Pripravila som si pre vás malý potravinový špeciál, kde vám vysvetlím, čo znamenajú jednotlivé údaje na etiketách výrobkov, a čo si treba všímať pri nakupovaní jednotlivých základných potravín, aby ste zbytočne neplatili za niečo, čo vlastne nechcete či vôbec nepotrebujete.
Mlieko
Na mlieku a výrobkoch z mlieka sa nachádza takýto „ovál" s číslom a kódom. Písmenká v tomto kóde predstavujú krajinu pôvodu mlieka. Takže sa pokojne môže stať, že si vezmeme nejaký mliečny výrobok od slovenského výrobcu, no krajina pôvodu mlieka bude napríklad Poľsko či Nemecko. Je to možné, keďže niektorí slovenskí výrobcovia si dávajú mlieko dovážať.
Už viackrát som sa stretla s názorom, že UHT mlieko nie je dostatočne dobré, a že všetky živiny v ňom boli „zabité". To však nie je pravda. UHT - je kontinuálne zahriatie mlieka na vysokú teplotu po krátky čas, a to na teplotu najmenej 135 °C v trvaní najmenej 1 sekundu, aby sa zničili všetky mikroorganizmy spôsobujúce kazenie mlieka a ich spóry, ale zároveň aby chemické a fyzikálne zmeny mlieka boli minimálne. Takže ide o proces, ktorý zabezpečí zdravotnú nezávadnosť. Vstrebávanie vápnika z mlieka je cca 30 %, čo je dosť v porovnaní s inými potravinami. Takže ak vám niekedy niekto ohundral mlieko, nemal na to dôvod, pretože aj mlieko stále patrí k vhodným potravinám.
Mliečne výrobky
Pri mliečnych výrobkoch si čítajte zloženie. Často totiž platíte za pridaný cukor, farbivo a arómy. Nie, ovocný jogurt vám nedodá vitamíny z ovocia, keďže väčšinou je obsah ovocnej zložky z celého výrobku 15 %. A jahody z nej predstavujú 25 % takže v 145g jogurte nájdete cca 5 g jahôd. Ak vám chutí, fajn, no v jednom takomto kelímku je napríklad 15 g cukru (predstavuje 3 kocky cukru).
Pozor, jogurt musí obsahovať jogurtové kultúry. Všetky ostatné sú preto označené ako ochutené, tvarohové či mliečne dezerty. Napríklad taký jeden pribináček obsahuje až 3 kocky cukru. Celkom dosť nie?
Toto sú všetko skryté kalórie, ktoré tak nevnímame. Takéto ochutené dezerty skôr naše trávenie zaťažia než potešia. Pri výbere jogurtov voľte také, kde sú jogurtové a probiotické kultúry a radšej si ich doma oslaďte medom či ovocím. Výborný je skyr, v ktorom nájdete viac bielkovín. Jednak kúpou bielych jogurtov ušetrite a zároveň svojmu tráveniu doprajete lepšiu variantu.
Aby som nezabudla na maslo. V obchode som sa už viackrát stretla s rôznymi masielkami či maslenkami, ktoré boli o dosť lacnejšie než klasické maslo. Ak sa lepšie pozriete na etiketu, ide o zmesnú nátierku s mäkšou konzistenciu, keďže obsahuje pridané (z dôvodu zníženia ceny) rastlinné tuky vo väčšej miere ako mliečny tuk. Kým klasické maslo obsahuje 82 % mliečneho tuku, maslenko len 12 %. Takže sa nenechajte oklamať cenou, obalom či názvom.
Syry
Syry tvoria veľkú skupinu rozmanitých výrobkov, a preto ich rozdelenie bude rôznorodé a bude závisieť od ich charakteristiky súvisiacej so zložením syrov, spôsobu ich zretia a technológie výroby, s ktorou súvisejú i zmeny vonkajšieho a vnútorného vzhľadu syrov.
Základné delenie syrov:
• Prírodné syry – syry vyrobené z mlieka tzv. sladkým zrážaním (syridlom), alebo kyslým zrážaním (kyselinou mliečnou, vzniknutou biologickým kysnutím mliečneho cukru a čiastočným uvoľnením srvátky)
• Tavené syry – vyrobené z prírodných syrov, príp. iných mliečnych výrobkov (masla, smotany a pod.) alebo i ďalších potravinárskych výrobkov (zelenina, cereálie a pod.), pričom syr tvorí z celkového podielu najmenej 51 % hmotnosti. Pozor na tavené syry, vo veľkej miere obsahujú taviace soli. Ak na obale uvidíte tavený syrový výrobok, tak to signalizuje, že do zloženia boli pridané rastlinné tuky a už nekupujete tavený syr. Ide o lacnú verziu nasýtených mastných kyselín, ktoré veru naše telo nepotrebuje.
