Premýšľali ste niekedy nad tým, či sa dá matematika učiť aj inak – hravo, s pochopením a bez stresu z chýb? Hejného metóda ukazuje deťom svet čísel cez rôzne situácie a „prostredia“ (napríklad autobus či kocky) a vedie ich k tomu, aby si princípy objavovali samy.

V podcaste vás lektorka Dagmar Môťovská vezme priamo do reality vyučovania. Hovorí o tom, ako sa buduje vzťah dôvery medzi učiteľom a žiakom, či sa dá tento prístup prepájať s klasickou matematikou a ako si deti pripravené Hejného prístupom poradia napríklad pri prijímačkách. Dotkne sa aj častých mýtov, ktoré o tejto metóde kolujú, a toho, pre koho je vlastne vhodná – pre každé dieťa, ktoré chce premýšľať, skúmať a prichádzať veciam na koreň.

Ak sa chcete na matematiku pozrieť z iného uhla – ako na priestor pre logiku, kreativitu a radosť z objavovania – tento podcast by vám nemal ujsť. Príjemné počúvanie 🎧  #skola_ktora_inspiruje 

Možno to poznáte – vaše dieťa sa dokáže s LEGO kockami hrať celé hodiny. Pre nás mamy je to často „len“ zábava, no v  niektorých škôlkach a školách sa z nej stáva niečo oveľa viac. Deti sa pri nej úplne prirodzene učia – premýšľajú, skúšajú, spolupracujú a ani si neuvedomujú, koľko nového si osvojujú.

Učiteľka materskej školy, Anna Göndörová, približuje, ako vyzerajú takéto LEGO aktivity v praxi. Prezradí, čo všetko deti pri skladaní rozvíjajú, ktoré hry ich bavia najviac a prečo si tieto „LEGO chvíľky“ často prenášajú aj domov. Zároveň zistíte, prečo si tento koncept získal srdcia detí aj rodičov. 

LEGO je pre mnohých z nás súčasťou detstva a hier doma. Čo viedlo k tomu, že sa stalo aj vzdelávacím nástrojom v materských školách?

LEGO je prirodzenou súčasťou detského sveta. Deti k nemu inklinujú, láka ich a motivuje k tvorivosti. Zavedenie LEGO do materských škôl bolo teda logickým krokom. Využili sme ich vnútornú motiváciu a premenili ju na nástroj pre komplexný rozvoj ich osobnosti.

Ako prebieha typická hodina s LEGO?

Každá hodina začína rutinnými aktivitami. Deti potrebujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia a zároveň vedia, čo môžu očakávať. Potom sú otvorenejšie novým výzvam. Ak by som mala popísať priebeh “typickej” hodiny, štruktúra je nasledovná:

Milé mamičky, predstavte si školskú jedáleň, kde vaše deti nejedia „lebo musia“, ale s chuťou – pretože samy rozhodujú, čo budú mať na tanieri. Existujú školy, ktoré posúvajú školské stravovanie na vyššiu úroveň – zapájajú žiakov do rozhodovania, vedú ich k zodpovednosti a zároveň hľadajú cesty, ako znižovať potravinový odpad. Jedným z príkladov je model, v ktorom sa na tvorbe jedálneho lístka podieľajú samotné deti. Každá trieda si vyberá jedlo, ktoré jej chutí, navrhuje vlastné obedy a tie sa následne postupne zaraďujú do menu. Nejde pritom len o zvýšenie spokojnosti stravníkov. Žiaci sa aktívne zapojili aj do merania zvyškov jedál, zbierania dát a ich vyhodnocovania. Zistenie bolo jednoznačné – deti jedia viac a s väčšou chuťou to, čo si samy vybrali, a tým sa prirodzene znižuje aj množstvo odpadu. Ako sa dá v praxi skĺbiť legislatíva, výživové normy, normy pre školské stravovanie, finančné limity, moderné trendy a zároveň radosť detí z obeda? O svojich skúsenostiach hovorí manažérka školského stravovania škôl BESST v Trnave, Ing. Lucia Naďová. #skola_ktora_inspiruje  

Zapájanie žiakov do tvorby menu je vo vašej škole výnimočné. Ako tento systém funguje v praxi?

