Decode: Veľakrát nám to všetkým udiera poriadne na mozog

Na Modrom koníku je už dlhšie, no nick decode si vytvorila len ako pseudonym pred necelým mesiacom. Chcela napísať príbeh, no nebola si istá, ako bude prijatý. Plánovala ho vymazať hneď na ďalší deň, no nakoniec sa príbeh uchytil a má už viac ako 30 častí a stovky pravidelných čitateliek 🙂 Najradšej ho vymýšľa pri umývaní riadu a pri písaní počúva drum and bass alebo dubstep. Prečítajte si rozhovor s ňou.

Prečo si začala písať svoj príbeh?

Lebo som sa večer nudila. Muž sa hral na xboxe a v telke nebolo nič. Tak som si pustila hudbu a nejako to na mňa prišlo. Keďže som bola na koni, vytvorila som článok. Popravde, hneď na druhý deň som ho chcela zmazať, no keď som videla ohlasy, skúsila som pridať pokračovanie a už to išlo 🙂

Príbeh vzniká spontánne, alebo ho vymýšľaš spontánne?

(ticho)

Počkať 😀 Ešte raz 😀 Príbeh vzniká spontánne, alebo vopred máš naplánované, o čom budeš písať?

😀 Spontánne. By si sa čudoval, ale najviac mi toho napadne, keď umývam riad. A keďže mám úchylku pri každom pití a jedení použiť nový a nový riad, tak umývam pomerne často 😀

Tak už mi je jasné, prečo tak rýcho príbudajú nové časti 🙂

Od časti 15 som si už začala po každom napísaní v odrážkach zaznačovať, čo by asi malo ísť ďalej. Ale veľakrát mi niečo napadne a úplne to zmením.

Ovplyvňujú ťa pri tom aj čitateľky? Majú možnosť zasiahnuť do príbehu? Alebo budú mať?

Ani nie. Ovplyvnili ma iba v tom, že som zvoľnila tempo a dala tam trošku romantiky. A nad ostatným som ešte neuvažovala. Baby mi radili happyend, ale na tie ja nie som. Ale napísala som im, že ak sa nájde dobrý nápad, ktorý sa mi bude hodiť, použijem ho 🙂

Nemôžeš prezradiť, ako to skončí 🙂

Však som ani neprezradila, len som im povedala, že šťastne až do smrti a lásky kopec na konci nebude. Je už iba na ich fantázii, čo budú od konca očakávať.

Máš predstavu, koľko ľudí to číta?

Nemám ani šajnu 😀 Mne to prezrádzajú iba lajky na príbehoch. Tak počítam asi 100. Keďže tie sa väčšinou aj pod príbeh zapájajú. Ty vieš? 😀

Ja viem a je to omnoho viac 🙂

A nechceš mi to prezradiť? 🙂

Jasnačka 🙂 Prvú časť si už otvorilo 2100 ľudí, ale dôležitejšie sú ostatné časti. Tie priemerne číta 700 až 800 ľudí.

Wuaauu... No nemám slov. A ja že mi napíšeš tých 200, v dobrej viere 300. Uff... Tak to ma teda prekvapilo a poriadne. Ďakujem za tajomstvo 🙂

A to si začala prednedávnom. Aj pre nás je to zázrak 🙂

No ani neviem, čo napísať. Asi len, že ďakujem. Som červená nielen vo vlasoch, ale aj v tvári 😀

Aké príbehy máš rada ty?

Realistické až veľmi. Tam, kde si autor nedáva servítku pred ústa a rád povie na rovinu, ako sú veci. Viem, že románov o láske je veľa, ale románov o láske, kde je aj smrť, bitky, násilie, to je málokde. Myslím si, že ľudia to obľubujú aj skrz americké filmy. Tam už na začiatku vieš, ako to skončí, lebo láska zvládne všetko. Ale nie je to tak. Ak príde choroba, smrť, alebo čokoľvek negatívne, už sa príbeh mení. A ja práve také knihy aj filmy milujem. Kde po pozretí mám husiu kožu. Príbehy, ktoré zanechajú v tebe myšlienku, nie presladenosť 🙂

Snažíš sa dostať myšlienku aj do svojho príbehu? Niečo, vďaka čomu si čitateľky príbeh zapamätajú?

Snažím sa tam dostať to, aby si každý uvedomil, že všetko negatívne, čo sa nám v živote deje, má svoje opodstatnenie, aj keď sa nám to v danú chvíľu nezdá. Na koňovi je veľa žien, ktoré prežili dosť ťažký život, ale som tu, zdá sa mi, 3 roky a veľa žien, čo som poznala na začiatku a mali to fakt zlé, teraz sa majú dobre a o tom to je.

Kto si teda prečíta celý príbeh, sčasti spozná aj teba.

