KočíkopédiaNáročné dieťa
Pojem „náročné“ dieťa u nás nie je príliš udomácnený. Rodičia „náročných“ bábätiek sa pýtajú: „Prečo je moje dieťa iné? Prečo nespí celú noc? Prečo sme neporovnateľne viac unavení ako naši priatelia s malými deťmi? Čo robíme zle?“
Pokiaľ sa, milí rodičia, snažíte ako najlepšie dokážete, všetko je v poriadku. Vaše milované dieťa sa iba správa tak, ako sa narodilo. Nie preto, že by vaša rodičovská výchova v niečom pochybila, ale preto, že prišlo na svet ako dieťa s jedinečnými osobnostnými črtami.
12 charakteristických čŕt "náročného" dieťaťa
Chcete vedieť, či je ním aj vaše dieťa? Tu sú:
- Horlivosť - Náročné deti fungujú na plné obrátky. Intenzívne, usilovne a horlivo sa prejavujú vo všetkých činnostiach a aktivitách.
- Hyperaktivita - Náročné dieťa je stále pripravené „k aktivite“. Hyperaktivita, ako nadmerná činnosť, sa v prípade týchto detí spája s príbuznou črtou – hypertóniou. Pojem hypertónia vyjadruje vzťah k svalom, ktoré sú často napäté, stiahnuté, doslova pripravené na akciu, čakajúce na explóziu.
- Vyčerpávanie rodičov - Náročné bábätká vysajú z unavených rodičov aj posledný kúsok energie, a potom si vyžadujú ešte čosi navyše. Rodičia starostlivosť o náročné deti oprávnene považujú za vyčerpávajúcu.
- Dojčenie ako obživa, upokojenie a zábava - Rodičia sa v uspokojovaní potrieb náročných detí postupne zdokonaľujú. Vlastnými skúsenosťami napríklad zistia, že dojčenie11 pre náročné dieťa nie je len zdrojom obživy, ale predovšetkým jednoduchým, zaručeným spôsobom upokojenia, často aj zábavy.
- Vyžadovanie - Náročné deti vyžadujú od rodiča stopercentnú pohotovosť a okamžitú reakciu na požiadavku, ktorú vedia poriadne dôrazne „vysloviť“. Táto črta, viac ako iné, privádza rodičov k pocitu kontroly a manipulácie zo strany malého ukričaného drobca.
- Časté prebúdzanie - Novorodenci a dojčatá sa značnú časť spánku, na rozdiel od väčších detí a dospelých, nachádzajú v etape takzvaného ľahkého spánku, z ktorého veľmi ľahko precitnú a prebudia sa.
- Nespokojnosť - Prax rodičov náročných detí potvrdzuje, aké náročné je uspokojovať požiadavky nemluvniat za každých okolností, a to ešte „na výbornú“. Preto občasné zlyhanie, niekedy dokonca rastúca neschopnosť správne reagovať na potreby náročného dieťaťa, pôsobí na rodičov značne frustrujúco.
- Nepredvídateľnosť - Rodičia náročných detí sa neraz rozčarovane pýtajú: „Kde robím chybu? Ako to, že čo včera na čertíka zabralo, dnes už vôbec nezaberá?“ Zachváti ich pocit sklamania.
- Precitlivenosť - Náročné deti sú dobre „informované“ o dianí v ich bezprostrednom okolí. Výnimočne cítia, vnímajú, odhadujú. Otvorene dávajú najavo svoje očakávania, rovnako ako spokojnosť s ich naplnením.
- Neodložiteľnosť - Náročné dieťa túži po kontakte. Zbožňuje dotyk s pokožkou mamy, najradšej sa k nej túli v jej posteli. Alebo miluje kontakt v pohybe, napríklad pohojdávanie pri sedení, pri státí, pri chôdzi.
- Neschopnosť sebaupokojenia - Nerealistickou rodičovskou predstavou o zaspávaní náročných detí je tá, že svoje dieťatko uložia do postieľky, ono si pomrnčí, unaví sa, pri cumľaní spokojne zatvorí očká.
- Citlivosť na odlúčenie - Väčšina dospelých presadzuje názor, že deti by sa mali naučiť byť samostatné. Čím skôr, tým lepšie. Podľa tejto mienky matka a dieťa predstavujú nezávislé osoby, schopné existovať „na vlastnú päsť“.
Povzbudenie pre rodičov
Označenie „náročné dieťa“ nie je choroba ani diagnóza. Áno, náročné dieťa je horlivé, precitlivelé, neodložiteľné, často sa prebúdza a veľa toho od vás vyžaduje, ale všetky charakteristické znaky platia len do okamžiku, kedy sa schúli do vašej náruče. Do náruče vyčerpanej mamy, kde sa cíti najlepšie a stáva sa spokojným dieťatkom. Vydržte túto náročnú výchovnú skúšku, odmena sa prejaví v podobe jedinečnej, zdravej, sebavedomej a životaschopnej osobnosti vašeho potomka.
Viac o náročnom dieťati na modrykonik.sk
- Diskusia: Náročné deti. Aké sú?
- Diskusia: Ako vychovávať náročné dieťa?
- Skupina užívateliek: Spinkáme len u maminky na prsníku
Použité zdroje
Hodnotenia a skúsenosti s náročným dieťaťom
Mám náročné dieťa 8 rokov
Od narodenia, prebdené noci, nespavosť, v kuse v pohybe. Ak nebol zahŕňaný novými podnetmi, tak bol zlý. Paradoxne, málo plakával, dokonca aj pri pádoch a malých úrazoch, pri uštipnutí včelou, dokonca raz padol na schodoch asi ako 2 ročný a prišiel za mnou, že aha a krvácali mu ústa... Všetko bez plaču. To má doteraz, plače keď sa jeduje, že nie je niečo podľa neho, že svet sa netočí ako on v danom momente chce. Na druhej strane, všetká tá náročnosť sa prejavila tým, že veľmi skoro všetko porozumel, chápal až prekvapivo rýchlo. Veľmi skoro rozprával a neskomoloval ani ťažké slová a používal ich v správnych situáciách. Áno, v škôlke si nevedel nájsť svoje miesto, bol skôr pri učiteľkách, ktoré ho, bohužiaľ, ignorovali. Vôbec si nevšimli, že on im z nástenky číta nápisy. Aj sa relatívne sám naučil čítať ešte pred nástupom do ZŠ. Z niektorých situácií, ktoré som s ním zažívala denno denne som bola zúfalá a nešťastná. Preplakala som niekoľko nocí. Navštívila som psychologičku a po dôkladnom viac dňovom testovaní mi doporučila, dať ho do ZŚ pre nadané deti. Je tam už dva roky a je nesmierne šťastný, rád chodí do školy a má kamošov presne ako je on. Tiež mi psychologička povadala, že je to veľmi náročné aj, že to bude. Tiež však, že vyrastie a bude to lepšie. Každý deň je s ním náročný, ale som šťastná, že ho mám a dúfam, že všetká tá moja energia, snaha a obeta raz prinesie to ovocie.
16 ľudí považuje za užitočné
Náročné dieťa vs. výchova
Áno, poznám to. Mám 2 deti. Jedno náročné, druhé... Druhé menej náročné 😁. Myslím, že niektoré veci (vyžadovanie okamžitej pozornosti...) nám "ujdú" pri nedôslednej alebo príliš pozornej a horlivej výchove, kedy potláčame vlastné potreby, lebo " svojmu zlatinku chceme dať to najlepšie" a väčšinou to, čo sme sami nedostali 😏 To som zistila, to som si odskúšala a overila na svojich deťoch a to som sa po skúsenostiach s prvým, pri druhom snažila eliminovať 😉 Zistila som totiž, že tá náročnosť pokračuje až do puberty a trápi sa nielen rodič, ale aj dieťa. Má totiž pocit, že celý svet bude tak obetavý a "po ruke" ako mama, a keď zistí, že to tak nie je, má pocit, že svet je zlý 😔 Potom je veľmi ťažké dieťaťu (tínedžerovi) vysvetliť, že svet si len jednoducho žije svoj život a ono je mu v podstate ukradnuté 🤷 Ja sama som bola dosť náročné dieťa a naozaj je pravda, že doteraz som na mnohé veci omnoho citlivejšia a moje okolie si to často odskáče... 😔 Je to potom trápenie pre všetkých.
