9 a 8 ročné deti spia s rodičmi. Je to v poriadku?

Zodpovedané
5. jún 2020

Dobrý deň,

máme 9 ročného syna a 8 ročnú dcéru. Po narodení dcéry syn spával s manželom a dcéra so mnou. Odvtedy to tak ostalo. Až tak nám to nevadí. Som rada, že si večer čítame knihy, rozprávame sa a deti zaspia pri nás.

Syn ani nechce počuť, že by spal sám. Navrhujeme im, aby spali v jednej izbe spolu. Dcéra by aj na to pristúpila, on to odmieta. Hrajú sa iba v obývačke. Detské izby vôbec nevyužívajú.

Chcú byť stále s nami. Ale keď majú kamarátov, tak si nás nevšímajú. Idú aj sami na návštevu ale nechcú nikde prespať. Venujeme sa im, všade idú s nami. Nevadí nám to, ale chceme, aby sa aspoň v noci osamostatnili.

Syn je naviazaný hlavne na ocina, stále za ním chodí. Drží sa a všetko chce s ním robiť. Manžel ho všade berie. Je nám zvláštne, že sa ho syn stále drží. Lepí sa na neho.

Dcéra je zase naviazaná na mňa. Keď je sama bez brata, automaticky ide za mnou s otázkou, čo budeme robiť. Očakáva, že sa ideme spolu hrať, variť.

Je to v poriadku?

Odsťahujú sa z našej spálne, alebo ich máme prinútiť?

Často počúvam, že malé deti spia už same. My tu máme veľké deti a spia s nami.

Inak sú šikovní. Syn sa občas hanbí. Sú zruční, doma vedia všetko urobiť, vedia kde sa čo nachádza, ako všetko funguje. Ale stále sú pri nás. Stále sa musíme na nich pozerať a stále nám niečo ukazujú. Pri kamarátoch sú skôr vodcovské typy a nenechajú sa utláčať. Druhým deťom zle nerobia. Do školy a škôlky problém nebol. Ani problém so spánkom v škôlke nemali.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

odpoveď na otázku by som začala od miesta, kde vidím možnosť nájsť riešenie. Rada by som vás upriamila na usporiadanie vzťahov v rodine. V prvom rade na to, že hierarchicky najvyššie by sa mal nachádzať vzťah mamy a otca. K tomu patrí aj to, že rodičia zdieľajú spoločnú spálňu ako svoj intímny priestor. Podľa popisu také niečo vaše deti nepoznajú. Je v záujme ich osobného vývoja, aby ste im ukázali, že miesto rodičov je jeden vedľa druhého a nemení to nič na ich bezpečí a vzťahu k nim.

Preto začnite s tým, že aj počas voľných chvíľ, keď ste doma alebo niekde samostatne ako rodina, vyhraďte si čas iba vy rodičia pre seba. Napríklad, že sa budete rozprávať v izbe len vy dvaja bez detí. Ak by to nevedeli akceptovať robte to postupne od kratších časových úsekov, ktoré predlžujete.

Súčasne kľúčové je, aby obe vaše deti videli, že aj vy rodičia potrebujete byť niekedy každý sám. Aby videli, že sa venujete svojim veciam, ktoré máte radi a sú pre vás podstatné. Budete im modelom k tomu, že je dôležité samostatne sa vyvíjať a spoznávať vlastnú jedinečnosť. Aby mohli nájsť zmysluplnosť svojho života, a teda stať sa šťastnými a spokojnými. Potom aj oni budú mať priestor zistiť, kde sú ich preferencie a záujmy, iné ako tie otcove a mamine.

Keď budete vy rodičia jasne chápať, že váš vzťah je pre rodinu ten základný a potrebuje svoj priestor a čas aj deti prirodzene ľahšie zaujmú svoje pozície a nebudú vás musieť všade nasledovať.

Preto im rešpektujúco komunikujte, že mama s ockom budú spať v spálni a oni sa môžu rozhodnúť buď spať spolu alebo každý sám. Môže to byť sprevádzané aj silnými emóciami či odporom, a preto uznávajte pocity, zrkadlite ich, nechajte ich uvoľniť. Nevhodné správanie však limitujte.

Avšak nepopustite zo svojho rozhodnutia, buďte láskaví a chápajúci. Zmena potrebuje svoj čas. Nakoniec sa vám všetkým uľaví.

Držím palce a prajem príjemné dni.