Viem si predstaviť, čo väčšine ľuďom napadne. Fuj, hnus, ako môžeš v takom niečom sedieť. Nuž, všetci sa líšime a každému vyhovuje niečo iné. Niekomu vyhovujú klasické vložky, niekomu látkové, niekomu tampóny, iné ženy nedajú dopustiť na kalíšok. Ale každá z nás má svoje vlastné dôvody na to, čo používa.

Poviem pravdu, keď som prvýkrát natrafila na článok menštruačných nohavičkách, klopkala som si na čelo. Nikto by ma nedonútil vyskúšať ich. Takisto, keď som si vypočítala sumu, ktorú by som musela ja dať na moje týždenné krvácanie, zdalo sa mi to priveľa.

No prišli nejaké zdravotné problem, čoraz častejšie som čítala pozitívne reakcie, až som raz využila zľavu na jednej stránke. 

Keď nohavičky prišli, hneď som ich otestovala. Naliala som na ne vodu a tá tam len tak stála. 

Keď som priliala viac vody,  hneď presiakla. 

Fúha, to naozaj? Toto má ma chrániť? Skeptická som dala nohavičky prať bez aviváže. Po vyschnutí som ich testovala znovu a tentokrát voda krásne vsiakla dnu. Keď som však vyliala viacej vody, znovu presiakli. 

Na stranke https://www.minedu.sk/pokyn-ministra-c-392017-ktorym-sa-vydavaju-profesijne-standardy-pre-jednotlive-kategorie-a-podkategorie-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-skol-a-skolskych-zariadeni/ si stiahnite subor a vyhladajte si svoju kategoriu. Napr ja som samostatny ucitel druheho stupna bez atestacie.

Kazda kategoria ma 3 oblasti, ziak, vych. Vzdelavaci process a profesijny rozvoj. Ku kazdej oblasti su kompetencie, spolu je ich 9, ale vsetky maju akoby podkategorie. Tych 9 je potrebne splnit, ale je mozne mat splnenych viac podkategorii. Treba si tam potom sledovat PREUKAZANIE KOMPETENCII, co vidno aj na obrazku vyssie.  

V prvom rade, neponahlajte sa. Chcu najprv pockat na novu vladu. VSetky portfolia budu do konca marca posielane do BA, az potom ich budu hodnotit na konkretnych MPC.

1. Niektore informacie boli protikladne. Na jednej strane bolo povedane, ze nemame zacat teraz zberat do atestacneho portfolia, ze mnoho veci uz mame, na druhej strane bolo povedane, ze by to malo byt zjednotene, mali by sme pouzivat jednotne pismo, velkost, atd.
2. Portfolio by mal byt nejaky zakladac, do ktoreho budeme vkladat vsetky dokumenty podla nejakeho system, ktory si my zvolime. Ale mal by byt logicky. Len ci bude logicky pre hodnotitela J Podla mna, este budu dodane detail, ako by to malo naozaj vyzerat.
3. Kazdy papier by mal byt odovodneny, preco je zalozeny, ktoru kompetenciu zahrna. Takze dalsie papiere k papierom. Doklad by mal byt oznaceny datumom. Napr Prikladam tento document, lebo…Posunula som sa tam a tam a ako dokaz prikladam….Cely cas som sa chcela spytat, odkedy mozu byt tie datumy, kedze rozdiel medzi atestaciou je 5 rokov, tak mne logicky vychadza, ze tych 5 rokov, ale neviem to.
4. Autorom dokumentov moze byt ucitel, ale aj ina osoba, napr vystupy ziakov, dotazniky od rodicov ci ziakov, atd.
5. Co tam vlastne moze byt: Diagnosticke zaznamy o ziakoch, vysledky sociometrie triedy, TVVP s komentarom, pripravy na hodinu, ukazky diferencovanych uloh, pomocky, ucebny text, pracovne listy s reflexiou, dokazy o poradenstve kolegom, popis riesenia vychovneho problem v triede, dokumentacia vacsieho podujatia, ktore ucitel organizoval, doklady a osvedcenia, plan individualneho profesijneho rozvoja, fotokumentacia…Po otazke, ci moze byt portfolio odovzdane aj na usb ci CD skolitelka povedala, ze to musi zistit.
6. Jeden prvok portfolia mozete preukazat viacere kompetencie a zaroven jednu kompetenciu je mozne preukazat viacerymi dokladmi.
7. K portfoliu treba prilozit doklady- pozor, aj vysvedcenia, diplomy, certifikaty, potvrdenia, publikacnu cinnost a hlavne riaditelom vydane potvrdenie o vyuzivani profesijnych kompetencii. Zial, podla noveho zakona by mali byt doklady notarsky overene. Ale MPC navrhlo, ze mozeme dodavat aj kopie, priniest to osobne s originalmi k nahliadnutiu. Ale ci to tak bude aj inak, neviem.
8. Kredity sa uz nezberaju a o predatestacnom vzdelavani sa este vsetko nevie. Pravdepodobne to vyzera zatial na bud jednoduchy program /20 hodin/ alebo 40 hodinovy cleneny na moduly /to este nie je 100%. NEvedela k tomu nic blizsie povedat.
9. Konzultacie sa zatial vobec neriesia. Co bude dalej, nevedela.
10. Skusky budu pravdepodobne tak ako teraz, ale nevedela to 100%, ci budu dane okruhy ako su teraz.
11. Posudky musia byt do dvoch mesiacov od prijatia portfolio.