11 ľudí považuje za užitočné
Náš je náročný na 100%
Náš spĺňa všetky body, až na to, že sa neupokojí ani v náručí mamky. Keď je len na pár sekúnd sám, spustí zadúšajúci plač. A najlepšia hračka je mamka a ocko.
2 ľudia považujú za užitočné
Aj našeho malého zaraďujem do tejto kategórie
Môj malý má rok a pol a tiež ho zaraďujem do tejto kategórie :) je extrémne rýchly, aktívny, behá a lezie na všetko. Keď sa mu niečo nedarí alebo nepáči, hádže sa o zem, kričí a zlostí sa. V okamihu je to zasa anjelik, ale len na krátko. Všetko chce skúsiť, vôbec sa nezastaví. Do 13 mesiacov sa budil aj 7x za noc, teraz sa to zlepšuje, no stále vstáva 2-3krát v noci. Verím, že bude silná osobnosť, má veľké srdce. Len teraz, keď je malý, je to niekedy príliš náročné. Aj preto chcem druhé dieťa, až keď bude trocha väčší.
2 ľudia považujú za užitočné
10 rokov v pohybe
Môj prvorodenný syn má 10 rokov a stále je to aktivita sama o sebe. Uf, náročné dieťa. Užili sme si celá rodina, nebývať vtedy s mamou vedľa v izbe, tak som už asi v blázinci.
No vyrástol z neho dobrý človek, nikdy nikomu neublíži. Je to úžasný človek, ktorý dúfam že sa nikdy nezmení.
Mamičky ktoré máte náročné deti nezúfajte, keď budú čítať, otázok bude menej, samé si nájdu čo ich bude zaujímať. A vyrastú z nich úžasné bytosti. Plné empatie ;-)
No vyrástol z neho dobrý človek, nikdy nikomu neublíži. Je to úžasný človek, ktorý dúfam že sa nikdy nezmení.
Mamičky ktoré máte náročné deti nezúfajte, keď budú čítať, otázok bude menej, samé si nájdu čo ich bude zaujímať. A vyrastú z nich úžasné bytosti. Plné empatie ;-)
12 ľudí považuje za užitočné
Je moja a ľúbim ju:-)
Moja slečna má skoro 6 rokov. Od úplného bábätka to bola zložitosť sama :-) nespala, vkuse prisatá na prsník, nonstop v pohybe, zlostná, doteraz spí s nami. Nakupovanie bolo a dodnes je veľké tabu :-) ale je veľmi šikovná, do všetkého hŕŕŕ, vnímavá, súcitná, náročná, ale milujem ju,iné dieťa by som určite nechcela.
10 ľudí považuje za užitočné
Bábätkom to zďaleka nekončí....
Ja mám dcéru, ktorá má 5,5 roka a myslím si, že od bábätká je náročné dieťa. O spánku nemohla byť ani reč, dojčenie bola pre ňu alfa a omega, stále v pohybe a vyžadujúca moju pozornosť, prítomnosť. Nielen keď bola bábätko, ale už aj ako škôlkarka. V noci nespí doteraz, budí sa častejšie ako 6-mesačný syn. Samozrejme vždy to bola moja vina, lebo som ju rozmaznala, lebo som nezniesla ako plače, tak som ju vzala na ruky.
