Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Stabilizovaná poloha

Stabilizovaných polôh, teda polôh na boku, ktoré majú za úlohu udržať priechodné dýchacie cesty a zabrániť vdýchnutiu zvratkov, je viac. Tu uvádzame dve, klasickú staršiu a novú tzv. europolohu, ktorá je zavedená od začiatku roka 2007. Dôvod zavedenia novej polohy je ten, že v staršej polohe dochádza k utláčaniu spodnej ruky a hrozí jej ochrnutie. Nevýhodou je zlý transport postihnutého v tejto polohe.

Starší typ
Použitie : Je určená pre pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť ( toto sa každú minútu musí kontrolovať ).

Postup

  1. Kľakneme si k boku postihnutého. Dolnú končatinu postihnutému ( tú, ktorá je k nám bližšie ) pokrčte v kolene. ( obr.1 )
  2. Hornú končatinu ( opäť bližšie k nám ) zasunieme pod zadok postihnutého. Môžeme si pomôcť tým, že zatlačíme na pokrčené koleno smerom od seba. ( obr.2 )
  3. Ďalej položíme hornú končatinu, ktorá je od nás vzdialenejšia cez brucho postihnutého a ťahom za rameno tejto ruky prevalíme pacienta na bok . Pomáhame si pri tom druhou rukou, ktorú pokrčené koleno tlačíme bokom k zemi. ( obr.3 )
  4. Po prevalení skontrolujeme, či má pacient spodné rameno za sebou a neleží si na ňom. Mal by totiž ležať skôr na prsníku. Ďalej tlakom na bradu a čelo vytvoríme čo najväčší záklon hlavy a tvár položíme na chrbát ruky, ktorá je dlaňou k zemi, aby nedošlo k vdýchnutiu prípadných zvratkov. Hlava je tak podložená vlastnou rukou a stabilizovaná . ( obr.4 a 5. )

Novší typ ( tzv. euro - poloha )
Použitie : Je určená pre pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť ( toto sa každú minútu musí kontrolovať ).

Postup

  1. Kľakneme si k boku postihnutého. Hornú končatinu postihnutému ( tú, ktorá je k nám bližšie ) položíme tak, aby zvierala pravý uhol s telom . ( obr.6 )
  2. Teraz od nás vzdialenejšie dolnú končatinu pokrčíme v kolene a hornú končatinu na rovnakej strane tela položíme na brucho postihnutého ( toto znázorňujú zelené šípky ). Zraneného prevalíme tak, že ho uchopíme za od nás vzdialenejšie rameno a pokrčené koleno a ťaháme zo ne k sebe ( modré šípky ) . ( obr.7 )
  3. Po prevalení tlakom na bradu a čelo vytvoríme čo najväčší záklon hlavy. Tvár položíme na chrbát ruky, ktorá je dlaňou k zemi, aby nedošlo k vdýchnutiu prípadných zvratkov . Hlava je tak podložená vlastnou rukou a stabilizovaná. Druhú ruku môžeme ohnúť v lakti, aby nedošlo k nejakému nechcenému zraneniu. Ešte upravíme pozíciu pokrčenej dolnej končatiny. Tá by mala byť v bedrovom kĺbe a kolene ohnutá do pravého uhla . ( obr.8 a 9 )
  4. Stranu, na ktorú postihnutého prevalíme zvolíme podľa druhu zranenia. Snažíme sa teda zraneného položiť na nepoškodenú polovicu tela. Výnimkou je pneumotorax, kedy sa ťarchou celého tela fixuje hrudník a čiastočne sa tak tlmí bolesť. Na jednej strane smie človek ležať maximálne 30 minút .

Ak máme podozrenie na vážnejšie zranenia s vnútorným krvácaním alebo sa obávame zlomeniny chrbtice, postihnutého do stabilizovanej polohy vôbec neukladáme, iba zabezpečíme dýchacie cesty. V stabilizovanej polohe sa snažíme základné životné funkcie kontrolovať v krátkych časových intervaloch, aby sa prípadné vypadnutie odhalilo čo najskôr a ihneď sa začalo s resuscitáciou .

Súvisiace články

Použité zdroje

  1. Pediatrie pro praxi
  2. Resuscitace u dětí – nová doporučení 2010 Blažek
  3. stabilizovaná poloha

Obr.1

Obr.2

Obr.3

Obr.4

Obr.5

Obr.6

Obr.7

Obr.8

Obr.9

Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti so stabilizovaná poloha

Máš skúsenosť so stabilizovaná poloha?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť