Tak vysvetľujem Šanimu: "Vieš, psíka si kúpime až do chalúpky, aby mohol byť na záhrade a behať s vami, aby mu bolo dobre, lebo teraz v byte by sme museli chodiť s ním von, potom mu umyť labky, keby sa zašpinil ako ty, a mala by som zase o robotu viac, mne úplne stačíte vy dvaja." ... Šani: "Jasné, lebo musíš variť a prať a starať sa o nás všetkých a ty nie si naša slúžka a ani náš otrok... a ktorí dvaja ti stačia, mami?" ... "No predsa ty a Artur." ... zdesený pohľad, vypleštené očiská a opatrná otázka: "Ale uvaríš aj tatinovi, že?"