Systém zostavenia jedálneho lístka udáva Ministerstvo školstva SR, no konkrétnu skladbu jedál si vytvárame sami s použitím oficiálnych receptúr. V našej škole má náš jedálny lístok 12-týždňový cyklus a bol zostavený prevažne na základe preferencií žiakov.

Deti vyplnili dotazníky, v ktorých hodnotili jedlá. Tie s nízkym hodnotením sme vyradili a obľúbené pokrmy zaraďujeme častejšie. Čo je však výnimočné – deti si môžu navrhnúť aj nové jedlo a každá trieda si vyberá obed, ktorý jej chutí. Tieto triedne návrhy následne postupne zapracúvame do jedálneho lístka.

Tomuto všetkému predchádzalo veľké množstvo práce zo strany žiakov. Vážili zvyšky nedojedených jedál, pýtali sa spolužiakov, či im chutilo a údaje vyhodnocovali na hodinách matematiky. Zistili, že deti majú iné chute ako dospelí, a preto im umožňujeme podieľať sa na tvorbe jedálnička aj naďalej. Pomáha to predchádzať odpadu, pretože deti jedia to, čo im naozaj chutí.

Téma potravinového odpadu je dnes veľmi aktuálna. Darí sa vám vďaka týmto aktivitám minimalizovať plytvanie?

Dnes nám začína Týždeň slovenských knižníc a mne napadlo napísať Vám, ako to máme v škôlke vymyslené my. V časoch, keď deti trávia veľa času pred obrazovkami, má kniha nezastupiteľné miesto. Je sprievodcom, ktorý ich učí sústrediť sa, rozvíjať fantáziu, pamäť aj slovnú zásobu. Ak sa dieťa stretáva s knihou už v materskej škole, čítanie sa preň stáva prirodzenou súčasťou dňa – nie povinnosťou, ale radosťou. Práve v tomto veku sa formuje vzťah k príbehom, slovám a poznaniu, ktorý môže ovplyvniť celý život. Z tejto myšlienky vyrástla Čitáreň BODKA – priestor, kde sa deti ponárajú do sveta rozprávok, rozvíjajú fantáziu a objavujú krásu slova. O jej vzniku, prínose aj víziách sme sa rozprávali so zástupkyňou riaditeľky materskej školy Veronikou Pukancovou. #skola_ktora_inspiruje 

Ako motivujete deti, aby objavili radosť z čítania? 

Deti vyhľadávajú príbehy, čaro kúziel a veľmi rady sa dozvedajú nové veci.
V rámci vzdelávania v materskej škole je rozvoj čitateľskej gramotnosti súčasťou našej edukácie. Každý týždeň sa s deťmi venujeme inej téme a v našej Bodke vždy nájdeme titul, ktorý im tému priblíži. Deti si môžu aj slobodne požičať knihy do triedy a „čítať si ju“. Následne o nej vedieme rozhovory, dramatizujeme príbehy či kreslíme to, čo v nás daná kniha zanechala. Deti sa rady k obľúbenej knihe vracajú aj ďalšie dni a každý deň v nej objavia niečo nové. 

Čo dokáže v deťoch prebudiť záujem o knihy v dobe plnej obrazoviek?

Pri čítaní kníh je človek hlavne prítomný. Je s dieťaťom, navzájom sa počúvajú, smejú a vnímajú. Dieťa cíti blízkosť osoby, ktorá mu číta – či už je to rodič alebo učiteľ. To je to, čo dieťa potrebuje. Dnes existuje veľa krásnych kníh, plných pôvabných ilustrácií a príbehov. Myslím si, že ak si rodič doma vytvorí rituál s dieťaťom napríklad pred spaním, tento spoločný čas bude pre oboch len prínosom. Dieťa si vytvorí vzťah ku knihám spoločným čítaním, vyberaním kníh v knižnici či kníhkupectve. 

Akú úlohu majú pedagógovia v budovaní vzťahu detí ku knihám? 

Ako mama viem, koľko otázok prináša obdobie pred nástupom do školy. Každá z nás chce mať istotu, že jej dieťa je pripravené – nielen vedomosťami, ale aj emočne a sociálne. V tomto rozhovore odborníčky z BESST veľmi zrozumiteľne vysvetľujú, čo deti v poslednom roku škôlky prežívajú, ako spoznať školskú zrelosť a čo môžeme ako rodičia robiť doma, aby bol prechod do školy čo najpokojnejší. Je to veľmi praktické a zároveň upokojujúce čítanie pre každú mamu, ktorú toto obdobie čaká. 