Bála som sa mať druhé dieťa, ale po 5 rokoch som sa odhodlala a zistila som, že materská dovolenka môže byť naozaj dovolenka :-) Odvtedy neriešim. Dcéra je taká aká je a dúfam, že sa v živote nestratí vďaka svojej húževnatosti a energii. Aj keď niekedy mi už pri milióntej otázke typu-mamiiiii,a prečo má kométa chvost, mami a čo obsahujú výfukové plyny? a podobných dochádza energia :-)
Bála som sa mať druhé dieťa, ale po 5 rokoch som sa odhodlala a zistila som, že materská dovolenka môže byť naozaj dovolenka :-) Odvtedy neriešim. Dcéra je taká aká je a dúfam, že sa v živote nestratí vďaka svojej húževnatosti a energii. Aj keď niekedy mi už pri milióntej otázke typu-mamiiiii,a prečo má kométa chvost, mami a čo obsahujú výfukové plyny? a podobných dochádza energia :-)
8 ľudí považuje za užitočné
Moja raketa :-)
Zdravím, pridávame sa k Vám. Moja dcérka spĺňa všetky body uvedené vyššie. Má 2,5 roka a ešte aj v spánku akoby radar. Keď sa vzdialim, hneď je hore :-) Energie má na rozdávanie. Muż je tiež veľmi aktívny, ale častokrát zmorí :-) aj jeho. Muż sa občas smeje, že pri práci na stavbe domu si oddýchne :-)
Ale je to naše živé, šťastné, veselé, silné, hlasné zlatíčko s pevnou vôľou a dobrým srdiečkom. Jednoducho je jedinečná a všetko zvláda skôr. Keď mala 6. mes. sama vyliezla z kuchyne do bazéna. Chodí, pardón behá sama od necelých 9 mes. Od narodenia musí byť vkuse v pohybe, natriasať sa. Spí stále pri mne pri prsníku a predtým v šatke.
Časom ale badám, že sa vieme vcelku dohodnúť od tých dvoch rokov. Čo bol predtým krik, teraz sa dohodneme. Nepoužívam nálepku náročné dieťa, beriem to ako normál. Potrebuje ma, som tu a stíhame aj dom stavať.
Dieťa je častokrát odrazom okolia. Všímam si, že keď sme sami je najkľudnejšia. Denne sme však celé dni vonku, kúpili sme si trampolínu, kde vydrží skákať aj hodinu...v bazéne sa šmykne aj 50x a nikdy nestačì. Je pevná, svalnatá, otužilá, včera povedali, že oceľová :-) Je to náš malý nezmar, raketa.
S druhým dieťatkom ešte rok počkáme. Neviem si dve také spolu dosť dobre predstaviť :-) :-) :-)
Ale je to naše živé, šťastné, veselé, silné, hlasné zlatíčko s pevnou vôľou a dobrým srdiečkom. Jednoducho je jedinečná a všetko zvláda skôr. Keď mala 6. mes. sama vyliezla z kuchyne do bazéna. Chodí, pardón behá sama od necelých 9 mes. Od narodenia musí byť vkuse v pohybe, natriasať sa. Spí stále pri mne pri prsníku a predtým v šatke.
Časom ale badám, že sa vieme vcelku dohodnúť od tých dvoch rokov. Čo bol predtým krik, teraz sa dohodneme. Nepoužívam nálepku náročné dieťa, beriem to ako normál. Potrebuje ma, som tu a stíhame aj dom stavať.
Dieťa je častokrát odrazom okolia. Všímam si, že keď sme sami je najkľudnejšia. Denne sme však celé dni vonku, kúpili sme si trampolínu, kde vydrží skákať aj hodinu...v bazéne sa šmykne aj 50x a nikdy nestačì. Je pevná, svalnatá, otužilá, včera povedali, že oceľová :-) Je to náš malý nezmar, raketa.
S druhým dieťatkom ešte rok počkáme. Neviem si dve také spolu dosť dobre predstaviť :-) :-) :-)
9 ľudí považuje za užitočné
Keď ľudia považujú náročné dieťa za nevychované
Čo si budeme nahovárať, náročné dieťa máme aj my doma. Od narodenia je spánok preňho zbytočný pojem. Spáva málo a aj počas toho, čo spí, sa XY-krát zobudí. Počas dňa je stále v pohybe, nezastaví ani na sekundu. Aj keď sedí, stále musí mať milión aktivít. Iste, prehrá sa aj sám, ale väčšinou potrebuje mať spoločnosť. Deti miluje, najradšej by ich naháňal od rána do večera. No, tie ho majú ešte za malého krpca. Je extrémne šikovný a ovláda veľa vecí, ktoré sa učia až staršie deti. No, keď je niečo inak, ako si želá, je extrémne ukričaný a veľmi hlučný. Keď sa naplnia jeho očakávania, je veľmi šťastný a tiež to dáva najavo krikom.
