samozrejme výnimka je životná zmena, ktorá odstráni dôvod depresie, ak ešte pretrváva.) Snažil som sa žiť čo najviac tak ako predtým, chodil som do práce, stretával sa kamarátmi, snažil sa nadviazať nové vzťahy. Často to bolo ťažké. Ťažké bolo pre mňa udržiavať aj normálnu príjemnú konverzáciu o jednoduchých témach. V práci som cítil, že mi to nejde. Nechcelo sa mi ani rozmýšľať. Nutné povinnosti som sa snažil splniť, ale nebolo to ono. Našťastie som mal dobrý vzťah so šéfom, takže aj keď videl, že mi to nejde, toleroval to. Obával som sa, že tento úbytok rozumových schopností bude trvalý. Našťastie to tak nebolo. V súčasnosti ma opäť baví premýšľať o nových veciach a mám dobrý pocit, keď vyriešim nejaký zložitejší pracovný problém. Vtedy som tiež premýšľal, že prácu nechám, ale vedel som, že môj stav sa nezlepší zo dňa na deň. (To už som vedel, z toho, ako dlho to celé trvalo.) Naviac ani doma mi nebolo dobre. V podstate mi bolo jedno, či som v práci, alebo doma, nikde som sa dobre necítil. Obával som sa, že keď budem len doma, stav sa ešte zhorší, lebo budem ešte viac vystavený samote a depresívnym myšlienkam. Takže som sa snažil pracovať tak dobre, ako sa dalo. Stretával som sa s kolegami a snažil som sa s nimi normálne rozprávať (počas obeda a mimo prácu) aj keď ma to stálo veľa úsilia.

Prečítal som si, že depresia trvá priemerne 6 mesiacov, (určite sú odchýlky a každý človek je iný, ale u mňa to približne platilo). To ma potešilo aj zarmútilo. Na jednej strane som bol rád, že to prejde. Na druhej strane som sa snažil žiť normálne hneď, ale nešlo to. Uvedomoval som si, že je na mne akási emocionálna deka, ktorá mi bráni sa normálne prejavovať. Aj keď som o tom vedel a snažil sa jej zbaviť čo najrýchlejšie, nešlo to. Deň plynul jeden za druhým a stav sa takmer nemenil. Zrejme je ten čas potrebný. Keďže sa mi zrútili veľké plány, ktoré som mal, musel som si zvyknúť na nový život bez nich. Za čas v depresii sa mi rozhodne nepodarilo naplánovať si budúcnosť nanovo, inak a lepšie. To prišlo až neskôr. Počas depresie som si však musel zvyknúť na život, aký mám a ten žiť.

Počas obdobia depresie som prirodzene vypustil aktivity, ktoré vyžadujú veľkú emocionálnu, alebo fyzickú energiu. Nechcelo sa mi do nich, nechcel som sa spoločensky strápniť, či upozorňovať na svoj stav. To asi nejakým spôsobom urobí každý. Ale byť zavretý na izbe a ležať, či pozerať televízor je po nejakom čase tiež ubíjajúce, takže niečo som robiť musel. Vyhľadával som preto aktivity, kde bola pasívna zábava. Chodil som s kamarátmi pozerať šport a pritom si niečo decentne vypiť. (Neopíjal som sa, nepomáha to – keď mám depresiu, nechcem k tomu ešte aj opicu.) Chodil som na plaváreň a na wellness. Plával som málo, viac času som trávil vo vírivke, alebo saune. Vyberal som si spoločenské aktivity, ktoré nevyžadovali veľkú aktivitu z mojej strany a snažil som sa počas nich pôsobiť normálne. Veľa času som trávil aj s rodičmi, ktorí vedeli o mojom stave a prijali to, že väčšinu času len oddychujem a pasívne sledujem, čo sa deje okolo mňa. Na dobré jedlo som sa tešil a doprial som si ho, ale nechcel som začať s obezitou, preto som jedol tiež len primerane. Takže žil som pasívnejším spôsobom a doprial som si malé pasívne potešenia ako sledovanie športu, wellness, jedlo, pitie.