Kniha je o desiatich mladých študentoch univerzity v Rusku, ktorí  odídu na túru na hory. Keď sa nevrátia v dohodnutom termíne a idú ich hľadať, nájdu postavený stan, okolo neho stopy len tých mladých ľudí a v stane topánky. Zo stanu sa študenti dostali asi v panike tak, že vzadu prerezali stan asi nožom a cez dieru vyšli von. Postupne nachádzajú študentov mŕtvych. Niektorí sú oblečení iba v spodnom prádle.  A všetci sú bosí. Skoro všetci umreli na podchladenie.

Čo ich prinútilo odísť zo stanu bosí v noci, keď bolo -25 stupňov? Prečo jednej zo študentiek chýba jazyk? Prečo majú dvaja z nich na šatách stopy rádioaktivity? Na konci vyšetrovania to uzavrú s tým, že študenti zomreli na následky nevysvetliteľnej sily.

V r. 1959 Igor Dyatlev zorganizoval výpravu na Ural. V tom čase to nebolo nič výnimočné, často mladí ľudia alebo horolezci mapovali neznáme územie.

Igor mal všetko skvelo naplánované a išli s ním skúsení mladí turisti či horolezci, jeho spolužiaci. Cesta na Ural začala 24. Januára a trvala niekoľko dní. Cestovali vlakom, busom, vetrieskou, spali v škole, v drevorubačskej ubytovni, kde sa dalo.

Na 4. deň ich cesty sa však mladý Yudin rozhodol vrátiť. Mal totiž problémy s chrbtom a nezvládal bolesti.

Fotka jeho odchodu.

Tuto noc som uz tak dobre nespala. Inak, zabudla som napisat, ze v Rumunsku je casovy posun o hodinu dopredu, teda v tento den sme vstavali akoby o 5,30 nasho casu. Na ranajkach sme boli mierne natlaceni a keby ze som manzela nesurila po predchadzajucom zazitku, aby sme prisli na ranajky o 10 min skor, mali by sme znovu studenu kavu. Kvoli malemu priestoru uz totiz kazdy mal na tanieri pripravene ranajky a naliatu kavu a caj Cudujem sa, ze sprievodkyna nenavrhla, aby kavu nalievali priebezne, ale co uz.

Mali sme pred sebou posledny den a ako prve sme si pozreli mesto Sibiu. Je znovu obohnane hradbami /nieco pre mojho manzela /. 

Cestou na dve hlavne namestia sme nakukli aj do zahrady pri muzeu historie, kde sprievodkyna navrhla, nech znamym posleme fotky, ze ano, mali pravdu, v Rumunsku je vsetko take zaostale, ze tu este maju dinosaury.

V pozadi je Most klamarov, traduje sa, ze ak sa nanho postavi niekto, kto vela klame, most sa zruti. Tak medzi nasimi turistami ziadny velky klamar nebol .

Na hlavnom namesti sa akurat konal trh s kvetinami.

V Sibiu sa nam velmi pacilo, bolo to take mile mestecko. Rozmyslali sme, ci nevyjst na jednu z vezi v meste, ale priznam sa, mna uz neskutocne boli lytka, zo vsetkych schodov som mala taku svalovicu, ze az. A obdivujem vsetkych nasich starsich turistov, ze cely vylet zvladli bez problemov.

Vecer predtym sprievodkyna trochu nerealne dala pol hodinu na ranajky a odchod. Neviem, ci ine skupiny boli sikovnejsie, ale vdaka pomalemu automatu na kavu sme odisli o 15 min neskor.

Boli sme ubytovani v hoteli Rupea, Dumbrava. Ranajky boli fajn, hoci som ocakavala slubenu kopu zeleniny . Dostali sme volske oka, chlieb vo vajicku, prazenicu, sunky, salamy, skvely ovci syr /taky dobry som este nikdy nejedla/, cibulku, redkvicky. A hor sa do dalsieho dna

Rumunsko ma zopar zaujimavosti. Prva su plynove pripojky, ktore nie su vedene pod zemou, ale nad, takze domy a brany zvyknu byt lemovane oranzovymi rurami. A dalsia zaujimavost je spletite elektricke vedenie .

Na prvej fotke uz vidno pohorie Bucegi, kde sme mierili po serpentinach. V horskom mestecku Sinaia, kde vedla seba najdete luxusny hotel a chajdu s hydinou, sa nachadza kralovsky zamok Peles. Sprievodkyna nam slubila, ze uvidime nieco, co sme este nevideli, a neklamala. Vo viacerych ohladoch. Zamok patri medzi 15 najluxusnejsich zamkov na svete a je jednym z najviac zachovalych v Europe.