Doma sme si už zvykli, deň nám ubieha skutočne rýchlo :-D No, horšie je to vonku, keď jeho akčnosti ľudia nerozumejú. Riešia, kde som urobila chybu, dohovárajú mi, ako by som ho mala vychovávať a nechápu, prečo tak strašne kričí. Všade v meste nás poznajú a keď prídeme do obchodu, predavačky prevracajú oči, v tom lepšom prípade nás obslúžia skôr. Dôvod? Lebo strašne to dieťa vrieska! /Neplače, ale vykrikuje/
Nie je to ľahké, pretože mu všetci dávajú hneď nálepku"nevychovaný" alebo "hyperaktívny". No, doktorka sa zatiaľ takému označeniu stráni. Syn je extra živé dieťa. Keď nevládze, pritúli sa ku mne na pár minút, dotankuje energiu a zas pokračuje do večera. Teraz je to už lepšie. No boli obdobia, keď sme s mužom nevládali vstať z gauča a venovať sa mu. A syn stále poskakoval, tancoval a behal s energiou na rozdávanie.
Ja, ako matka, som dlho rozmýšľala, kde som urobila chybu, čo robím zle... Najmä pod vplyvom okolia, ktoré riešilo to, čo my sme s manželom radšej neriešili. Rodinní príslušníci vyťahovali všetky moje "prehrešky" z tehotenstva (napríklad cestovanie vlakom do práce, jedna káva za mesiac a tak podobne :-D), ktoré zaručene spôsobili synovi túto "vadu". Bez pardonu sa o nás cudzí ľudia rozprávajú, keď prejdeme okolo a náhodou syn opäť "vyskakuje" z kočíka. A keď sme na ihrisku, matky tichých a pokojných detí prevracajú očami, prečo ten môj kričí, keď je hojdačka obsadená. Od 4 mesiacov mu idú zuby, jeden za druhým, takže to jeho nervozitu ešte znásobuje. Ale už len štyri, tak stále snívame o stíšení hlasitosti v našej domácnosti :-)
Nemyslite si, má určené hranice a sme prísni rodičia. Prísnejší, ako sme pôvodne plánovali. Inak to totiž nejde. Stále skúša, kam ešte sa dá zájsť. A tak my, tichí a "usadení" rodičia, máme akčné dieťa, ktoré nám vnieslo do života víchor. Je to naše malé tornádo a keď k nám príde na návštevu kľudné dieťa, nevieme si predstaviť, ako by sme sa zrazu nudili :-D To len každý okolo nás zalamuje rukami, čo to máme za dieťa... Ale už nerozmýšľam, kde som urobila chybu. Radšej nech je stále v pohybe, akoby sme mali plakať pri cvičeniach, rehabilitáciách a rôznych diagnózach, ktoré sa nedajú ovplyvniť.
Sú rôzne deti, niektoré pokojné, niektoré akčné a niektoré náročné. Každé jedno sa dá vychovať správne, len to vyžaduje rôzne úrovne úsilia. Preto nesúďte, keď vonku vidíte také dieťa, ktoré je akoby poskladané z týchto bodov vo wiki MK - nikdy neviete, či presne také raz nebude mať doma aj vy :-)
Doma sme si už zvykli, deň nám ubieha skutočne rýchlo :-D No, horšie je to vonku, keď jeho akčnosti ľudia nerozumejú. Riešia, kde som urobila chybu, dohovárajú mi, ako by som ho mala vychovávať a nechápu, prečo tak strašne kričí. Všade v meste nás poznajú a keď prídeme do obchodu, predavačky prevracajú oči, v tom lepšom prípade nás obslúžia skôr. Dôvod? Lebo strašne to dieťa vrieska! /Neplače, ale vykrikuje/
Nie je to ľahké, pretože mu všetci dávajú hneď nálepku"nevychovaný" alebo "hyperaktívny". No, doktorka sa zatiaľ takému označeniu stráni. Syn je extra živé dieťa. Keď nevládze, pritúli sa ku mne na pár minút, dotankuje energiu a zas pokračuje do večera. Teraz je to už lepšie. No boli obdobia, keď sme s mužom nevládali vstať z gauča a venovať sa mu. A syn stále poskakoval, tancoval a behal s energiou na rozdávanie.
