Dojčenie detí

11 skúseností

Dojčenie detí je prirodzený a fyziologický spôsob obživy dieťaťa materským mliekom z prsníka. Dieťa ale dojčením uspokojuje oveľa viac potrieb, ako je len hlad a smäd, napĺňa to jeho potrebu cítiť svoju matku, potrebu fyzického kontaktu, pri prsníku sa upokojí. Sanie priamo z prsníka ďalej pomáha dieťaťu regulovať dýchanie, srdcovú činnosť a telesnú teplotu, pomáha mu zaspať. Žiadna umelá výživa5 nedokáže dojčenie nahradiť vo všetkých jeho aspektoch.

Dojčenie

Človek, rovnako ako napr. opice, patrí medzi živočíšne druhy, ktoré svoje mláďatá nosia, ich mlieko je relatívne nízkotučné a nízkokalorické a je teda pre nich prirodzené, že dojčia relatívne často (aj viac ako 10-20x za deň, zvyčajne každé 1, 5 až 2h). Dieťa môže prejavovať záujem sa dojčiť kedykoľvek, bez ohľadu na dobu, ktorá uplynula od minulého dojčenia. Opakom primátov sú živočíšne druhy, ktoré svoje mláďatá skrývajú, napr. do nôr, jaskýň, tieto druhy majú mlieko pomerne tučné a vysokokalorické a dojčia iba niekoľkokrát za deň.

Tvorba materského mlieka - laktácia - je ovplyvňovaná množstvom hormónov - napr. estrogénmi, gestagénmi, prolaktínom3 a oxytocínom20. Pre dostatočnú laktáciu ale často býva zásadná psychická pohoda mamičky, tesný fyzický kontakt1 s bábätkom a dobrý štart - v ideálnom prípade ihneď po pôrode nasleduje bonding2 a počas neho novorodenec1 dospeje k samoprisatiu. Tieto skoré dotyky kože na kožu silne zvyšujú sebavedomie matky pri starostlivosti o dieťatko a tiež pravdepodobnosť, že sa bábätko bude správne prisávať a dojčenie bude dlhodobejšia záležitosť.

K dostatočnej laktácii je uspôsobená prevažná väčšina žien - mali by byť schopné plne dojčiť prvých 6 mesiacov dieťaťa a s príkrmami ešte aj niekoľko ďalších mesiacov až rokov až do prirodzeného odstavenia6 (to zvyčajne nastáva medzi tretím a piatym rokom života dieťaťa), WHO aj Slovenská pediatrická spoločnosť odporúčajú dojčiť do dvoch1 i viac rokov dieťaťa. Udáva sa, že len približne 5% žien nie je schopných dieťa plne uživiť materským mliekom, väčšinou z dôvodu stavby alebo zmien v prsnom tkanive a mliečnych žľazách.

Dojčenie

Medzi faktory spôsobujúce vyššie riziko nedojčenia patria zlé sociálne zázemie, nízky vek matky (najväčší podiel dojčených detí je medzi vysokoškolsky vzdelanými rodičkami, menej medzi stredoškoláčkami a najmenší u žien so základným vzdelaním), žitie bez partnera (najmenej často dojčia ženy rozvedené a vdovy), prvé dieťa alebo naopak väčší počet detí (najčastejšie sú dojčené druhorodené deti), viacpočetné tehotenstvo,IVF6 (asistovaná reprodukcia - pravdepodobne kvôli vyššiemu podielu rizikových a viacpočetných tehotenstva), inštrumentálny pôrod, cisársky rez57(nie je ale významný rozdiel medzi plánovaným a akútnym CR), použitia medikácie proti bolesti4, pri pôrode (spomaľuje nástup laktácie) a nižšia pôrodná hmotnosť novorodenca (čím je nižšia, tým výraznejšie stúpa pravdepodobnosť nedojčenia) a vrodené vývojové chyby dieťatka. Posledné dva body majú viac spolupôsobiacich dôvodov, u týchto detí často dochádza k ich separácii od mamičky (v inkubátore, na jednotke intenzívnej starostlivosti), oneskorenému priloženie, kŕmenie nevhodnými metódami (z prsníka cez klobúčiky na dojčenie2, alebo z fľaše či injekčnej striekačky) a tiež tieto bábätka mávajú rôzne zdravotné ťažkosti, ktoré môžu brániť efektívnemu prisatiu.
Dojčenie

Prekážkou dojčenie staršieho dieťaťa zvyčajne nebýva, ani tehotenstvo (ale je bežné, že sa v tehotenstve laktácia znižuje) a následné narodenie ďalšieho dieťaťa, je možné súčasne dojčiť staršieho aj mladšieho súrodenca (dojčiť tandem).

Obvykle možno plne dojčiť aj dvojčatá. Za určitých podmienok a s patričnou pomocou je možné dojčiť predčasne narodené deti, pomerne často je potrebné pomôcť aj v prípade naštartovania laktácie po cisárskom reze.

Dokonca aj adoptované deti môžu byť dojčené, vyžaduje to ale prípravu a väčšinou aj pomoc skúsenej laktačnej poradkyne. Podobne sa postupuje, ak mamička s dojčením prestala a chce sa k nemu znova vrátiť.

Dojčenie v tandeme

Potreby na dojčenie

Dojčiace mamičky dnes môžu využiť pomerne širokú škálu pomôcok4. Obvykle používajú podprsenku na dojčenie1, ktorej košíčky sa dajú v hornej časti odopnúť, odklopiť a dieťa tak pohodlne a diskrétne nadojčiť. Niektoré mamičky s menšími prsiami radšej volia podprsenku pružnú športovú, kedy pri dojčení len stiahnu materiál košíčka na stranu.

Zvyčajne sa do dojčiace podprsenky používajú jednorazové alebo oprateľné vložky do podprsenky a zberače mlieka, ktoré absorbujú, zachytávajú unikajúce mlieko. Niektoré mamičky rady používajú vankúš na kojenie, iné sa zaobídu bez neho, radšej dojčia poležiačky, v polosede (tzv. Cicavčej polohe) alebo v sede, kedy využijú akýkoľvek vhodný vankúš, ktorý majú doma.

Strava dojčiacej ženy

Dojčiaca žena môže, podobne ako každý iný človek v rámci zdravej stravy , konzumovať všetky potraviny. Vylúčiť zo svojho jedálnička by mala iba to, čo ju nadúva, na čo má ona alebo bábätko alergiu alebo im iným spôsobom nerobí dobre. V závislosti na matkinej strave sa mierne mení aj zloženie materského mlieka, čo učí bábätko vnímať a rozpoznávať rôzne chute a navodzuje toleranciu k potenciálnym alergénom.