Sčasti áno, ale nevedia z ktorej 🙂

Je to ale dobrý začiatok, ako ťa spoznávať a tešiť sa na ďalšie tvoje výtvory 🙂

V prvom rade ma udivilo, že si sa mi ozval. Bol to taký šok, že ááá chlap a ešte aj admin to čítal 😀

Admin musí mať prehľad 🙂 Ako vnímaš koníka v rámci pomoci? Dokáže pomôcť veľa?

Pomoc vnímam ako rozšírenie cez viac čitateliek. Napr. keď to hodíte na facebooku, alebo o tom napíšeš príspevok na tvojom fotoblogu. Iná pomoc mi nenapadá.

Ešte si pamätáš, prečo si sa sem rozhodla zaregistrovať?

Bola som tehotná 😀

Aha, na to sa nedá zabudnúť 😀

A kamoška ma furt nabádala, aby som sa zaregistrovala. Ale mne sa nechcelo. A raz v noci, keď som nevedela spať, reku skúsim to a uvidíme. A tak som sa namotala, že tu kvasím každý deň.

Naplnil tvoje očakávania?

Naplnil. A možno aj viac. Spoznala som tu skvelé ženy a aj takú jednu, za ktorú môžem ďakovať koňovi. Samozrejme, ponadávam si nad niektorými ženami a konfliktom sa vôbec nevyhýbam, hlavne na mojom starom nicku. Ale som proste taká a už sa s tým niektoré moje koňo kamošky zmierili 😀

Ako vnímaš hádky? Tiež tak, že všetko zlé je na niečo dobré? 🙂

Ja som hádavý typ človeka, takže veľakrát mi padne vhod vyventilovať sa týmto spôsobom 😀 Ale je pravda, že veľakrát som kvôli nim koňa aj vypla a to som v tých hádkach ani nemusela figurovať. Niekedy je to prehnané a veľakrát nám to všetkým udiera poriadne na mozog.

Čo robíš v okamihu, keď ti to udiera na mozog?

Ospravedlňujem sa manželovi 😀 Chudáčik je v prvej rane a ak sa mi nepodarí dohádať sa tu, dokončím to doma 😀 Ale takmer vždy vypínam koňa. Ponadávam si a o dvadsať minút zapínam znova. Je to namotávka.

Stačí mi v takom okamihu napísať 🙂

🙂 Na Teba by som bola milá 😀

V tom prípade dokážeš byť na všetkých 🙂

Možno sa pokúsim 😀 Ale nie, hádavá som bola skôr na začiatku. Teraz vynechávam témy, ktoré ma predtým dali do varu a je mi lepšie.

Každopádne, výborný ventil musí byť aj samotné písanie.

To áno. Píšem už dlhé roky a veľakrát som písala, aby som sa dostala do pohody. Je to taký môj útek od reality.

Vždy si písala len do šuflíka? Alebo si už niekde svoje príbehy zverejňovala?

Doslova do šuflíka. Toto je prvýkrát, čo nepíšem na papier, ale do notebooku. Preto som chcela ihneď zmazať svoj článok. Som v tom dosť hanblivá, alebo akoby som to napísala, snáď ma pochopíš. Pár úvah a básní som uverejnila, ale jedine v školskom časopise a toť vsio.

Chápem, začiatky sú ťažké, treba získať istotu.

To áno. Predsa ideš s kožou na trh a neuvážená kritika dokáže veľmi demotivovať.

Nakoniec z toho bude kniha 🙂

Hah, to neviem. Nepredbieham udalosti a neverím tomu natoľko. Ale samozrejme, skákala by som dva metre dvadsať, keby sa mi to podarí.

Budem držať palce 🙂

Ďakujem 🙂

Akí sú tvoji obľúbení autori?

Matkin, Evita, Philip Carlo, Donna Wiliams a E.L James.

A hudba, pri ktorej píšeš?

Drum and bass a dubstep 🙂 A samozrejme Ludovico Einaudi. On je taká moja srdcovka.

Chcela by si niečo odkázať čitateľkám?

Že ich zbožňujem a ďakujem im veľmi pekne za podporu. Ani jedna netuší, ako veľa to pre mňa znamená. A samozrejme, ďakujem aj tebe a ostatným z tímu 🙂 

Prečítajte si aj predošlé rozhovory s:

• tina1982: Myslela som si, že OMG je značka tehotenského testu (Prečítať tu)
• janana1612: Každý človek má na vec iný názor a nedá sa vyhnúť konfliktom (Prečítať tu)
• ​​gaja: Myslím si, že postupne bude na koníku aj viac starých rodičov (Prečítať tu)
• 30lenka: Keď sa ráno obliekam, nezabudnem si obliecť aj náladu (Prečítať tu)

Prečítajte si aj ďalšie príbehy na pokračovanie od:

• vivian27 (Prečítať tu)
• mykaellle (Prečítať tu)

#rozhovor