Ako sa zmieriť s tým, že opäť čakám chlapca?

Zodpovedané

2. mar 2023

Dobrý deň,

keď syn oslávil jeden rok, tak som neplánovane otehotnela s druhým dieťaťom. Napriek ťažkému začiatku tehotenstva sme sa s tým celkom rýchlo zmierili. Aj som sa už tešila a videla výhody malého vekového rozdielu.

Nedávno sme sa dozvedeli, že čakáme druhého chlapca a vo mne sa roztočila špirála negatívnych emócií. Nikdy som špeciálne netúžila po konkrétnom pohlaví. Videla som výhody oboch a viem, že prvoradé je zdravie. Ani som nevedela, čo by som chcela od doktora viac počuť.

Odkedy to viem, všetko je inak. Mám pocit, že ma niekto okradol o potenciálny vzťah matka - dcéra. Viac detí neplánujeme. Keď si v hlave vyslovím vetu, že asi nikdy nebudem mať aj dievčatko, rozplačem sa. Už sa mi nechce pozerať výbavička, riešiť kočík, vyberať meno, byť celkovo tehotná.

Mám pocit, že druhé dieťa nezvládnem, že sme mali ostať zatiaľ len pri jednom. Nechce sa mi už s nikým ani rozprávať na tému môjho tehotenstva. Je to celé veľmi iracionálne a malicherné, hanbím sa za svoje pocity. Je mi ľúto môjho druhého dieťaťa, že jeho matka sa cíti takto.

Strácam trpezlivosť pri prvom dieťati a bojím sa, že to neskôr prerastie do nejakej popôrodnej depresie. Veľmi by som sa chcela tomu vyhnúť a vymotať sa z týchto myšlienok čím skôr.

Objektívne vidím všetky dôvody, prečo môžu byť dvaja chlapci skvelí. Zároveň to pre mňa znamená, že si nevyskúšam, aké je to mať okrem syna aj dcéru. A to vo mne spúšťa len slzy.

Ako sa zmieriť s tým, že čakám opäť chlapca a vyhnúť sa tak popôrodným depresiám?

Ďakujem

Mgr. Katarína Žilák

Odborník

Dobrý deň,

ďakujem za Vašu dôveru, že ste sa rozhodli o svojom prežívaní hovoriť.

Prvotné sklamanie z pohlavia bábätka často zažívajú mamičky/rodičia. Vedzte, že v tom nie ste sama. Je to citlivá a ťažká téma. A to hlavne vtedy, keď pritom zažívate pocity hanby a viny, smútok alebo aj hnev. Veľakrát sa hovorí, že na pohlaví bábätka nezáleží. Dôležité je, aby bolo zdravé. Nie vždy je to naozaj tak a zistenie, že čakáte bábätko opačného pohlavia ako ste chceli, môže byť sprevádzané emóciami a myšlienkami.

Dôležitým krokom k riešeniu je práve to, že o tom hovoríte. Verím tomu, že je pre Vás možno ťažké prijať tieto emócie. Vnímam, že aj pociťujete tlak, že by ste sa mali cítiť inak a máte pocit, že ste nevďačná. Je to prirodzená reakcia. Je úplne v poriadku, že cítite čo cítite. Vaše sklamanie súvisí s očakávaniami, ktoré popisujete. Napr. s túžbou zažiť vzťah matka - dcéra. Veľakrát matky/rodičia túžia po tom, aby k synovi pribudla sestrička, aby mohli zažiť aj vzťah s dieťaťom opačného pohlavia. V prípade, že sa to nepodarí, majú potom rodičia často problém prijať skutočnosť a môže to trvať nejaký čas. Veľakrát sa to zmení práve pri narodení bábätka, keď rodičia uvidia svoje dieťa. Môže to však prísť aj neskôr, keď si s dieťaťom vytvoríte puto a stane sa dôležitou súčasťou Vašej rodiny a každodenného života.

V tomto momente je veľmi dôležité, aby ste si najprv dopriali čas sebe a prijali svoje emócie a myšlienky.

Skúste súcitiť sama so sebou, dať samej sebe pochopenie a podporu, že je v poriadku, že ste smutná, lebo nebudete mať dcéru. Je v poriadku, že momentálne sa Vám nechce pozerať výbavička a riešiť kočík. Dajte priestor týmto emóciám, poplačte si, ak máte takú potrebu. Nepotláčajte svoje emócie a myšlienky. Môžete sa ešte skúsiť zamyslieť a sformulovať svoje predstavy a očakávania, ktoré ste mali voči dcére a Vášmu vzťahu. Čo je to, čo je podľa Vás nerealizovateľné so synom. Možno to, čo vnímate, že príchodom syna nenájdete, nájdete v inom vzťahu.

Ako aj vy píšete, tieto pocity môžu prispieť k neskoršiemu depresívnemu prežívaniu, preto rozumiem Vášmu strachu. V tom, aby ste tomu zabránili, tak Vám môže byť nápomocné, ak sa o týchto pocitoch porozprávate s niekým blízkym (napr. s rodinou, priateľmi).

Môžete zvoliť aj možnosť, že sa vypíšete z týchto pocitov, ak je pre Vás písanie ľahšie. Skúste si vytvoriť priestor pre aktivity, činnosti, ktoré Vás napĺňajú a dodajú viac energie a trpezlivosti, aby ste "dobili svoje baterky" a aby ste sa mohli venovať svojmu synovi tak, aby ste s tým boli spokojná.

Veľakrát ženám na MD pomôže už aj to, keď si vedľa monotónnych činností doprajú čas na činnosti, ktoré im prinášajú upokojenie - vypiť si kávu/čaj v kľude, počúvať svoju obľúbenú hudbu, ísť na prechádzku...

Ak je to možné, zapojte do Vašich bežných dní aj svoju širšiu rodinu. Pri práci so záťažovými myšlienkami veľakrát pomáha aj relaxácia, meditácia, práca s telom. Môžete skúsiť, čo Vám najlepšie sedí. Keď sa Vám uľaví, budete mať väčšiu kapacitu na starostlivosť Vášho syna a aj o seba.

V prípade, že sa Vaše pocity nezmenia a budete naďalej bojovať so sklamaním, povzbudzujem Vás k vyhľadaniu psychológa alebo psychoterapeuta. Pomocou odborníka môžete nájsť spôsoby, že ako najlepšie zvládnuť danú situáciu, dané životné obdobie a vnímať možno aj nové uhly pohľadu. Na našom webe nájdete možnosti ako vyhľadať psychoterapeuta.

Povedať nahlas o svojom sklamaní v spojitosti s dieťaťom je naozaj veľká vec.

Prajem Vám, aby ste v téme našli pokoj a porozumenie a mali okolo seba ľudí, ktorí Vás na tejto ceste podporia.

Držím palce.

Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk

Polož anonymnú otázku