Začiatok školskej dochádzky je veľkou udalosťou v živote dieťaťa, no ovplyvňuje aj celú rodinu. Ako zistiť, či je dieťa na školu pripravené? Čo môžu rodičia urobiť doma a kedy zvážiť odklad? V rozhovore s psychologičkou materskej školy Katkou Varcholovou a školskou špeciálnou pedagogičkou Dominikou Ondráčkovou sa dozviete, ako deti vnímajú posledný rok v škôlke, čo im pomáha pri adaptácii na školu a prečo je dôležité hovoriť o škole pozitívne – aj keď máte sami obavy. Praktické rady, tipy a citlivý pohľad odborníčok pomôžu rodičom pripraviť sa na toto dôležité životné obdobie s pokojom a istotou.

Ako vyzerá posledný rok v škôlke z pohľadu dieťaťa? Čo všetko v ňom zažíva a čo si z neho odnáša?

Katka: Posledný rok v škôlke je pre deti veľmi dôležitý z hľadiska vývinu aj emocionálneho dozrievania. Predškolské triedy ponúkajú množstvo podnetných aktivít, ktoré deti pripravujú na vstup do školy – v súlade so vzdelávacím programom a štandardmi predprimárneho vzdelávania. Deti si hravou formou rozvíjajú schopnosť sústrediť sa, rešpektovať pravidlá, pracovať v skupine a budovať si sebadôveru. Okrem množstva zážitkov si so sebou odnášajú aj základy školských návykov.

Čo vlastne znamená pojem „školská zrelosť“?

Katka: O školskej zrelosti hovoríme vtedy, keď dieťa dosiahne takú úroveň telesného, kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu, ktorá mu umožňuje úspešne zvládať školské nároky. Dôležitá je aj zrelosť centrálnej nervovej sústavy – teda schopnosť sústrediť sa, zvládať záťaž a emocionálne reagovať primerane. Tieto faktory sú kľúčové pre bezproblémovú adaptáciu na školu.

Premýšľala som, či túto tému otvoriť, lebo je citlivá a môže sa dotýkať mnohých rodičov. Myslím, že všetci chceme, aby sa naše deti v škole cítili dobre, bezpečne a prijaté. Téma bezpečného prostredia a vzťahov medzi deťmi je niečo, čo riešim a vnímam. Šikana, konflikty, vylučovanie z kolektívu – to nie sú témy, o ktorých sa nám rodičom hovorí ľahko, ale o to dôležitejšie je o nich hovoriť otvorene a včas.

V našej škole majú podporný tím a školskú psychologičku, s ktorou sa tieto veci riešia systematicky – nielen keď vznikne problém, ale hlavne preventívne. Práve preto mi dávalo zmysel zdieľať s vami rozhovor so školskou psychologičkou, ktorý ide viac do hĺbky. Rozpráva o tom, čo šikana vlastne je (a čo už nie), aké signály si máme ako rodičia všímať a čo môžeme my aj školy robiť pre to, aby sa deti cítili v kolektíve bezpečne.

Rada by som ponúkla pokojný, ľudský pohľad na tému, ktorá sa môže týkať ktoréhokoľvek dieťaťa – dnes alebo zajtra. Budem rada, ak si článok prečítate, možno vám niečo zapadne, alebo vás povzbudí v rozhovoroch s deťmi doma. 💛

O dôležitej téme treba podľa školskej psychologičky hovoriť a venovať jej pozornosť na školách i v rodinách.

Súčasní rodičia starostlivo vyberajú školu, ktorú ich deti navštevujú. Dobrá škola by mala reagovať na potreby dnešného sveta. Okrem inovatívneho vzdelávacieho procesu by mala byť otvorená spolupráci s rodičmi a zároveň vytvárať prostredie, kde sa rozvíja pozitívna sociálna klíma.

Rovnako dôležité je, aby škola venovala pozornosť aj charakteru svojich žiakov, ich morálnemu a etickému rozvoju. V súčasnosti je problém šikanovania na školách mimoriadne aktuálny a závažný.