• Syrové výrobky – výrobky vyrobené zo syrov a iných potravinárskych výrobkov, pričom syr tvorí z celkového podielu najmenej 51 % hmotnosti.
• Srvátkové syry – vyrobené zo srvátky
Už neraz sa mi stalo, že som chcela kúpiť Eidam a normálne ho v našich potravinách nemali. Respektíve mali tam syry, čo sa tak tvárili. Prečo? Pretože Family tehla 30 % nie je to isté ako Eidam tehla 30 %.
Akonáhle sú pridané rastlinné tuky do syra, už nejde o syr ale o syrový výrobok. Tie tehly sú často aj dofarbované, aby sa po pridaní rastlinných tukov dosiahla farba podobná syru. Samozrejme, robí sa to kvôli cene, tým pádom je opäť kvalita nižšia. Ak chcete syr, pozrite si etiketu, či ho aj naozaj kupujete.
Mäso a mäsové výrobky.
Mali by sme dávať prednosť netučným druhom mäsa, najmä hydine (kuracie, morčacie atď.), rybaciemu, teľaciemu, jahňaciemu a králičiemu. V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na hydinové mäso, ktoré je ale chudobnejšie na vitamíny a minerálne látky, a preto sa odporúča jedálniček občas obohatiť aj nemastným teľacím, jahňacím a hovädzím mäsom, ktoré je veľmi bohaté na železo, zinok a vitamíny skupiny B (niacín, B12).
Na označovanie mäsa platia prísne vyhlášky a nariadenia. Etiketa musí obsahovať krajinu pôvodu mäsa. Pri určitých druhoch mäsa, ako napríklad hovädzie mäso, nielen krajinu pôvodu, ale aj miesto kde bol dobytok chovaný a zabitý. Je jasné, že väčšina mäsa v reťazcoch pochádza z veľkých chovov, pretože to množstvo, čo sa dodáva do obchodov je extrémne. Ak nemáte možnosť kúpiť si domáce a slovenské z nejakej osvedčenej farmy, či šikovného suseda, potom aspoň sledujte označenie WelFare. Welfare hospodárskych zvierat v rámci ich chovu a starostlivosti o ne definuje podmienky, v ktorých sa môžu prirodzene správať a nie sú vystavované fyzickej a psychickej nepohode, chorobám, strachu a stresu. To zároveň znamená, že majú dostatok primeranej výživy a netrpia smädom a hladom. Žijú v priestore, v ktorom sa cítia prirodzene a dokážu v ňom uplatňovať správanie, ktoré je im vlastné.
Údeniny (párky, šunky, salámy)
Každý z nás v prvom rade pozerá na čo najvyšší obsah mäsa. Čo je samozrejme dôležité, ale nie najdôležitejšie, ďalšia vec, ktorú si treba všímať vzložení, je napríklad obsah soli. Soľ je neodlúčiteľnou súčasťou mäsových výrobkov, keďže dotvára chuť a ich textúru. Ideálny obsah by mal byť do 2 g/100 g výrobku. Je pravda, že vo väčšine výrobkov je tej soli viac, a to z jednoduchého dôvodu: Soľ zadržiava vodu. Viac vody= menej mäsa. Takže v podstate zaplatíte za zadržanú vodu. Ak uvidíte v zložení výrobkov zemiakový škrob (polysacharid) je to v poriadku, slúži na zahustenie.
Pri mäsových výrobkoch ako sú šunky a salámy sú potrebné dusitany. Ide o Ečka bez ktorých by ale šunka nevyzerala ako šunka a bez ktorých hrozilo premnoženie nebezpečnej baktérie Clostridium botulinum. Prírodnou alternatívou k dusitanom je Mangold, ktorý spolu so štartovacou kultúrou plní funkciu dusitanov. Takže ak uvidíte na nejakej šunke bez konzervačných látok, nájdete tam najskôr mangold.
Čo v zložení nemá čo robiť?
Sú to napríklad:
E407a Karagenan, ktorý slúži ako zahusťovadlo, ktoré znižuje kvalitu výrobku a tiež chuť. E451 Trifosforečnany - ide o legislatívou povolené prídavné látky, no ich funkcia je zadržiavanie vody, a preto sa vo veľkom sypú do výrobkov.
Naopak, E250 Dusitan sodný a E316 Erythorban sodný - aktuálne ide o prídavné látky ktoré v masových výrobkov kvôli bezpečnosti musia byť, inak by mohlo dôjsť k pomnoženiu nežiaducich baktérií. Takže pozor, nie je Ečko ako Ečko a vôbec neplatí, že sú všetky zlé.