Príčinou dojčenských kolík1 sú pravdepodobne iné dôvody než strava matky v období dojčenia, ale ak je dojčenská kolika reakciou na nejakú potravinu zo stravy matky, jedná sa skôr o reakciu na bielkovinu kravského mlieka než o reakciu na potraviny vo všeobecnosti považované za spôsobujúce nadúvanie (ako je napr. čerstvé pečivo, strukoviny, kapusta, cesnak, cibuľa).

Relatívne častým problémom bývajú afty3, kvasinková infekcia a kandidóza na prsiach, pri jej výskyte treba uvažovať o nadbytku sacharidov v strave matky, užívať probiotiká a Probiotiká3 a prípadne držať protikvasinková diétu.

Strava dojčiacej ženy

Výhody dojčenia

Sanie materského mlieka priamo z prsníka chráni dieťa proti hnačkám, infekciám dýchacích ciest, močovej sústavy a stredného ucha, znižuje pravdepodobnosť náhleho úmrtia dieťaťa 1 v priebehu prvého roka, znižuje riziko cukrovky, nádorov, obezity a kardiovaskulárnych chorôb a prospieva rozvoju mozgu a kostí dieťaťa. Ďalej podporuje správny vývoj ústnej dutiny, dodáva probiotické baktérie a prebiotickej látky, pomáha dieťaťu zvládať bolesť pri chorobe alebo zranení.

Nočné dojčenie pomáha zaspať bábätku i mamičke. U matky znižuje prikladanie bábätka k prsníku a následné satie mlieka stratu krvi po pôrode, urýchľuje zavinovanie maternice, chráni ženu pred rakovinou prsníka a vaječníkov, osteoporózou, kardiovaskulárnymi ochoreniami a cukrovkou 2. typu, predlžuje intervaly medzi tehotenstvami (za určitých podmienok má dojčenie antikoncepčný účinok ), podporuje kontaktné vzťah matky a dieťaťa a je ekologickejšie a výrazne lacnejšie ako umelé mlieko, znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť.

Výhody dojčenia

Ako spoznať toho, kto dojčenie naozaj podporuje?

Empatický, podporujúci a ohľadom dojčenia dobre vzdelaný človek nebude tvrdiť, že mamička si po pôrode musí oddýchnuť bez bábätka a je jedno, kedy sa dieťa priloží. Naopak bude podporovať samoprisatie, ak nie je možné, tak aspoň čo najskoršie priloženie. Nepovie Vám, že problémy s prisávaním a laktáciou vyriešite, až keď budete doma z pôrodnice. Ako riešenie boľavých bradaviek neponúkne klobúčiky alebo dojčenie s obmedzovaním jeho dĺžky a frekvencie, ale namiesto toho mamičke pomôže so správnym prisatím. Nebude mamičku prvé dni po pôrode stresovať, že nemá mlieko, pretože vie, že počas tejto doby prsia produkujú kolostrum.

Veľkosť žalúdka dojčaťa

Osoba znalá a podporujúca dojčenie pri problémoch s dojčením netvrdí, že stačí len viac dojčiť, pre plačlivé bábätko neodporučí cumlík alebo umelé mlieko (UM). Pri novorodeneckej žltačke alebo refluxe neodporučí bábätko neprikladať k prsníku a kŕmiť ho umelým mliekom. Neodporučí dokrmovanie UM ako prvú voľbu, poradia najprv iné postupy, ktoré by mali pomôcť, vie, že materské mlieko je dôležité a UM je len nedokonalá náhrada a ak je dokrmovanie UM nutné, odporučí dokrmovať suplementorom či z hadičky a nie z fľaše alebo striekačky.

Pri chorobe bábätka alebo mamičky neodporučí bábätko kŕmiť inak ako materským mliekom z prsníka, naopak bude mamičku v dojčení chorého dieťaťa podporovať, chorej mamičke odporučí lieky čo najmenej rizikové pre ňu aj pre bábätko.

Ak bábätko po prisatí hryzie, nedoručí dočasne nedojčiť alebo dieťa úplne odstaviť, ale poradí možnosti, ako problém riešiť. Nebude mamičke podsúvať, že dieťa má veľké prírastky na váhe a že má teda bábätko obmedzovať s dojčením čo do dĺžky aj frekvencie, naopak jej vysvetlí, že má ďalej dojčiť na požiadanie.

Dojčenie

Vie, že deti kŕmené UM sa správajú inak ako deti dojčené. Vie, že nie je vhodné dať večer UM, aby dieťa spalo dlhšiu dobu v kuse. Vie, že zaspanie pri prsníku a prerušovaný spánok11 sú prirodzené a normálne. Vie, že aj po 6. mesiaci môže mať dieťa potrebu sa dojčiť v noci a uspokojovať tak aj svoje iné potreby než len hlad.

Nebude tvrdiť, že po roku alebo dvoch už dieťa materské mlieko nepotrebuje, že mu čas pri prsníku nič nedáva, naopak mamičke vysvetlí výhody dojčenia aj starších detí, prípadne jej navrhne navštíviť podpornú skupina dojčiacich mamičiek.

Ako dojčiť

Váženie dieťaťa pred a po dojčení je snahou popísať tento prirodzený spôsob výživy bábätka analogicky na kŕmenie z fľaše, čo nezodpovedá fyziologickému priebehu satia materského mlieka z prsníka a teda z viacerých dôvodov neposkytuje o vypitom množstvo mlieka relevantné informácie.

Aj správne umiestnená, a kalibrovaná váha má isté odchýlky merania (udáva sa až plus alebo mínus 30g, váha umiestnená doma ešte viac), dieťa sa pohybuje, čo váženie sťažuje a znepresňuje, dieťa zakaždým vypije iný objem mlieka (podľa toho, aký má hlad, smäd, podmienky - okolitý ruch, choroba, momentálna nálada mamičky a pod.), ďalej dieťa nie je pripojené k prsníku ihneď pri prvých známkach hladu, začne plakať, začne byť nervózny a potom zvyčajne vypije z prsníka menej, po nakŕmení sa prichádza o dôležitú fázu upokojenia až zaspania pri prsníku. Ak sa vyskytnú pri dojčení problémy, jedným z prvých krokov by malo byť kontaktovanie odborníka - laktačnej poradkyne1.