V čase depresie som bol slobodný, bez záväzkov. Kým začala depresia, uplynuli asi dva-tri mesiace odvtedy, čo som sa definitívne prestal snažiť o jednu ženu. Počas týchto mesiacov som sa snažil randiť s inými ženami. Keď depresia vypukla, v randení som pokračoval. V randení som ďaleko nezašiel, maximálne bolo niekoľko stretnutí a prvé bozky, a potom to už skončilo. V stave, v akom som bol, som nebol veľmi schopný dlhodobejšie ženu zaujať. Chodil som na rande, lebo som nechcel úplne prísť o svoje spoločenské schopnosti. Takže, čo sa týka nadväzovania nových vzťahov, nemám radu. Je to individuálne. Ak ste toho schopný a dáva vám to viac ako berie, potom to skúste, ale veľké výsledky nečakajte. Ak toho schopný nie ste, nenadväzujte, nič sa nestane. Po prekonaní depresie som nadväzoval vzťahy omnoho ľahšie a v súčasnosti žijem v šťastnom manželstve.

Ak už máte vzťah, potom platí vyššie spomenutá rada o nerobení veľkých zmien. Tj. nesnažte sa ho skončiť, nepomôže to. (Výnimka je, ak je práve ten vzťah, alebo niečo, čo sa v ňom odohralo príčinou, ktorá depresiu spustila a stále ju udržuje, či zväčšuje.) Partnerovi / partnerke asi váš stav neunikne a tak je dobré sa mu zveriť. Je možné, že to váš vzťah nevydrží a skončí, ale iniciatíva by nemala ísť z vašej strany. Nechajte na partnerovi / partnerke, aby zvážil, či má záujem prekonať spolu s vami ťažké obdobie a bude veriť, že všetko bude neskôr rovnaké ako predtým, alebo aj lepšie. Možno to zvládnete, možno nie.

Keďže som už dlhší čas žil s depresiou a chcel som žiť normálne, vyhľadal som odbornú pomoc. Najprv psychologickú. Psychológ v našej krajine je absolvent filozofickej fakulty a nemá právomoc predpisovať lieky. Jeho pomoc je tak výlučne slovná. Pomáha na základe svojho štúdia choroby a skúseností s podobnými prípadmi. Psychologičku som predtým nepoznal, našiel som ju na internete. Psychologická pomoc mi celkom pomáhala. Počas sedenia a po ňom som sa cítil lepšie. Nevýhodou bolo, že sedenie bolo raz do týždňa. Takže mi zlepšilo stav na jedno popoludnie a potom som žil ďalších 6 a pol dňa v depresii, kým som nešiel na ďalšie. Možno som mohol chodiť na sedenia častejšie. Čo sa týka dlhodobejšej pomoci, tak jednak ma psychologička motivovala, aby som mobilizoval vlastné sily. Na každom sedení som ohodnotil svoj stav, ako sa cítim na stupnici 1-10, (1-úplne na dne, 10-úplne dobre.) Začal som na 3, potom sa hýbal na 2-3, ale postupne som sa dvíhal a na posledných sedeniach som hovoril 6-8. Keďže som tak hovoril, (je to veľmi subjektívne takto ohodnotiť), snažil som sa, aby môj skutočný stav tomu odpovedal. Povedala mi aj niekoľko rád do života, ktoré čiastočne rozptýlili niektoré moje pesimistické myšlienky, ale tých rád bolo menej, ako som čakal.

Vyhľadal som aj psychiatrickú pomoc. Na internete som na fóre prečítal, aké lieky zaberajú. Išiel som za psychiatričkou a požiadal ju o pomoc a povedal jej o týchto liekoch. Slovnú pomoc od psychiatričky som nedostal žiadnu. Lieky, o ktoré som požiadal, mi predpísala. Nemal som pocit, že by mi pomohli. Nechcem teraz znevažovať lieky, viem, že na fórach je veľa ľudí, ktorí si ich pochvaľujú. Možno som mohol vyskúšať iný liek. V mojom prípade som však necítil žiadny efekt liekov, (pozitívny, ani negatívny.)