Zo zdravotného hľadiska by sme však údeniny mali jesť minimálne. Spravidla obsahujú veľa nepotrebných nasýtených tukov, cholesterolu, prídavných látok a soli. Takže keď už dostanete chuť na šunku, je na mieste priplatiť si za kvalitnejšiu, hoci v menšom množstve. 🙂
A prečo som ja osobne prestala jesť salámy? Pretože sú extrémne kalorické. Taká Nitran saláma obsahuje 54 g tuku na 100 g výrobku, pričom Pražská šunka 1,8 g. Keď už chcem zhrešiť, radšej si doprajem domácu slaninku.
Cereálne vs Celozrnné pečivo
Cereálne pečivo už svojim názvom vyvoláva dojem, že ide o zdraviu prospešné pečivo. „Cereálne“ však znamená, že pečivo je vyrobené z cereálií, teda z obilnín. Výraz „cereálie“ je odvodený od mena gréckej bohyne úrody a poľnohospodárstva „Ceres“ a označuje všetky druhy obilnín a výrobky, ktorých hlavnou zložkou je akékoľvek obilie.
Celozrnné pečivo musí mať najvyšší obsah celozrnných múk z celkovej hmotnosti pečiva. Hlavné plus celozrnného pečiva je vo vyššom obsahu vlákniny a nižšom glykemickom indexe, nie však z nižšej energetickej hodnoty.
Tmavé pečivo sa vyrába z bielej múky, do ktorej sa pridá trochu otrúb, farba sa upraví pridaním karamelu, praženej raže, jačmeňa či čakanky. To znamená, že tmavé sa nerovná zdravšie.
Kvaskové pečivo
V dnešnej dobe si viete kúpiť aj kváskový chlieb, opäť je ale potrebné čítať zloženie. Kváskový chlieb je však časovo náročnejší na prípravu, mnohé pekárne teda začali primiešavať do cesta nielen kvások, ale aj droždie. Niektoré pekárne ale majú v ponuke poctivý kváskový chlieb z vody, múky, soli a rasce (samozrejme, prímes semiačok a podobne je vítaná). Teraz závidím všetkým ženám, čo kváskujú. Verím, že jedného dňa budem patriť medzi Vás.
Tak čo z toho si vybrať? Ak už chcete lepšiu alternatívu pečiva, tak v obchode hľadajte celozrnné pečivo alebo kváskový chlebík. 🙂
Slovenský potravina vs Vyrobené na Slovensku je to to isté?
Ide o dobrovoľné označovanie výrobkov. Povinné označenie krajiny pôvodu sa v zmysle príslušnej sektorovej európskej legislatívy vyžaduje len pri označení medu, hovädzieho mäsa, mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny, čerstvého ovocia a zeleniny a olivovom oleji.
Slovenská potravina
Výrazom "Slovenská potravina" je možné označiť potravinu, ak: a) najmenej 75 % surovín a prísad z celkového množstva použitých na jej výrobu pochádza zo Slovenskej republiky a b) všetky fázy jej výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike.
Vyrobené na Slovensku
Výraz "Vyrobené na Slovensku" môžu niesť potraviny, pokiaľ všetky fázy jej výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike.
Ide teda o potraviny, na výrobu ktorých možno použiť suroviny a prísady, ktoré neboli vypestované alebo zberané v Slovenskej republike, alebo neboli cielene získané zo zvierat chovaných alebo zabitých chovaných zvierat v Slovenskej republike. Suroviny teda v hocijakej forme nemusia pochádzať zo Slovenska.
Je to dosť zaujímavé. 🙂 Nie, naša vlajka obale výrobku nezaručuje, že ste si práve kúpili slovenskú potravinu, ale môže ísť o výrobok Vyrobený na Slovensku. 🙂
Verím, že ste sa dozvedeli niečo nové a pri najbližšom nákupe si na to aj spomeniete. A nezabúdajte, všetko s mierou.
Páčil by sa Vám takýto článok aj o iných potravinách? Máte nejaké postrehy? Dajte vedieť.
Dobre spracovane!
Bohuzial, to v poslednom odseku je velmi blbe. Podla mna je to zavadzanie konzumentov a EU by to mala riesit. A nie tak, ze sa spravia paragrafy, ktore sa daju natahovat a prekrucat!
Este ma vedia pobavit oznacenia vyrobcov ako "kontrolovana kvalita" a pod. 😀 To nevypovie vobec nic.
Ja som za, aby sa take oznacenie, ako je na mliecnych vyrobkoch, zaviedlo aj na ostatne potraviny, povinne. Uz vidavam na masovych vyrobkoch oznacenie, kde to sa to zviera narodilo, zilo, bolo zabite a spracovane. Ale to je zjavne iba dobrovolne oznacenie od vyrobcu.