S plávaním je to podobné ako s behom. Buď ho milujete alebo vás nikdy nenadchne. U oboch disciplín sa totiž treba prepracovať cez počiatočné nepohodlie. Voda studená, mokrá, oči štípu, zima je, väčšinou milión ľudí v bazéne. Po pár tempách je to lepšie. Ak to nevzdáte po dvoch dĺžkach, potom to príde. Ten pocit, keď sa ponoríte do vody. Všade okolo vás je ten nekonečne upokojujúci modrý svet a vypnete hlavu. Žiadny telefón, žiadne deti, žiadna hudba, žiadni ľudia. Len vy a vaše myšlienky. Uznávam, že pre ľudí, ktorí nevedia vydržať sami so sebou, to môže byť desivé. Mne sa však pod vodou dobre premýšľa, zabúda a plávanie je jednou z najlepších vecí, ktoré robím pre svoje zdravie.
No a potom sú tam tí ľudia, ktorí plávajú s nami a niekedy aj proti nám. Niektorí sú tak iritujúci! Napríklad, taký egotyp. Hrudník ako Michael Phelps a svojej fyzickej dokonalosti si je dobre vedomý. Omrkne baby a potom sa predvádza. Vzdychy ako pri tenise, pláva v najrýchlejšej dráhe a potom sa hodinu močí vo vírivke. Nemá nič iné na práci, len udržiavať svoj chrám (telo) v dokonalosti a teda si to patrične užíva. Zvyčajne sa naňho dá pozerať, kým neotvorí ústa.
Potom sú tie babenky, kvôli ktorým egotyp tam chodí. Spoznáte ich podľa toho, že vôbec nevedia plávať, zo všetkých síl sa snažia nerozmočiť si svoj dokonalý mejkap, no z vody obvykle aj tak vychádzajú bez obočia.
Skutočným peklom sú však dôchodkyne. Ich tempo je vražedné, ich revírom sú verejné bazény. Majú permanentky, plávajú na spôsob psíka, ale častejšie okupujú vírivku. Diskutujú/ohovárajú a spomedzi prstov na nohách si vyberajú špinu. Pedikúru nevideli a doma šetria vodu, tak sa prišli vymočiť aspoň do vírivky. Najlepšie je, ak majú viditeľné ekzémy na celom tele, to mám veľmi rada. Inak, niekedy sú aj čisté a vedia celkom dobre uzemniť páriky bozkávajúce sa uprostred plaveckej dráhy, tak za to majú plusové body.
Páriky sú samostatnou kapitolou a nikdy som nepochopila, že prečo sa mám ešte aj na plavárni pozerať na výmeny telesných tekutín cudzích ľudí. Prečo neplávajú? Prečo nejdú do parku na lavičku? Niektoré veci mi asi navždy zostanú záhadou.
Ja som bola kedysi taká odvážna. Naozaj. Keď som bola mladá, neváhala som si zbaliť kufre a odísť v priebehu dvoch dní do vzdialených kútov sveta, neistá návratu. Už nie som. Mám deti, no trvalo mi dlhšie, kým som pochopila, že byť odvážna s deťmi sa proste nedá.
Napríklad, raz som sa s nimi vybrala sama na plaváreň. Mali asi rok a pol.
Krátku bilanciu tejto krásnej návštevy vám prikladám:
- Počet pokusov o utopenie sa: 6
- Počet utopených detí: 0
- Počet detí zamknutých v skrinke: 1
- Počet plavčíkov s infarktom: 3
- Počet upratovačiek, ktoré naháňali moje deti: 2
- Počet totálne zničených matiek: 1
- Počet unavených a šťastných detí: 2
Nemusíte to absolvovať aj vy, dajte radšej svoje dieťa na kurz plávania odmalička. Máte tak istotu, že sa pred vami v bazéne nemočila žiadna babka, keďže bazény slúžiace detským kurzom by mali byť ošetrované úplne inak a oveľa prísnejšie. Prídete síce aj o všetkých ľudí, ktorých som vyššie spomenula, no verím, že vás to neodradí. Ak ste poistencami Union zdravotnej poisťovne, prispeje vám na túto aktivitu sumou 30 eur.
Kedy ste boli prvýkrát so svojím dieťaťom na plavárni? Povedzte nám do komentárov a možno dostanete od Union zdravotnej poisťovne tri „plavecké“ balíčky a k tomu tri vstupenky pre dvoch dospelých do Aqualandu Moravia.
----------
Tento článok vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne
@sasienka1 ty si redakcia? 😉