Po približne 5-6 mesiacov depresie som išiel na dovolenku k moru. Táto dovolenka znamenala pre mňa veľký posun k lepšiemu. Z depresie som sa vďaka nej definitívne dostal. Ešte aj po nej som bol niekoľko mesiacov trochu utlmený. Avšak náladu už som mal dobrú, bol som v podstate so svojim životom spokojný. Na dovolenke som si užil najmä akvapark. Niekoľko hodín som strávil na tobogánoch a užíval som si to. Z tobogánov som sa vrátil nadšený, čo sa mi predtým nestalo viac ako pol roka. Dovolenka a najmä akvapark zanechali vo mne príjemné spomienky, na ktoré som rád potom spomínal a to mi neskôr tiež zlepšovalo náladu.

Myslím, že práve to je možnosť, ako si človek s depresiou môže pomôcť. A to je – dopriať si veľké potešenie. Pre každého to môže byť niečo iné. Pre mňa to bol akvapark. Pre niekoho to môže byť koncert svetoznámej kapely, pre niekoho divadelné predstavenie, na ktoré vždy chcel ísť. Je jasné, že v depresii nemá človek energiu na to, aby absolvoval niečo aktívne. Preto to potešenie by mala byť pasívna zábava. Niečo, čo by si za normálnych okolností nedoprial, lebo sa mu to zdá priveľa. Ale v depresii je práve toto „liekom“. Niekedy človek v depresii nemá dosť energie ani na to, aby si vybavil podobnú pasívnu zábavu. V tom prípade, je dobré požiadať blízkeho človeka, ktorý vie o vašom stave, aby vám pomohol. Povedať mu, čo by mohlo pomôcť a požiadať ho, aby to pre vás zorganizoval.

Takéto väčšie radosti zvyčajne idú do peňazí. To je pravda. Ak si to však môžete dovoliť, potom to odporúčam. Aj liečba niečo stojí. A váš stav je výnimočný a v tomto prípade to môže pomôcť. Po prekonaní depresie sa opäť vrátite do skromnejšieho života. Ale myslím, že to zlepšenie stavu za to stojí. Dôležité tiež je, aby to bolo niečo, čo vám skutočne urobí radosť. Alebo to aspoň predpokladáte. Zvyčajne sú to veci, z ktorých ste sa tešili aj v minulosti. Ak vás však niekto volá na dovolenku, a vy viete, že sa tam dobre cítiť nebudete, je zbytočné tam chodiť.

Takže na záver zhrniem svoje rady a odporúčania:
1. Doprajte si veľkú radosť. Pre každého to môže byť niečo iné – dovolenka s akvaparkom, veľký koncert, divadelný festival,... Niečo čo by ste si za normálnych okolností nedopriali. Mala by to byť najmä pasívna zábava. Ak nemáte dosť energie na to, aby ste si ju zorganizovali, požiadajte niekoho blízkeho, aby to pre vás urobil.
2. Nechajte uplynúť nejaký čas. To asi každý chtiac-nechtiac urobí, ale píšem to, lebo je dobré si to uvedomiť. Čas je potrebný, aby si človek na novú situáciu zvykol a dokázal sa z nej postupne vyhrabávať. Počas toho času sa snažte žiť čo najviac ako predtým.
3. Vyhľadajte odbornú pomoc. Mne viac pomohla psychologická, ale viem, že aj psychiatrická môže pomôcť. (Na fórach je veľa pozitívnych príkladov.) Ak nie je odborná pomoc dostatočná, skúste jej viac (viac sedení.) Ak pomoc nezaberie, skúste inú. (Iný liek, či odborník.)

No a pripomeniem tiež, čo nerobiť:
Nerobte veľké zmeny vo svojom živote, ktoré nemusíte. V depresii nepomôžu a aj zmena je záťaž (treba si spočiatku zvykať na nové veci), preto by mohli vášmu stavu aj poškodiť.
6 ľudí považuje za užitočné