Viac o tom, ako sa na dojčenie pripraviť, ako podporiť správne prisatie a rozbehnúť laktáciu čo najskôr po pôrode, ako správne dojčiť, ako spoznať, či bábätko z prsníka získava dostatok mlieka a ako toto množstvo navýšiť, ako spoznať problémy pri dojčení a aké sú možnosti ich riešenia, nájdete v článku Ako dojčiť.

Veľmi dobre prisaté a dostatočne z prsníka pijúce dieťa (s dlhou pauzu v brade) - video

Špecifiké hodnotenie prospievania plne dojčených detí

Aby nedochádzalo k zbytočnému dokrmovaniu dojčiat umelým mliekom, predčasnému zavedeniu a prekrmovaniu dieťaťa príkrmami počas dojčenia, je potrebné pri hodnotení priberania výlučne dojčených detí brať do úvahy, že je ich rastová dynamika špecifická, odlišná od rastovej dynamiky detí plne alebo z časti kŕmených umelým mliekom.

Pri posudzovaní prospievania dieťaťa je potrebné okrem umiestnenia hmotnosti a dĺžky dieťaťa v percentilových rastových grafoch hodnotiť aj jeho celkový zdravotný stav (vrátane toho, ako často a aké množstvo moču a stolice vylučuje, či netrpia potravinovou alergiou), psychický a motorický vývoj, spokojnosť, aktivitu , genetické predpoklady.

V prípade výlučne dojčených detí ich hmotnosť obvykle prvé 2 - 3 mesiace stúpa rýchlejšie, než by zodpovedalo percentilovej krivke rastového grafu, potom sa často ich priberanie spomaľuje a môže aj klesať natoľko, že individuálne rastové krivky dieťaťa krížia percentilové krivky rastového grafu - a toto býva práve doba, kedy pediatri neznalí tohto fyziologického spomalenia priberania, odporučíiamamičke začať dieťa dokrmovať umelým mliekom alebo čo najskôr zaviesť nemliečne príkrmy. Dojčené deti sú teda v porovnaní s deťmi čiastočne alebo plne živenými umelým mliekom štíhlejšie, dojčenie prispieva k prevencii obezity.

Percentilové rastové grafy

História znalostí a podpory dojčenia

Až do relatívne nedávnej doby boli bábätká prvé mesiace len kojené, zvyčajne pol roka, do objavenia sa záujmu o jedlo. Ak mamička z nejakého dôvodu nemohla alebo v bohatších vrstvách nechcela dojčiť, existovali dojky, či už ženy z rodiny alebo najaté. Mlieko iných živočíšnych druhov deti dostávali od doby domestikácie zvierat (pred 10 tisíc rokmi) a to len vo výnimočných prípadoch, často ale aj s vážnymi až fatálnymi následkami, akou sú napr. silné koliky, hnačka, zvracanie, neprospievanie až smrť. Mlieko každého živočíšneho druhu, teda aj ľudské materské mlieko je jedinečné, líši sa obsahom makro aj mikro zložiek.

Dojčenie

Na začiatku 20. storočia s tým, ako sa zvyšovali vedomosti o zložení materského mlieka, sa začalo z pomerne dostupného kravského mlieka vyrábať umelé mlieko, čiže dojčenská mliečna výživa. Súčasne s tým od konca 19. storočia dochádzalo k sťahovaniu obyvateľov do miest, prudkému nárastu zamestnanosti žien, rozpadu širokých rodín a následnému prenosu väčšiny starostlivosti o dieťa iba na rodičov.

Zásadný bol tiež rozvoj psychológie a ďalších medicínskych odborov, objavenie spôsobu prenosu infekcií, lekári sa snažili byť lepšími odborníkmi v starostlivosti o dieťa ako jeho rodičia a zvyšok rodiny, odporúčali deti odkladať do postieľok a kočíkov, pevne zavinovať, príliš nepestovať, nerozptyľovať ich, čo najmenej sa ich dotýkať, dojčenie vykonávať podľa harmonogramov. Výskumy spánku malých detí prebiehali na deťoch spiacich oddelene a kŕmených umelým mliekom a toto bolo pokladané za normu zdravého spánku, boli ponúkané metódy "učenia" spánku založené na princípe Ponechania bábätka vyplakať sa7. A rodičia kvôli nastaveniu spoločnosti a nedostupnosti iných informácií ľahko týmto autoritám podliehali. Následky si ľudia, ich potomkovia (čo je dané nielen ďalej zasielaným modelom autoritatívnej výchovy, ale stres zo separácie pravdepodobne spôsobuje epigenetické zmeny DNA) aj celá spoločnosť nesú dodnes.

Dojčenie

Ďalej v tomto období prebehlo presunutie pôrodov do nemocníc a ich vedenie lekármi, dochádzalo k separácii mamičiek a ich bábätiek v pôrodnici umiestnením zvlášť na oddelení šestonedelia a na novorodeneckom oddelení. V Československu bolo bábätko matke prinesené najskôr za 24 hodín po pôrode, pod mylným dojmom, že si tak obaja najlepšie oddýchnu. Počas tejto doby bolo apatické alebo naopak plakalo a kričalo, čo sa považovalo za prejav zdravia dieťatka a ženám sa hovorilo, že predsa ešte nemajú mlieko a deťom sa podával čaj alebo roztok glukózy z fľaše, niekedy lyžičkou.

Po jednom dni bol zoslabnutý a pevne zabalený novorodenec prvýkrát priložený k prsníku, takže sa zle prisával a rýchlo zaspával. Potom bolo bábätko nosené žene stále tesne zavinuté každé 3 alebo 3,5 hodiny maximálne na 20 až 30 minút a to len celkom šesťkrát až sedemkrát za celý deň, v noci vôbec (aby žena údajne nebola rušená pri spaní). Žene sa vplyvom popôrodných hormónov počas niekoľkých dní naliali prsia, pre dieťatko bolo ešte ťažšie sa prisať, takže bolo zvyčajne dokrmované z fľaše umelým mliekom a mamička trpela retenciiou mlieka a zápalom prsníka.

O bábätku informoval mamičku iba lekár alebo výnimočne i zdravotná sestra, ak porušila nariadenie. Matka svoje dieťa v pôrodnici videla približne 10% času a to nie vždy bdelé, nahé ho prvýkrát uvidela až doma. Rozbaliť dieťatko bolo totiž v pôrodnici zakázané. Značná časť žien z vyššie uvedených príčin odchádzala s predpisom na umelé mlieko už z pôrodnice. Lenže aj tie, ktorým sa napriek tomu podarilo dojčiť, ďalej dostávali rady, že majú dojčiť v pravidelných intervaloch, nechať bábätko vyplakať a prípadne dávať medzi dojčeniami z fľaše čaj. Pomerne skoro boli zavádzané aj príkrmy, čo laktáciu ohrozilo ešte viac.