Ja, ako matka, som dlho rozmýšľala, kde som urobila chybu, čo robím zle... Najmä pod vplyvom okolia, ktoré riešilo to, čo my sme s manželom radšej neriešili. Rodinní príslušníci vyťahovali všetky moje "prehrešky" z tehotenstva (napríklad cestovanie vlakom do práce, jedna káva za mesiac a tak podobne :-D), ktoré zaručene spôsobili synovi túto "vadu". Bez pardonu sa o nás cudzí ľudia rozprávajú, keď prejdeme okolo a náhodou syn opäť "vyskakuje" z kočíka. A keď sme na ihrisku, matky tichých a pokojných detí prevracajú očami, prečo ten môj kričí, keď je hojdačka obsadená. Od 4 mesiacov mu idú zuby, jeden za druhým, takže to jeho nervozitu ešte znásobuje. Ale už len štyri, tak stále snívame o stíšení hlasitosti v našej domácnosti :-)
Nemyslite si, má určené hranice a sme prísni rodičia. Prísnejší, ako sme pôvodne plánovali. Inak to totiž nejde. Stále skúša, kam ešte sa dá zájsť. A tak my, tichí a "usadení" rodičia, máme akčné dieťa, ktoré nám vnieslo do života víchor. Je to naše malé tornádo a keď k nám príde na návštevu kľudné dieťa, nevieme si predstaviť, ako by sme sa zrazu nudili :-D To len každý okolo nás zalamuje rukami, čo to máme za dieťa... Ale už nerozmýšľam, kde som urobila chybu. Radšej nech je stále v pohybe, akoby sme mali plakať pri cvičeniach, rehabilitáciách a rôznych diagnózach, ktoré sa nedajú ovplyvniť.
Sú rôzne deti, niektoré pokojné, niektoré akčné a niektoré náročné. Každé jedno sa dá vychovať správne, len to vyžaduje rôzne úrovne úsilia. Preto nesúďte, keď vonku vidíte také dieťa, ktoré je akoby poskladané z týchto bodov vo wiki MK - nikdy neviete, či presne také raz nebude mať doma aj vy :-)
61 ľudí považuje za užitočné
Až po 3,5 roku som si to priznala...
Náš starší syn bol necelé 3 roky jedináčik. Ako miminko nebol extra náročný. Povedala by som, že také "tabuľkové" normálne bábätko. Do pol roka spával pekne, budil sa na kojenie každé 3-4 hodiny. Počas dňa veľa nenaspal. Bol veľmi zvedavé bábätko, ale spokojné ;-)
Všetko sa obrátilo cca v 6.-7. mesiacoch, keď sa budieval v noci každú pol hodinu. V tom období sa nám začala separačná úzkosť, takže som sa od neho nepohla a keďže sme boli tisícky kilometrov od rodiny a manžel pracoval, bola som na neho často celé dni sama. O upratovaní, kľudnom varení a pod. nemohla byť ani reč :-N Vyžadoval si všetku moju pozornosť. Takto to trvalo asi do jeho 15. mesiacov, kedy som ho odstavila.
Kupodivu všetko prebehlo bez slzičiek, úplne v kľude. Prespal celé noci, sláva, padala som už dole hubou. V tom čase sme už boli presťahovaní na Slovensku, zvykali sme si na nové prostredie, bývanie... Malý začal byť neskutočne upípané dieťa. Pišťal stále, keď mal chvíľku posedieť v sedačke, keď nebol na rukách, keď sa mu niečo nepáčilo, čo bolo vtedy nonstop, začínala som byť fakt na prášky :-D :-D Stále mi nedochádzalo, že je to náročné dieťa, len som to pripisovala obdobiu, veď deti mávajú dobré aj zlé obdobia...
Priznala som si to až teraz - keď som si prešla tých 12 bodov z wiki na koníkovi, do bodky spĺňame asi polovicu a zvyšné na 80% :-D Priznala som si to až teraz, keď máme druhé dieťa, ktoré je presný opak - kľudné, spokojné, vie sa samo zahrať, nevyžaduje si ma 24/7, môžem pri ňom v kľude poupratovať, navariť a dokonca aj na pár minút vyložiť nohy a relaxovať. Ale to všetko iba v prípade, že je starší synátor vtedy nie je doma :-D
V júli mal 3,5 roka a stále je to duracell, ktorý vyžaduje našu 100% pozornosť, sústredenosť, pohotovosť. Aby som mu však nekrivdila, sú chvíľky, kedy sa sústredene hrá aj hodinu a nepotrebuje nás ;-) Je to naša ukecaná, neskutočne zvedavá a tvrdohlavá, temperamentná krpacinka.
