Ked navzdy odide rodic...
Otec bol chory dlho. Podla lekarov az prilis dlho na dg maligny melanom. Po 6tich rokoch od zistenia dala rakovina o sebe znova vediet. A zase nam/mu bola dopriatych este 1,5 roka. A vratila sa znova a tentokrat sa rozhodla ukazat v plnej sile. Aj ked viete, ze je to zle, nadej v kutiku duse stale je. 12.januara napisal lekar do spravy "kedykolvek moze dojst k umrtiu pacienta". Bez toho, aby nieco naznacil-povedal. Spravu otec nikdy nevidel, ale my sme odvtedy zili v krci. Este v tu noc skoncil v nemocnici. Zrazu sa cas prestane pocitat na roky a mesiace a zacne sa pocitat na tyzdne a dni. A ani sa nenazdate a pocitate v hodinach. Po velkom trapeni otec 18.5. vydychol naposledy. Doma. Mama, sestra a ja sme ho drzali a hladkali. Ci vnimal? My sme vnimali. Otec chcel tak velmi zit... Verim, ze niekde zije, niekde kde je znova zdravy a myslim, ze sa smrti bojim menej, pretoze ma tam bude cakat.❤️
Uprimnu sustrast😢
Poznám počítanie tých dní o com hovoríte zažila som presne to iste. Preto želám veľa veľmi veľa síl. Bude tu s vami každý deň
Úprimnú sústrasť. Prežívam podobne s mamou. Desim sa týchto momentov.
V prvom rade ti chcem popriať úprimnú sustrast. Je to veľmi smutné. No viem o čom píšeš. Mne zomrela mamina vo februári na rakovinu. Na jednej strane viem že tak veľmi tu chcela byť s nami, na druhej zase viem že sa trápila a ten koniec ktorý nastal, bol pre ňu úľavou a netrápia sa viac. A hovorím si to od začiatku a tým sa utesujem. Aj keď pre mňa je asi zo všetkého najťažšie keď príde večer, alebo chvíľa a prídu za mnou deti so slzickami so slovami "je mi smutno za starkou" vtedy sa musím premáhať ale poplacem si s nimi. Veľmi ju milovali a boli na ňu veľmi upnute. Lebo to čo dokázala ona to bolo niečo neskutočné. Nerozmaznavala ale vedela ich objať a hrať sa s nimi. Nedala im len telefón aby mala pokoj. Bohužiaľ jej trpezlivosť mne niekedy chýba 😢😢😢
Úprimnú sústrasť :( tiez mam prave otca na rádioterapii :(
Je mi to luto.
vraj je tam na druhom svete krajšie ako tu.niektorí,čo prežili klinickú smrť a vrátili sa hovoria,že sa im naspäť nechcelo.tí,čo tam odchádzajú,nechávajú kus seba v nás ❤😘
To je mi ľúto, prajem úprimnú sústrasť 😥 Nám babka zomrela ani nie do roka od zistenia rakoviny...bolo to ťažké, každý sme mali nádej ale každý deň mohol byť posledný 😥 babka veľmi trpela a smrť bola pre ňu asi vykúpenie 😔 už to bude pol roka a mne to stále príde, že len niekde je, že sa ešte vráti ...
Uprimnu sustrast
Uprimnu sustrast,je mi to luto..nam ocko odisiel minuly rok na konci novembra,relativne zdravy chlap,ktory rano isiel do roboty a za hodinu bol mrtvy..velmi silny infarkt...stale tomu nemozem uverit...den predtym som s nim bola,este sme srandovali 😭 je to neuveritelne ako sa zivot dokaze otocit behom hodiny 😩😢
Uprimnu sustrast, aj moj otec ma zdravotne problemy, snad sa z toho dostane, ale vyzera to na operaciu. Nebol vzdy dobry otec, ale je to jediny dedko, ktoreho maju moji synovia. ☹
@majka99999 drzim palce.
Môj ocino bol celý život zdravý ako rybička nevedel čo je to dr no z ničoho nič začal chudnúť a mi že to je asi vekom mal 71 r no po čase nevedel prehĺtať mamina že nech ide ku dr že to není poriadku dr že rakovina hrtanu NATO vredy atď po 6 m v nemocnici mu nakoniec jeden dr zo zahraničia čo bol na stáži v nemocnici zistil nevyliečiteľnú chorobu vzali sme ho domov skončil na vývodoch nerozprával nechodil jedol cez zavedenú sondy v hrdle dekubity všade kde sa dá z 95 kg schudol na 58 kg po 3m trápení mu nakoniec odišlo srdiečko Zase pred rokom mamine zistili aizhamera a parkinsona 😓😓😓😓 nehorázne pochudla svalstvo odchádza už vetsinou len leží už nespoznávajú rodinu vlastné deti už je vo svojom svete Ťažko sa s tým zmierit keď človek vidí ako sa Vlastný rodičia trápia a nevieme im pomôcť 😢😢😢😢😢😢
Je mi to ľúto a prajem úprimnú sústrasť...my sme si takto doma so sestrou odprevadili maminu...tiež sa odvtedy smrti nebojím...viem,že tam niekde ma počká...
Dva dni pred jej smrťou nám povedala, že si pre ňu prišiel prievoznik na pltke a v diali na druhom brehu na ňu čakal môj otec...zomrel mladý 33. ročný...
úprimnú sústrasť a veľa síl. ja som prišla o otca v decembri. šiel na banálnu operáciu (podľa lekárov) a už sa neprebral a po 3 dňoch odišiel navždy...
@moni73 úprimnú sústrasť. neviem čo cítiš, neprešla som si našťastie takouto stratou. Iba podobnou. Maminečka mojho muža umrela pred tromi týždňami. Tragicky, nečakane. Odvtedy si hovorím, že by sme mali byť (poviem to hlúpo) spokojný, že umrela rýchlo, netrpela. Ale čo je dobré na tom, keď umierajú ľudia, ktorí chcú veľmi žiť. Ale viem, že im je už dobre a trpíme iba my. tí čo sme tu ostali. Drž sa moja. 😢😢😢😢😢
@moni73 uprimnu sustrast... akoby si o mojom ockovi pisala akurat ze moj zomrel v 66rokoch, 10 rokov od prvej diagnozy - rakovina sa vratila 4x a on to vzdy dal - az sa vratila a nedal to -
Vedeli sme od zaciatku ze to neda - lekari mu davali tyzdne - on sa o tom nikdy nedozvedel a tak ako on veril ze to opat da sme tomu zacali verit aj my - zial 4 mesiace od poslednej diagnozy od nas odisiel - tiez jemu aj nam bolo dopriate aby sme v momente smrti boli pri nom, hladkali ho, sepkali aby sa nebal - mal strasne bolesti a verim ze mu je uz dobre - akurat my si musime pockat aby sme ho znovu videli... bude to pomaly 1.5 roka a chyba nenormalne☹
a ked citam prispevky, napadlo mi, co by si clovek, ak by mohol, vybral- ci takto sa pripravit, aj ked je to hlupe slovo, na smrt, vediet, ze jeho cas sa blizi, aj ked nadej umiera posledna, alebo prist domov zdravy, dat si veceru s blizkymi, lahhnut do postele, ako kazdy den a uz sa nezobudit... moj oco bol ten druhy pripad. asi o to vacsi sok...
☹️😢 ach,tak mi je ťažko srdci z tvojho príspevku. Bojim sa toho dňa , ked prídem o rodičov. 😢😢😢 Úprimnú sústrasť.