Rozmach a propagácie umelého mlieka so sebou priniesli skreslenie názorov na to, čo je fyziologická početnosť kŕmenia dojčiat. Dielo skazy v štatistikách počtov dojčených detí dokončila inštitucionalizácia starostlivosti o malé deti. Spoločnosť (nielen komunistická) vyžadovala po matkách, aby sa čoskoro vrátili do práce, lenže väčšinu súčasných povolaní je problematické vykonávať s dieťaťom pri sebe, a preto teda bolo nutné, aby deti neboli na matkách akokoľvek závislé a boli odložiteľné do jaslí, škôlky alebo k opatrovateľke. Systém dojičiek už bol rozpadnutý.

Dôsledkom všetkých týchto javov bolo zhoršenie sebavedomia matiek pri starostlivosti o bábätko, narušenie materských kompetencií a vzájomnej interakcie medzi dieťatkom a jeho matkou, popôrodná depresia žien a logicky aj výrazné zníženie počtu dojčených detí. Na začiatku 20. storočia bolo v Československu v 3. mesiaci aspoň čiastočne dojčené okolo 80% detí, v 50. rokoch 25% a okolo roku 1970 už menej ako 10%. Kŕmenie z fľaše sa stalo v druhej polovici 20. storočia spoločenskú normou, možno dokonca aj módou medzi bohatšími vrstvami.

Dojčenie

S novými poznatkami sa v Československu bábätka začali v pôrodniciach postupne ženám nosiť 12, 6 hodín a ihneď po pôrode. Nakoniec bol od 70. rokov 20. storočia zavádzaný rooming-in, kedy bolo dieťatko s mamičkou na jednej izbe väčšinu času pobytu v pôrodnici. Novorodenec bol, a niekde ešte aj v súčasnosti býva, v pôrodnici priložený nevhodne až po umytí a pevnom zavinutí. V poslednej dobe ale už začína byť na niektorých miestach reálne podporovaný aj bonding2. V roku 1998 bola založená Laktačná liga, ktorá v spolupráci s WHO / UNICEF podporuje certifikáciu pôrodníc ako baby-friendly, propaguje dojčenie a vzdeláva laktačné poradkyne. V súčasnosti na Slovensku pôsobí aj združenie laktačných poradkýň - Mamila.

Postupne začal narastať počet dojčených detí. V posledných rokoch k prsníku vôbec nebýva priložených 4,5 až 5% novorodencov. V 6 týždňoch je plne dojčených 46 až 50% bábätiek, čiastočne dojčených a čiastočne umelým mliekom dokrmovaných 78 až 80%. V troch mesiacoch je ale plne dojčených len 33 až 39% a čiastočne 60 až 64%. V 6 mesiacoch sú štatistiky ešte smutnejšie, plne je dojčených len 16 až 19% detí a čiastočne 36 až 40%.

Sto rokov je v histórii ľudstva síce pomerne krátke obdobie, ale za tú dobu názory, ktoré sú v rozpore s fyziologickým správaním malých detí a teda aj normálnym dojčením, stačili ovplyvniť množstvo ľudí, vrátane odborníkov. Tieto antidojčiace mýty sa tradujú dodnes. A preto je podpora dojčenia často len teoretická, slovná a vedie iba k stresu u žien, ktoré z nejakého dôvodu nemôžu plne dojčiť a nie k ďalšiemu zvyšovaniu podielu plne dojčených detí.

Vieme, že separácia mláďaťa od jeho matky má v prírode zásadné negatívne dôsledky, ako je opustenie tohto mláďaťa, alebo jeho neschopnosť v dospelosti starať sa o vlastných potomkov (a u ľudí je tomu veľmi podobne). Ak chceme mamičku v starostlivosti o dieťatko (vrátane prirodzeného spôsobu výživy) podporiť, má sa jej činnosť ukazovať na modelovej bábike a žena má zaobchádzať so svojím vlastným dieťaťom, inak ju siahaním na jej dieťa naopak odrádzame, potláčame jej inštinkty, ukazujeme jej, že nie je schopná postarať sa sama.

Dojčenie

Máme vedomosti, že umelé mlieko je iba nedokonalá náhrada s radom negatív (nedojčenie je rizikové pre zdravie dieťatka i mamičky), je výrazne horšie stráviteľné ako materské mlieko a že postieľka či zavinovačka je (na rozdiel od tela matky) prostredie bezpodnetné, kde dieťa upadá aj na niekoľko hodín do neprirodzene až nebezpečne hlbokého spánku, prespáva potrebu sa dojčiť a nemusia byť schopné sa pri apnoickej pauze prebudiť (zvyšuje sa riziko SIDS). Prespanie ideálneho času na kŕmenie spôsobuje aj cumlík. Tiež je preukázané, ako veľký pozitívny vplyv má na správne prisatie a laktáciu raný kontakt kožu na kožu bábätka s mamičkou.

V praxi v mnohých prípadoch nevhodná starostlivosť pri a po pôrode, rady personálu pôrodnice aj pediatrov a členov rodiny a skreslené predstavy o fyziologickom správaní bábätiek vedú k zbytočnému dokrmovanie dieťaťa umelým mliekom, predčasnému zavedeniu príkrmov aj na odstavenie dieťaťa. V širokom okolí sa v dnešnom svete stále stretávame s reklamou na pokračovacie umelé mlieka, dojčenské fľaše, cumlíky a s distribúciou predmetov s logami výrobcov umelého mlieka. Situácia sa len veľmi pomaly navracia k vnímaniu minimálne prerušovaného tesného kontaktu s bábätkom (bondingu, nosenie, spoločného spania pod.) A dojčenia na požiadanie ako štandardu, teda toho, čo je normálne a žiaduce. Značný pozitívny vplyv majú dobre vyškolené laktačná poradkyňa, baby-friendly pôrodnice a šírenie vedomostí o prirodzenom pôrode a kontaktnom rodičovstve.

Zásady úspešného dojčenia

  • Naštudovať si fakty o dojčení.
  • Skoré priloženie dieťata po pôrode.
  • Správna technika dojčenia.
  • Dojčenie na požiadanie, podľa záujmu dieťaťa a neobmedzovať dĺžku dojčenia.
  • Dôvera vo vlastnú schopnosť dojčiť svoje dieťatko.
  • Podpora okolia pre dojčiacu matku.