Padám dole nosom každý večer, keď obaja zaspia. Sú ako deň a noc, nenudíme sa x-) ALE.... som vďačná, že je zdravý, že je náš.... je to prvotriedny zabávač, je veľmi empatický (aj keď nie s nami rodičmi), šikovný a plný lásky x-) x-) x-)
Náročných detí je posledné roky stále viac. Bohvie, čím to je, ale treba mať s nimi trpezlivosť. A unavené, zničené maminy neodsudzovať, keď na milióntu otázku svojho náročného drobca už proste nevládzu odpovedať, je to fakt občas vyčerpávajúce :-) A áno, občas si želám byť hluchá, keď počujem po stotisícikrát "maminaaa maminaaaaa mamaaaaaa" :-D
Od septembra nám začína nástup do škôlky. Bude to pre neho prvá malá škola života. Som veľmi zvedavá do akej miery ho to ovplyvní ;-)
Všetko sa obrátilo cca v 6.-7. mesiacoch, keď sa budieval v noci každú pol hodinu. V tom období sa nám začala separačná úzkosť, takže som sa od neho nepohla a keďže sme boli tisícky kilometrov od rodiny a manžel pracoval, bola som na neho často celé dni sama. O upratovaní, kľudnom varení a pod. nemohla byť ani reč :-N Vyžadoval si všetku moju pozornosť. Takto to trvalo asi do jeho 15. mesiacov, kedy som ho odstavila.
Kupodivu všetko prebehlo bez slzičiek, úplne v kľude. Prespal celé noci, sláva, padala som už dole hubou. V tom čase sme už boli presťahovaní na Slovensku, zvykali sme si na nové prostredie, bývanie... Malý začal byť neskutočne upípané dieťa. Pišťal stále, keď mal chvíľku posedieť v sedačke, keď nebol na rukách, keď sa mu niečo nepáčilo, čo bolo vtedy nonstop, začínala som byť fakt na prášky :-D :-D Stále mi nedochádzalo, že je to náročné dieťa, len som to pripisovala obdobiu, veď deti mávajú dobré aj zlé obdobia...
Priznala som si to až teraz - keď som si prešla tých 12 bodov z wiki na koníkovi, do bodky spĺňame asi polovicu a zvyšné na 80% :-D Priznala som si to až teraz, keď máme druhé dieťa, ktoré je presný opak - kľudné, spokojné, vie sa samo zahrať, nevyžaduje si ma 24/7, môžem pri ňom v kľude poupratovať, navariť a dokonca aj na pár minút vyložiť nohy a relaxovať. Ale to všetko iba v prípade, že je starší synátor vtedy nie je doma :-D
V júli mal 3,5 roka a stále je to duracell, ktorý vyžaduje našu 100% pozornosť, sústredenosť, pohotovosť. Aby som mu však nekrivdila, sú chvíľky, kedy sa sústredene hrá aj hodinu a nepotrebuje nás ;-) Je to naša ukecaná, neskutočne zvedavá a tvrdohlavá, temperamentná krpacinka.
Padám dole nosom každý večer, keď obaja zaspia. Sú ako deň a noc, nenudíme sa x-) ALE.... som vďačná, že je zdravý, že je náš.... je to prvotriedny zabávač, je veľmi empatický (aj keď nie s nami rodičmi), šikovný a plný lásky x-) x-) x-)
Náročných detí je posledné roky stále viac. Bohvie, čím to je, ale treba mať s nimi trpezlivosť. A unavené, zničené maminy neodsudzovať, keď na milióntu otázku svojho náročného drobca už proste nevládzu odpovedať, je to fakt občas vyčerpávajúce :-) A áno, občas si želám byť hluchá, keď počujem po stotisícikrát "maminaaa maminaaaaa mamaaaaaa" :-D
Od septembra nám začína nástup do škôlky. Bude to pre neho prvá malá škola života. Som veľmi zvedavá do akej miery ho to ovplyvní ;-)
27 ľudí považuje za užitočné
