Ako sa zbaviť pocitu, že môj život s partnerom je len premrhaný čas?

Zodpovedané
7. okt 2023

Dobrý deň,

nikdy som si nemyslela, že práve ja sem budem písať. Vaše odpovede sú však také upokojujúce a rozvážne, tak som sa rozhodla poprosiť o pomoc aj ja.

S mužom sme spolu 8 rokov, máme spolu malé dieťa. Dali sme sa dokopy mladí. On bol skvelý, pozorný šarmantný a starostlivý. Narodením malého sa však všetko zmenilo. Fungujeme 2 roky už ako spolubývajúci, sexuálny život nemáme žiadny, rozhovory spolu nevedieme skoro žiadne, záujem o mňa nemá. Najdôležitejší je pre neho jeho kľud a jeho vlastné záujmy, do ktorých nezapadáme. On je stále unavený, je jedno či je víkend alebo pracovný deň. Skôr ako vôbec niečo podnikneme, tak každý večer zaspí. Podotýkam, že naozaj nemá manuálnu prácu.

V poslednej dobe sa neustále len hádame. Nepamätám si deň, kedy by sme po sebe "neštekali". S malým čas netrávi vôbec, starostlivosť je taktiež na mne. On požaduje, aby sme ho nechali oddychovať, keď príde domov. Ideálne, aby sme niekam odišli. Figuruje u neho už aj alkohol, ktorý nemá pod kontrolou. Ja som bola vždy za kompletnú rodinu, keďže osobne som to šťastie v detstve nemala. Stále si kladiem otázku, či mi to stojí celé za môj život, ktorý vlastne nežijem ako by som chcela. Veľmi ma to trápi a pomaly každý večer premýšľam, kedy sa toto celé stihlo stať.

Neviem vôbec či mi dokážete nejako pomôcť, no nemám nikoho, komu by som to celé povedala bez toho, aby som bola označená za nevďačnú. Veľmi dlho premýšľam nad návštevou psychológa, nakoľko celá tá situácia má vplyv na môj spánok a psychiku.

Ako sa z tejto situácie dostať a nemať pocit, že môj život s ním je premrhaný čas?

Má takýto vzťah šancu, aby bol ešte plnohodnotný?

Ďakujem

Dobrý deň,

uvažujem, čo sa asi musí udiať, keď sa v minulosti idylický vzťah zmení na paródiu šťastného vzťahu. Nepomáha Vám, nezaujíma sa o Vás, sexuálny život nemáte žiadny, neustále sa hádate. A teraz budem trošku neetická, ale úplne sa vykašlal na Vás aj na dieťa a jediné, čo ho poteší je keď príde domov a vy aj malý ste preč. Čo na takom správaní môžeme vidieť? Sebectvo a záujem o uspokojenie výlučne svojich potrieb. Vy však aj napriek tomu uvažujete, ako by ste to medzi vami vylepšila. Ale ako, keď nereaguje na nič? A čo je to za nezmysel, keď niekto, kto by mal byť pre Vás najbližší sa k vám správa horšie ako k nepriateľovi?

Keby ste boli iný typ povahy, poradila by som Vám, aby ste mu tie dva roky, počas ktorých sa takto správa vrátili. A nech si to zažije aj on sám, najlepšie rovnakým spôsobom. Ignorovať ho, nevšímať si ho. Jednoducho robiť presne to, čo robí on. Nech vie, aké to je.

Neviem, či Vás dobre odhadnem, ale pripadáte mi skôr ako citlivý typ ženy, ktorá namiesto toho, aby partnerom poriadne zatriasla, nech sa spamätá, bude do nekonečna hľadať chybu v sebe a snažiť sa zachrániť, čo sa dá. Áno, súhlasím s Vami, potrebovali by ste sa vyrozprávať, pouvažovať. Aj ja Vám odporúčam psychológa, prípadne terapeuta. Ak by sa dalo, tak čo najskôr. Lebo akokoľvek nad Vami uvažujem, vždy mi príde rovnaká myšlienka. A len vy môžete posúdiť, či je správna.

Takže o čo ide? Mám pocit, že máte všetkého už po krk a súrne potrebujete vypnúť, zastaviť sa a oddýchnuť si. Ideálny by bol pre Vás wellness víkend s kamarátkou, ale pokojne aj s malým. Vypadnúť aspoň na chvíľu zo stresového prostredia a pouvažovať čo ďalej. Meniť situáciu a človeka môžete len vtedy, keď to chce aj on. Lenže pri ňom nevidím absolútne žiadnu snahu o zmenu. A vtedy sa môžeme aj na hlavu postaviť. Keď nechce, tak nič nezmení. A ten Váš partner to veru nechce.


V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.

PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online