Video (CZ): Jak správně kojit


Súvisiace články

Viac o dojčení na modrykonik.sk

Externé linky

Použité zdroje

  1. MUDr. Katarína Vicianová a kol.: Takmer všetko o dojčení alebo Učebnica dojčenia pre mamičky. Pro Vita, Bratislava 2002
  2. Andrea Poloková: Praktický návod na dojčenie
  3. http://www.mamila.sk (SK)
  4. http://www.kojim.cz
  5. http://www.poradkyneprikojeni.cz
  6. http://www.kojeni.net
  7. Pediatricsdigest
  8. http://www.szu.cz/uploads/documents/obi/CAV/LET...
  9. Príloha Pacientské listy, Výhody kojení
  10. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Kojen%C3%AD
  11. http://www.wikiskripta.eu/index.php/V%C3%BDznam...
  12. William Sears, Martha Sears: Kontaktní rodičovství
  13. Michaela Mrowetz, Ivana Antalová a Gauri Chrastilová: Bonding - porodní radost.
  14. http://www.askdrsears.com/topics/feeding-infant...
  15. http://www.borstvoeding.com/files/whatsinbreast...
  16. http://babatocko.blogspot.sk/2011/06/prirodzene...
  17. http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2004/0...
  18. http://kellymom.com/bf/got-milk/basics/milkprod...
  19. http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2013/0...
  20. http://vbavlnce.blogspot.cz/2014/03/biologicka-...
  21. http://files.gastroped.cz/200000163-4a2514c70f/...
  22. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/
  23. http://files.protehotne.webnode.cz/200000195-24...
  24. http://www.prolekare.cz/pdf?ida=pg_05_03_05.pdf
  25. http://www.prolekare.cz/pdf?ida=pg_05_04_05.pdf
  26. http://cosleeping.nd.edu/assets/31969/mckenna_e...
  27. http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2008/0...
  28. http://kojeni.cz/
  29. http://kojeni.cz/, Vliv faktoru na kojeni
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s dojčením detí

Máš skúsenosť s dojčením detí?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
aadenka
28. nov 2018

4 roky dojcenia

Môjho syna som dojčila 4 roky, je zdravý ako rybička, dokonca najzdravší v celom obvode jeho lekára a aj v širokom okoli. Je neočkovaný, k lekárovi chodievame len pre potvrdenia do škôlky.
Netvrdím, že je to všeliek na všetko. Aj u nás boli začiatky ťažké, zapálené boľavé prsníky, ale zvládli sme to. Dnes má syn 6 rokov a neskutočnú imunitu 😉 Okrem iného, neberie žiadne lieky, ATB bral 2x v živote, raz ešte v pôrodnici kvôli zápalu slzných kanálikov a druhý raz ešte keď bol v jasliach, vraj mal nejakého bacila, ale po 3 dňoch sme to vysadili - mimochodom, viete o tom, že neexistuje žiadna štúdia o tom, ze ATB je potrebné dobrať celé? 😉
Ak na neho niečo lezie, sú za tým na 99% zuby, pri mliečnych mával vysoké teploty. Na to sme dávali maximálne Nurofen, aj to len na večer, keď bola teplota nad 38. Keď sme potom prešli na Paralen, aj teploty mu prešli, lebo mu tak nechutil. 😄
Dieťa je otužilé, v zime v škôlke v tričku, teplákoch a ponožkách; žiadne pančuchy. Ak ideme na sneh, pod otepľovačky len tepláky. Pije čistú vodu, bylinkové čaje, má rád cibuľu 😉 Jasné, že občas aj sladkosti, ale striedmo 😉
5 poďakovaní
lujza123
18. nov 2018

Intímna a osobná vec

A hlavne úplne normálna, prirodzená. Ja som to nikdy nejako extra neriešila. V pôrodnici sa mala hneď prisala, mlieka bolo vždy tak akurát a keď bolo treba viac po každom kojení som si čosi ešte odsala a do dňa bolo mlieka zase akurát. Okolo roka som ju odstavila. A aj som bola už rada, cítila som sa voľnejšie, slobodnejšie, lebo ku koncu som si už pripadala ako nejaký mliekomat. Proste normálka, kŕmenie dieťaťa, nikdy som z toho haló nerobila, keď už nespala, ale len ožužlávala, prsník som schovala, netasila prso pri každom zamrnčaní, ani o tom nerozprávala na každom rohu. Kojenie je praktické, pohodlné ale netreba z toho robiť obsesiu.
Čo ma práveže vždy vedelo nahnevať je dnešná až posadnutosť kojenim, ako keby sa hodnota ženy - matky rátala len litrami mlieka a odkojenymi rokmi. Každá čo nekojí minimálne do 3 rokov, je v kolektíve matiek pomaly kriminálnička, múdre články radia kojiť napriek bolesti, nepohodliu, ťažkým liekom, celé noci ci dni. Robia z matiek stroje, živé cumle, čo nepotrebujú späť, necítia bolesť a keď náhodou nekoja, tak je to ich chyba a výmysel.
Poznám veľa zúfalých žien, ktorím sa nepodarilo kojiť viac ako pár mesiacov a doteraz si to vyčítajú ako svoje najväčšie zlyhanie.
8 poďakovaní
ouwecka
15. sep 2018

Zadarmo a najlepšia strava

Keď som bola rozhodnutá mať dieťa, okolo mňa boli samé novorodeniatka a začala som si všímať, čo som dovtedy nevidela. Koľko žien plakalo, koľko detí plakalo a koľko depresií po pôrode a nedojčenia existuje. A zrazu som si uvedomila, že nik, skoro nikto nekojil. Keď tak, tak krátko. Zhodou okolností sa stala laktačnou poradkyňou kamoškina mama, lebo tá chcela kojiť a mala hrozné problémy (nehovoriac o hroznom pôrode). A ja som bola zdesená, že čo to?! No a tak som raz šla z haluze na miniprednášku s tehotnými kamoškami na tému dojčenie a vlastne mi to prišlo jasné ako facka. Vedela som, že to pôjde a vyhrám to a tiež som aj nemala inú možnosť, lebo platiť desiatky eur za umelé mlieko sa mi nechcelo, plus nočné vstávanie na robenie mlieka? nie.
A samo, že som mala nulové predpoklady kojiť, lebo vraj mám malé a nedobré prsia a bradavky, ktoré vlastne ani neboli, lebo veď vpadnuté, nie? Preškolený personál niekedy vie perliť. Zistila som, že ono pre dojčenie vlastne netreba spraviť skoro nič, treba len, aby sme (+ personál v nemocke) niečo neurobili. Nevzali dieťa a nekŕmili ho z fľašky, aj vtedy viete kojiť, ale vyhnete sa možným komplikáciám a následkom (tie mali už tie spomínané osoby v okolí a rodine). Po pôrode, keď vám dajú dieťa umyté v zavinovačke, som si dala dieťa na prsia, nech pije. A že polo, som mala pocit, že ťahá až z päty a ono to šlo a ako dobre. Bez ragád a podobne. Prajem všetkým zažiť prirodzené a najlepšie kŕmenie bábätka ❤️ a ono sa odstaví naozaj samo a možno aj skôr a ľahšie ako očakávate, stačí veriť sebe a dieťatku. ❤️
4 poďakovania
luta13
21. aug 2015

Dar s názvom "materské mlieko"!

