Ked navzdy odide rodic...
Otec bol chory dlho. Podla lekarov az prilis dlho na dg maligny melanom. Po 6tich rokoch od zistenia dala rakovina o sebe znova vediet. A zase nam/mu bola dopriatych este 1,5 roka. A vratila sa znova a tentokrat sa rozhodla ukazat v plnej sile. Aj ked viete, ze je to zle, nadej v kutiku duse stale je. 12.januara napisal lekar do spravy "kedykolvek moze dojst k umrtiu pacienta". Bez toho, aby nieco naznacil-povedal. Spravu otec nikdy nevidel, ale my sme odvtedy zili v krci. Este v tu noc skoncil v nemocnici. Zrazu sa cas prestane pocitat na roky a mesiace a zacne sa pocitat na tyzdne a dni. A ani sa nenazdate a pocitate v hodinach. Po velkom trapeni otec 18.5. vydychol naposledy. Doma. Mama, sestra a ja sme ho drzali a hladkali. Ci vnimal? My sme vnimali. Otec chcel tak velmi zit... Verim, ze niekde zije, niekde kde je znova zdravy a myslim, ze sa smrti bojim menej, pretoze ma tam bude cakat.❤️