Ako reagovať na nepekné chovanie partnera k synovi?

Zodpovedané
1. mar 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Žijem 10 rokov s partnerom a máme spolu 5 ročného syna a dvojročné dievčatko.Po narodení syna sme sa odcudzili, ale vždy sa to dalo akosi do poriadku.

V poslednej dobe cítim, že si nemáme akosi čo povedať. Partner je stále nervózny. Má takú povahu, ale vždy sa vedel ovládať. Teraz sme sa odcudzili úplne a nežijeme ako by sme mali. Sme skôr ako spolubývajúci .A už dlho mám pocit ,že to ako fungujeme sa nedá nazvať partnerstvom.

Snažila som sa o rozhovor a povedala som mu, že mi prekáža jeho nevšímavosť voči mne. On tvrdí, že je všetko ok. Chcela som, aby sme navštívili partnerskú poradňu, ale on to odmieta.

V poslednej dobe sa ale veľmi zle správa k synovi. Viem, že ho má rád, ale syn je trošku živšej povahy. Keď partner nemá svoj deň a syn niečo vyvedie, tak mu nadá do debilov. Alebo začne s tým, že on ho zabije. Hneď som mu povedala, že sa mi jeho správanie nepáči a že si neprajem, aby sa tak k synovi choval. Jeho odpoveď bola, že to ja preháňam, že nie som normálna a že by mu nič nespravil. Vraj to nemyslí doslovne.

Videl ma aj plakať a vysmial ma, že som neni normálna. Veľmi sa trápim, mám od tej doby problémy so spánkom.

Ako mám postupovať voči jeho chovaniu?

Na partnerovi mi záleží. Viem, že deti ho zbožňujú, ale ja som prestala voči nemu cítiť to, čo by som mala.

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

ste v náročnej situácii a rozumiem, že zvažujete čo ďalej. Vidím, že sa trápite, to čo prežívate vás ovplyvňuje v rôznych oblastiach.

Skúsili ste partnerovi navrhnúť nejaké riešenie, vyjadriť mu, čo vo vzťahu potrebujete. Zdá sa, že on má na to iný názor, poprípade s tým nechce nič robiť. Tu naozaj treba zvážiť ako ďalej. Nefunkčné partnerstvo môže mať na deti značný vplyv. Pokiaľ sa partnerstvo rozhodnete zachrániť, porozmýšľajte, čo by ste vy vedeli spraviť pre to, aby sa to posunulo ďalej. Môžete znovu skúsiť povedať partnerovi ako to vidíte, ako sa cítite a čo potrebujete. Skúste komunikovať v 1. osobe jednotného čísla, bez nejakých osočovaní, urážok.

Navrhnite partnerovi, čo by ste mohli spraviť vy a čo by ste na oplátku mohli vy. Poprípade sa spýtajte či by niečo potreboval on od vás. Skúste urobiť nejaký kompromis, možno si určite nejaké pravidlá.
Ak odmieta partnerskú poradňu, mám pocit, že vás by mohlo posporiť aj individuálne poradenstvo. Situácia ovplyvňuje aj váš spánok, odčerpáva vám energiu. Je dobré sa s niekým porozprávať a skúsiť sa ne vec pozrieť inak, poprípade pátrať po tom, čo sa deje vo vás. Mnohokrát keď nemáme energiu my, nevieme ju posunúť ďalej deťom.
Rozmýšľala by som o ďalšom fungovaní v tomto vzťahu, ktorý je v momentálnom štádiu, ako sa zdá, pre vás bremenom.

Čo sa týka mužovho správania k synovi, zdá sa mi relatívne ohrozujúce. Opäť môžete skúsiť rozhovor s manželom, ale platí to, čo predtým. Ak nemá záujem sa zmeniť, nikto ho nedonúti. Skúsiť to však treba. Skúste mu vysvetliť, že pre syna je to ohrozujúci odkaz, že tým dáva synovi najavo, že je niečo menej, že nie je dôležitý ani on ani jeho pocity, že si nezaslúži byť prijatý, že ak je niekto silnejší, tak si môže dovoliť čokoľvek. To môže byť pre dieťa zničujúce.

V tejto chvíli je dôležité ošetriť syna. Prísť za ním, zreflektovať a prijať jeho emóciu, situáciu, vysvetliť čo sa stalo, čo asi vtedy cítil otec a že už to inak nezvládol, ale zareagoval takto. Vysvetliť, že ľudia nie sú na kričanie a nadávanie, že tá reakcia nebola správna a že to nie je synova vina.

Vytvárajte mu bezpečie a prijatie a aspoň vy s ním komunikujte vnímavo. Pracujte s emóciami, hranicami. Prejavujte empatiu. Venujte synovi pozornosť a lásku, ubezpečujte ho o jeho dôležitosti. Oceňujte ho, prejavujte dôveru. Napĺňajte jeho potreby.

Zvážila by som návštevu psychológa aj so synom. Ako prevenciu a jeho podporu.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com