Ja som svojho syna kojila 3 roky...narodil sa SC, takže prvé priloženie mal po 24 hodinách, dovtedy bol na Novorodeneckom oddelení, kde ho kŕmili "BEBOU"...po 48 hodinách mi ho dali na izbu už natrvalo...vtedy som sa snažila zakaždým ako sa zobudil, priložiť si ho na prsník...lenže mala som pocit, že mi mliečko nejde, len kolostrum...takže stále plakal a dokŕmili mi ho vždy Bebou...

V tom čase tam bola jedna sestrička, ktorá bola zároveň aj poradkyňou na kojenie...ona za mnou ochotne prišla a učila ma prikladať dieťa k prsníku...po asi 3 pokusoch sa malý krásne prisal a cítila som, ako mi začalo tiecť mliečko silnejšie ako dovtedy...ale len o trošku...pritom mi malého stále dokrmovali...

Po 4 dňoch od pôrodu sme boli prepustení z pôrodnice...po príchode domov, som moju mamu poprosila, aby zbehla do obchodu kúpiť Bebu, že keď sa malý zobudí, nebudem mať toľko mlieka, aby som ho dostatočne nasýtila mojím mliekom...no po prebudení sa prisal na mňa ako kliešť, napapal sa, vytiahol si koľko potreboval a spokojne znovu zaspal...odvtedy to takto bolo stále...do 2 dní sa mi tak rozbehlo mliečko, že sme museli ísť kúpiť odsávačku a každý deň som navyše odsála asi 1L mliečka, ktoré som zamrazovala a postupne dávala malému cez fľašku, popri kojení samozrejme...asi po 3 mesiacoch mi fľašku úplne odmietol...a mliečko sa upravilo na také množstvo, že som odsávať vôbec nemusela a malý si vytiahol vždy toľko, koľko potreboval...

Takže mamičky, ktoré majú pocit, že nemajú mlieko, alebo si myslia, že dieťa sa nevie prisať, sa mýlia...mliečko majú, len jediné, kde je problém si myslím je to, že nevedia dieťa správne napolohovať k bradavke, tým sa dieťa nevie správne prisať a potom vznikajú pocity, že zlyhávajú a častokrát to vzdajú a potom prídu o mliečko úplne...

MAMIČKY bojujte o mliečko a bojujte za to, aby ste mohli svoje dieťatko kojiť čo najdlhšie!!!...je to úžasné puto matky s dieťaťom...vždy, keď niečo zo začiatku nejde s kojenim, obráťte sa na laktačnú poradkyňu, prípadne človeka, ktorý sa venuje kojeniu a poradí vám, ako sa nevzdať!...Veľa úspechov prajem každej z vás. :-)
5 poďakovaní
dankaa78
14. apr 2015

Ploché či vpáčené bradavky a dojčenie

Podelím sa s Vami o ďalšiu moju skúsenosť.Tentokrát to bude téma dojčenie a vpadnuté bradavky.

Mnoho mamičiek má tento problém a to ich odrádza od kojenia. Čerstvo si spomínam ako sme bojovali s prisatím sa a vydržali sme. Formovače sú perfektná vec, ale mne pomohlo jednoduché masírovanie a voda.Časom boli deti silnejšie a pusa bola dosť veľká na to, aby si sami "vybrali" bradavku na papanie. Samozrejme bojovali sme aj s poranenou kožou, ale časom sa všetko zahojilo.

Chcem len podporiť mamičky s podobnou anatómiou hornej partie, aby ich to neodradilo:-) Gynekologička sa ma pýtala, či nemám problém kojiť...a aj počas tehotenstva ma upozorňovali, že to nebude jednoduché.

Lekárov treba brať s rezervou a vpadnuté bradavky vôbec nie sú dôvod na prerušenie.
3 poďakovania
maminocka87
13. apr 2015

Moje dojčenie

Toto boli tie najkrajšie okamihy mňa a mojich detičiek. Som šťastná, že mi bolo dopriate dojčiť obe moje deti, tak dlho ako to len bolo možné.. Sú to chvíle medzi mamou a dieťaťom, ktoré nikto nevynahradí.. Ja ďakujem za tento dar..
5 poďakovaní
jankabj033
4. mar 2015

Necháme to na náhodu

Prvé tehu ja odhodlaná stoj čo stoj kojiť, kedže z každej strany som počúvala ako je to dôležité, že si vybudujeme krásny vzťah, že nič lepšie malému dať nemôžem. Pôrod bol náročný malý sa nevedel prisať mliečko nechodilo a nechodilo, bradavky zničené a boľavé a ja som si stala za svojim- kojiť musím a hotovo.

Návrat domov bol strašný, malý hladný a nervózny, ja ubolená a so silami na konci a vtedy pomohla veta od maminy. Janka, malý potrebuje viac ako kojenie normálnu mamu a nie trosku s vycapeným ceckom.

Vyrástol na Nutrilone, nie je chorľavý, je úplne normálny a vôbec nemám pocit, že by som ho milovala menej.

Druhe tehu som už taká odhodlaná na kojenie nebola, ak sa podarí budem rada, ak nie určite sa už takto nezosypem. A to pomohlo, nemala som žiadny stres a mliečko došlo, malinká sa šikovne prisala a kojila som ju 18 mesiacov.

Dvaja súrodenci, rovnaká mama, jeden kojený druhý vôbec, ale predsa ich milujem rovnako a nemám vôbec pocit viny či zlyhania za to, že som prvého kojiť nedokázala.
7 poďakovaní
bambulka1010
14. jan 2015

Môj mliekoholik:-)

Napíšem Vám moju skúsenosť s dojčením. Nemali sme to ani my ľahké.