Najprv obligatny rad na WC. Co mna udivuje je, ze na damskych wc bola jedna kabinka, na panskych boli 3. Hadajte, ako to viem .

Nadvorie zamku bolo uzasne.

Zienky, pozrite si toto, snad pochopite, preco nemate nikde davat nahe fotky deti, svoje citlive udaje, atdhttps://videacesky.cz/video/ctenar-myslenek

Ak aj vas caka #biopsia prsnika, mozno tiez mate obavy, ako to prebieha.

Preto som sa rozhodla, ze napisem, ako to prebiehalo u mna, snad to niekomu v buducnosti pomoze byt pokojnejsim.

Doktorka najprv skontrolovala nalez na CT. Sestra vydezinfikovala miesto a pripravila ihlu na odobratie vzorky. Ked som videla dlzku -asi 20 cm, nebolo mi vsetko jedno, aj ked mi ihly a injekcie nikdy nevadili. Mala som sa otocit na bok, aby sa DR mohla k miestu lepsie dostat a pre mna to bolo lepsie, lebo som aspon nepozerala priamo na to, co robia.

Najprv mi vpichli lokalnu anastezu. Nebolelo to vobec a na rozdiel od zuba to umrtvilo to miesto okamzite. Teda, ak sa vas budu pytat, ci ste alergicka na istu chemicku latku, je to ta ista, aku pouzivaju zubari.

Ihned to DR skusala, ci je to este citlive /nebolo/ a narezala malu dierku, asi 1x2 mm. Potom mi vopchali dnu ihlu na odobratie vzorky, tu som to musela zacat predychavat, aj ked som absolutne nic necitila. Mala som len strach. DR ma upozornila, ze budem citit neprijemny zvuk, ale ja som cakala nieco uplne ine, takze ked DR potiahla kohutik a zaznel nieco ako vystrel, poskocila som. Ked to teda spravila este dva krat, uz som bola pripravena. 

Po odobrati mi miesto prelepili a povedali, ze nemam robit nic tazke ako umyvat okna ci dlho zehlit. Mohla som soferovat ci varit . 

Na výber nosných mandlí nás poslali hlavne kvôli chrápaniu. A čo čert nechcel, hneď po tom, ako nás v apríli objednali, Tatiana prestala chrápať. A tak som mala dilemu. Operovať či neoperovať, keď už nechrápe? Nakoniec som sa rozhodla za, keďže Tatianka aj dýchala cez ústa. Nos vôbec nepoužívala. 

Pripravte sa na jednu hlavnú vec = čakanie. Čakali sme v ordinácii na ORL na objednanie sa na operáciu. Dokonca sme tam boli 2x, prvý krátv januári doktor operoval, tak sme to po dvoch hodinách vzdali, 2x sme čakali jedného dňa v apríli od 9. ráno do 14. hod. Potom čakáte na termín. Objednávali nás v apríli na august. A čím bližšie bol termín, tým som ja bola nervóznejšia.

A tak prišiel august. A ďalšie vyšetrenia. Najprv u detskej lekárky a odber krvi a moč. Už dávno sme neboli na pichanie, takže Tánička skoro odpadla, keď jej sestra brala krv. Neplakala, len zbledla, tuším ani nedýchala. "Mamka, bolí ma bruško!" Už som čakala, že sa povracia, ale vopchala som jej džús do ruky, napila sa a bola OK.

Ďalšie čakanie nás čakalo u kardiológa. Milujem, keď mi sestra povie "Príďte niekedy ráno, vezmeme vás popri objednaných pacientoch". A tak sme tam čakali, kým prídeme na rad. Našťastie, bola to len hodinka. Ale celú hodinu som Táničke vravela, že sestrička nebude nič robiť, len jej pozrie na srdiečko. Tatiana vystrájala ako  lev, bránila sa, ale sestra bola šikovná, a za sekundu to mala spravené. Tia bola celá prekvapená, že je to už hotové, že nakoniec sestre pusinky posielala. 

Výsledky boli v poriadku, tak sme sa vybrali na anestéziológiu. Znovu som musela dcérku uisťovať, že sa nič nebude diať. Ale zas sme museli čakať. Pán doktor si odskočil na malú chvíľu, ktorá sa natiahla na hodinu. Tánička sa tam ale spriatelila s dievčatkom, ktoré malo ísť na operáciu mandlí v rovnaký termín, tak to čakanie nebolo také hrozné. Lekár sa nás pýtal na alergie, choroby, pozrel do pusinky, napísal správu a za 10 min sme boli na ceste domov. 

Pomaly som nemohla v noci spávať, rozmýšľala som, ako to všetko dopadne. Dcérke som nič nepovedala o operácii. Až keď sme sa zoznámili s Emkou u anesteziológa, povedala som jej, že ideme na výlet do nemocnice, a že tam bude aj Emka. Tešila sa a mne zvieralo srdce.