Týmto článkom by som sa chcela poďakovať Zuzke Valovičovej...
Všetko to začalo 2.4.2011, keď sme v Maxe stratili opicu... Poviete si, banalita... áno, pre nás dospelých zrejme záležitosť, ktorá nestojí za povšimnutie. Pre nášho malého koniec sveta... Opica prišla s ním z profirodiny, odkiaľ sme si ho doniesli. Bola to jeho súputníčka v ťažkých časoch opusteného dieťaťa, ktoré matka nechala v pôrodnici... Naviazal sa na ňu tak, že jedna z prvých komunikácií po "dame ham, dame čají" bolo "opica sami" (s nami)... a naozaj, bez nej sme neprešli z kuchyne do obývačky, nevyšli z domu... a vždy sme sa vrátili, až na tú nešťastnú sobotu...
"De je opica"...celé dni vydržal smútiť... sedel v kresle a nič ho nezaujalo... ideme von : "opica sami", ideme spinkať : "opica sami"... a opica nikde... zháňali sme, v obchodoch, na nete, všade... v obchode bol zlatý, každú hračku pomojkal, pritúlil a vrátil do regála... predavačky z neho nemohli, že aký zlatučký, to iné decká chcú všetko a on nič... ako im povedať, že on svoje "všetko" stratil... vlastne ja som stratila... nie priamo, ale neustrážila som... dostali sme sa do potýčky s jedným chlapíkom, ktorý praštil vozík tak, že malému tresol do nožičiek... samozrejme, že to nebolo bez slzičiek a strachu, takže som riešila ako prvé malého a tašku s nákupom a akosi som zabudla na opicu... či ostala na vozíku, príp. mu vypadla za mojím chrbtom, neviem... domov sme prišli dvaja... a napriek pýtaniu sa, proseniu a neviem čomu, nik ju nevrátil... nechápem to... ľudia museli vedieť, že to najskôr stratilo dieťa (a určite bude mama hľadať), tak nechápem, prečo to niekomu podávalo paprče... no ale stalo sa...
Po pár dňoch sa na oznam o stratenej opici tu na koníkovi ozvala Zuzka. Vymenili sme si pár odkazov s informáciami a včera prišiel balík s veľmi podobnou opicou... Rozžiarené detské očká a úsmev sú tým najkrajším ocenením dobrého skutku...
Takže, Zuzka, Ešte raz veľké ĎAKUJEME... a tu sú fotky, ako sme rozbaľovali...

Prišiel mi balík, kuk, čo je v ňom ???

Ako, toto je vážne moje??? OPICA ČAKÁ ...
Moja opica, poď, kukneme sa, čo tu ešte je...
Ty brďo, vianoce....
Láska moja... ľúbim ťa...
Dám ti brumíka, aby si mi neušla od hladu...
Toľko vzrušenia, akosi som sa unavil... aj tebe sa chce spať???
Budem ťa držať za nohu, aby si mi zase neušla...
Mali sme krásny deň, Šaňko šťastne poskakoval...opica s ním...
...detská radosť, alebo... dobrý človek ešte žije...
...Zuzke patrí veľká vďaka...


a to je najduta opicka? uzastne aku ma radost vidiet ze je jeho srdcova zalezitost teraz ani na okamih z dohladu 🙂