V pôrodnici mi síce nabehlo mlieko hneď, ae tretí deň som bola hospitalizovaná na internej JIS kvôli problému so srdcom. Dali mi lieky, takže dojčiť som nemohla. Po 3 dňoch ma prepustili a išla som si len pre malú do pôrodnice. Tam mi lekárka odporučila kúpiť umelé mlieko. Pokým som bola na jiske, ju dokrmovali. Prišli sme domov a Saška žiadne umelé mliečko nepotrebovala :-) Odvtedy cucala moje mliečko.

Najlepšia poloha bola pre nás, keď sme ležali. Bolo to aj pre mňa najpohodlnejšie. Samozrejme sme si prešli aj dojčenským štrajkom, ale zvládli sme to. Keď mala Saška 22 mesiacov sme sa odsťahovali do zahraničia. A to bola zmena. Tým sa skončilo moje dojčenie. Zo dňa na deň som prestala kojiť. Saška každému hovorila: Malé detičky pijú cicik. A veľké detičky mliečko z pohárika :-)
2 poďakovania
bubbles
13. jan 2015

Kojiť sa nedá, prejdem na umelé?

V krátkosti - prvé dieťa, mamila naštudovaná spredu i zozadu, kniha kúpená, naopak žiadna fľaša ani cumeľ.. Do toho sa narodí naše vytúžené a hops, nevie sa správne pricucnúť. Bývate na konci sveta, kde ani Mamila neposiela svoje záchrankyne, tak veríte "laktačnej" v pôrodnici - veď aj z pricucnutia, len na končeku bradavky si dieťatko dokáže niečo vytiahnuť.. Hej. Dva týždne tak ťahalo a plakalo a mňa postupne začalo páliť od pazuchy až do... dolu.

Pálivá, rezavá bolesť, celé kojenie, milionkrát denne. Do toho neutíchajúci plač bábätka - žiaden spánok, žiadne ukľudnenie.. preskočím k podstate - hladovalo, nič si nevytiahlo.. Mne mlieko pravdaže kleslo, takmer skončilo.. A teraz to, čo väčšina mamičiek spraví - siahne po umelom mlieku...

Nie! Netreba sa vzdávať, napriek všetkému som ja začala aspoň odsávať. Po trošíčke, trošilinku každú chvíľu a už som neriešila, že to dieťaťu podávam cez fľašu pribalenú k odsávačke. Konečne neplakalo, nechudlo.. Mne sa po čase zahojili bradavky a rozbehlo mlieko.

Ja by som pri druhom bábätku rozhodne zaplatila aj zlatom, len aby tá laktačná prišla a netrápila by som (seba i dieťa) tak dlho. Nech ma len naučí správne techniky prisatia, rôzne polohy na kojenie.

Ale zároveň chcem poukázať na to, že aj keď to nevyjde a mamka nekojí, aspoň odsávaním sa dá bábätku zabezpečiť najcennejšia potrava, najzdravšia výživa.. materské mliečko.
2 poďakovania
janocka
13. jan 2015

Dojčenie je skvelé

Ešte pred tým, ako som otehotnela, som sa rozhodla, že budem dojčiť stoj čo stoj. Bolo to z čisto sebeckých dôvodov, pretože mlieko má matka stále so sebou, nemusí nič zohrievať, nemusí v noci vstávať a robiť mlieko. Až neskôr som sa dozvedela, že okrem toho, že dojčenie je pohodlné, je aj pre dieťa zdravé.

Keď som otehotnela, inú možnosť, ako dojčenie, som si nepripúšťala. Neplánovala som si teda kúpiť žiadne fľašky, ani zásoby umelého mlieka. Od kamarátok a rodiny som počúvala, že fľašu mať musím, pretože dieťa potrebuje aj čaj. Som tvrdohlavá a preto som žiadnu fľašu nekúpila a všetkým kamarátkam povedala, že ak mi dajú fľašu, tak ich s ňou rovno otočím preč. Jednu som ale predsa len dostala - od kolegov, ako recesiu :-D

Prišiel pôrod, ktorý skončil cisárskym rezom. Tu nastala mierna panika, pretože som mala naštudované, že po sekcii nie je niekedy dojčenie možné. Po tom, ako ma doniesli na izbu, priniesli mi aj syna, aby sa pricucol. Pricunutie prebehlo ukážkovo, sestričky ho chválili, že pekne saje, že sa môžu aj iní novorodenci na oddelení od neho učiť. Panika opadla. Druhý deň to už bolo horšie, pretože vôbec nechel jesť. Iba plakal a plakal, ponúkala som mu prso, ale nechcel. Mlieka bolo dosť, ale mladý pán nechcel. Sestričky ma upokojili, že má ešte v žalúdku plodovú vodu, že jednoducho nie je hladný. Myslela som si ale, že hladný je, lebo plakal. Večer mu teda dali trochu glukózy zo striekačky. Umelé mlieko mu, našťastie, nenútili. Ďalší deň sa zdalo, že chce dobehnúť zameškané z predchádzajúceho dňa a chcel cucať stále.

Po príchode domov z pôrodnice bol schopný cuckať takmer celý deň. Cucol si, zadriemal, potom zase cucal, potom vsetko vyvrátil a cucal znova. Takže prvé týždne doma spočívali len v tom, že som sedela a kojila, prezliekala ovracané dieťa, seba a utierala gauč a zem. Čítala som na web stránke laktačných poradkýň, že je to normálne, že dieťa si časom nájde režim a dojčenie bude trvať pár minút a nie hodinu. V hlave som teda v tom mala jasno - spraví sa to. Ale okolie ma začalo zneisťovať, že určite nemám mlieko, keď mu to tak dlho trvá, že mu nemám dávať jesť tak často, že stačí raz za 3 hodiny, maximálne 5 minút a hotovo. Nebola som s tým stotožnená, ale pre pokoj v rodine som napísala e-mail laktačnej poradkyni, ktorá mi potvrdila to, čo som už mala naštudované - v cca 3 mesiacoch sa dojčenie upraví. A naozaj. Zo dňa na deň už nepotreboval cucať pol hodinu každú druhú hodinu, ale len 10 minút raz za 2 - 3 hodiny. Dojčila som teda naďalej na požiadnie.

V cca 15. mesiaci začal odmietať prsník cez deň. Ponúkala som mu ho ešte asi týždeň, ale nechcel ho ani vidieť. V noci si ale naďalej pochutnával. Otehotnela som druhýkrát, keď mal cca rok a 8 mesiacov. Tu som zas musela počúvať, ako ohrozujem nenarodené dieťa, že by som s tým mala okamžite prestať a pod. Neprestala som. Teda prestala. Keď mal syn 1 rok, 11 mesiacov a 1 deň. Vtedy som bola neplánovane hospitalizovaná v nemocnici. Veľmi som sa bála, ako to syn bez mlieka zvládne, ako ho uspí manžel, čo bude manžel robiť, keď sa syn v noci zobudí a mlieko nebude. Manžel to však vyriešil po svojom - požičal si od susedov fľašu, dal do nej mlieko, myslel si, že to bude syn akceptovať. Našťastie, fľaša nebola potrebná. Stačilo synovi vysvetliť, že dnes mlieko nebude. Syn to pochopil, zaspal a spal celú noc. Po návrate z nemocnice už o mlieko nejavil záujem a tak som si dala s dojčením pauzu.

Po cca 6 mesačnej prestávke som začala dojčiť opäť, narodil sa mi druhý syn. Ten bol ale od narodenia iný - ten sa najedol za pár minút a stačilo mu to na pár hodín. Bola som z toho v strese, myslela som si, že neje dostatočne veľa, pretože za taký krátky čas sa nemôže dobre najesť. Tak som ho niekoľkokrát za týžden vážila, aby som zistila, či priberá. Priberal. A tak som sa prestala stresovať.

V súčasnosti má syn vyše 10 mesiacov, dojčím ho na požiadanie, on je spokojný, aj ja som spokojná.

Som veľmi rada, že mi bolo umožnené dojčiť, pretože chystať v noci mlieko, to by sa mi nechcelo. Rada spím nerušene a preto dieťa spí so mnou v posteli, môže si v noci cucnúť a ja sa pri tom nemusím ani budiť. Je to veľmi prospešné pre mňa, aj pre dieťa.
6 poďakovaní
ivkadracova
9. júl 2014

Keď to už s kojením nevyzerá sľubne..

Po pôrode, ja celá nadšená a nažhavená na kojenie, síce som tam ešte nič nemala, ale vraj treba prikladať. Tak som teda prikladala a prikladala. Na druhý deň sme došli z pôrodnice domov, stále som prikladala, ale zo mňa vyšli hádam 4 a pol kvapky.

Začal prvý stres a nervozita. Kde je to mlieko? Kde je aspoň kolostrum? Dieťa je hladné.. Čo som to za matku keď ju neviem nakŕmiť? Manžel má povzbudzoval. Začali sme veľa čítať. Opäť som naštudovala celý internet. Okrem neho ma povzdbudila veta zo stránky Novozámockej nemocnice: "Každý problém s dojčením sa dá vyriešiť... kým nie je patológia...".

Pozerala som na dcérku a hovorím jej, Božka, urobíme dohodu. My budeme kojiť. Zvládneme to. Dobre? Urobím všetko pre to! Ale ona cez deň iba plače, prebaľujem iba zelené. Prikladám, prikladám.

Dcérka ma dva dni a ideme na prvé vyšetrenie ku pediatričke, kde sme okrem iného opísali náš problém. Poradila nám dávať striekačkou glukózovú vodu, veď dajme šancu mojím prsníkom. Ale keď sa to nerozbehne do 2 dní, máme ju dokŕmiť, lebo bude veľmi dehydrovaná. Manžel kúpil malé injekčne striekačky, aj Nutrilon h1. Dcérka sa rýchlo naučila otvárať ústa ako treba. Zo satia z prsníkov bola nervózna, už tam boli dajaké odrobinky, ale skutočne nie do nasýtenia. Tak sme kúpili elektrickú odsávačku, že to rozbehneme možno tak. Au to ale bolelo..

Všetko sa udialo za pár dní, ale mne sa to všetko javilo ako týždne. Na štvrtý deň, keďže už sa mi zdala veľmi dehydrovaná a vysušená, dali sme jej predsa len ten nutrilon. Bolo mi to hrozne ľúto, ale na druhej strane mi odľahlo, že jej chutí, a konečne sa dosýta najedla. Áno, Tatkova žena mi síce povedala, zdravé dieťa môže schudnúť až kilo kým je skutočný problém (má deti 3), no pocit matky je iný. Stále som teda prikladala, snažila sa, striedala všetky polohy. Nechutilo mi jesť, ale jedla som nasilu, kvôli Božke, kvôli mlieku.

Cez víkend som zavolala svojej Mamke cez celé Slovensko. Porozprávali sme sa ako to robila ona atď. Po tomto pozitívnom telefonáte, nejak sa mi zdalo, že sa mi ju podarilo nakojiť. Nechcela som to zarieknuť, tak som sa tešila iba tak pre seba, v kútiku duše. Paľo! My sme ju rozjedli, umelé neumelé jedlo, no zjavne pomohlo. Nevzdávala som to. Odsávala som. Síce sa mi zdalo, že je to hrozne málo, ale kojila som koľko išlo. Dávala som jej moje mlieko aj striekačkou, dokrmovala Nutrilonom, aby sa dojedla.

Na druhý týždeň sa mi podarilo už prvýkrát nedokŕmiť. A to tak, že som ju nechala párkrát hladnú. Nakoniec si to mlieko rozťahala a aj sa začalo tvoriť.

Zjedla som nespočetné množstvo zápražkových polievok a drožďových nátierok, vypila desiatky eur matyšákovej hroznovky. Pravdou je, že matyšák, či vinea nepomôžu, ani zápražka, benedikt so senovkou.. nič z toho. Moje pozorovanie je: v šestonedelí nerobiť žiadny šport, odbúrať stress, odstrániť bolesť hoci aj ibuprofenom - nič sa tomu dieťaťu nestane, mať pokojnú hlavu, a jesť všetko a hlavne pravidelne. Ak chýba železo, tak doplniť inak ako umelo.

Teraz, 8 týždňov po pôrode, už máličko športujem. To pravidelné jedenie a pitie je veľmi dôležité, presne ako pre dieťa. Bez toho to proste nejde. A žiadne hektolitre vody, ale tak, normálne. A zaklopem na drevo, teším sa zdraviu dcérky a aj ja sa dávam dokopy.

Čo som sa pri tom naučila? Trpezlivosti.

Takže dievčatá a ženy, aj keď sa zdá, že to už nepôjde, netreba sa vzdávať, ono to pôjde, lebo: kde je vôľa, tam je cesta.
11 poďakovaní