Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
tomiholjubavi
19. sep 2017
1640 

Kočovnícke denníky - časť Albánsko

Z Čiernej Hory sme do Albánska dorazili nevyspatí, dotlčení, hladní a v zlej nálade. Predsudky zatemnili svokrovi hlavu a odkedy sa dozvedel, kde máme namierené, hystericky vyvolával a snažil sa nás odhovoriť od výletu do „hniezda mafie“.  Na mňa to malo pramalý vplyv, avšak Tomík podchvíľou začal trúsiť perličky veľmi podobné rétorike jeho drahého papá a to sa mi ani trochu nepáčilo. Starý strašil, že možno nás ani do krajiny nepustia, lebo psí pas tam určite ešte nevideli a otočia nás rovno preč. Nemal pravdu.

Na hraniciach nás privítali milí policajti s úsmevom na tvári, popriali všetko dobré a nech sa nám páči u nich doma. Príjemnejších hraničiarov som jakživ nestretla a prekvapilo ma, keď som si na konci dovolenky uvedomila, že takí vlastne boli všetci, na koho sme tam natrafili. Od predavačiek v obchode, cez majiteľa hotela, pracovníčky v múzeu, chlapíka v stánku s burekmi, až po okolo prechádzajúceho bezdomovca . Asi sme mali šťastie, no nebolo to len tým.. Niečo príjemné akoby bolo v atmosfére, vo vibráciách, alebo čo ja viem ako by to nazval nejaký väčší romantik...  Skrátka, netuším prečo, ale od prvej chvíľky som cítila neskutočný pokoj, slobodu a otvorenosť. Svokor prorokoval, že nech sa pripravíme na rozbité, rozhegané cestiská, vhodné akurát pre konský záprah, no dočkala nás úplne obyčajná asfaltka neporovnateľne lepšia od černohorských „magistrál“.  😀

Prvých pár noci sme strávili v mestečku Shkodra. Úplnou náhodou sme natrafili na prerobený zámoček z tureckých čias, v ktorom mali zhruba polovičné ceny, než v istom socialistickom hoteli na Považí, kde som kedysi brigádovala. Dvakrát sme sa nedali núkať a v sekunde sme vybaľovali veci z auta. Izba bola veľká, kamenná, pekne dekorovaná a na posteli bolo miesta viac než dosť. Po „francúzskom lôžku“ Jovanky Broz, sme sa úprimne radovali už len z toho, že nemusíme spať jeden na druhom 😀. Bohaté raňajky a večere, v porovnaní s dietetickým programom, ktorý si pre nás pripravili v Čiernej Hore, pôsobili priam až extravagantne. Jedlá boli navyše servírované v obrovskej sále s masívnymi drevenými stolmi, krbom, do ktorého by sa pokojne zmestilo desať ľudí a vnútornými balkónmi, kde ako na chóruse stáli hudobníci a tanečnice, aby predvádzali nejaký tradičný program. Zvuky balkánskych nástrojov, vône orientálnych korenín, jediné svetlo mihotajúce sa z plameňov v ohnisku, hostia ticho sledujúci tanečnice a starobylý interiér, pôsobili ako stroj času.  Mala  som takmer pocit, že sedíme na návšteve u sultána a každú chvíľu očakávame jeho príchod. Tomiho predstavivosť sa uberala podobným smerom, ale zašla ešte kúsok ďalej, lebo sa ku mne naklonil a povedal: „Cítim sa ako Paša.... Hmmm...jeho majestátnosť Veľký Tomipaša Spravodlivý...“  😀

Ráno sme sa vybrali na prechádzku. Učarilo nám malé námestíčko, kde na jednej strane stál kostol, na druhej mešita a v strede boli kaviarne určené na spoločné posedenia po bohoslužbách. Skadarčania živo diskutovali pri nápojoch, nikto sa nikde neponáhľal a nenávistný svet kultúrnych rozdielností, ktorý sme nechali za hranicami Albánska, mi teraz pripadal ako zlá utópia. Páčilo sa nám aj to, že sme nikde nenašli medzinárodné obchodné reťazce. Namiesto toho, krajina bola plná malých obchodíkov s miestnym tovarom a štedré predavačky (a majiteľky zároveň) nám všade dali nejaký malý darček. Či sme dostali taštičku granátových jablk, magnetku, alebo pero, odnikiaľ sme neodišli s prázdnymi rukami.

Dozvedeli sme sa, že určite treba navštíviť ruiny hradu Kalaja e Rozafes, týčiace sa vysoko nad mestom.  Cestou tam sme mali možnosť vychutnať si albánsku premávku v plnej paráde. Po širokej vozovke išli súčasne autá, traktor, bicykel v protismere, kamikadze dedko vykračujúci si po stredovej čiare, autobus...v jednom pruhu spal pes (a nie, nebol zrazený), normálne si tam ležal, kým ostatní ho obchádzali. Nemohla som uveriť tolerancií šoférov. Chorváti by už trúbili ako nepríčetní a Černohorcov by rovno roztrhlo od jedu a rozlialo na kolomaž. Všimla som si, že aj môjmu Chorvátovi naviera žilka na spánku a tak rád by si zatrúbil (gény nezakryješ) 😀, no keď sme uvideli pána, ktorý odparkoval koňa v strede kruhového objazdu a odbehol si kúpiť kebab, opadol z nás posledný stres a prispôsobili sme sa rytmu života. V albánskych mestách je zbytočne povolená 50tka, všetci tam chodia 15, lebo viac sa ani nedá  😀.

Kalaja bola naozaj nádherné miesto. Na parkovisku pod hradom ma pobavili českí turisti stojaci pri autobuse, pozerajúci do bufetu a sťažujúci sa jeden druhému: „No jó, pozri jak si tady žerou... a nás tam v Černý Hore nechaj chcípat hlady...“ 😀 Môj zlatý, tak to s tebou súcitím 😀.  Od  auta po vstupnú bránu sme šliapali dobrý kilometer do prudkého kopca, výhľad stál však za to. Pod vysokým briežkom pomaly tiekla rieka obkolesená skalami a bujným mediteránskym porastom. Scenériu dopĺňali malebné chalúpky žiariace v jesennom slnku a povieval teplý vánok... Škoda, že som si to nemohla lepšie užiť, ale môj vrodený strach z výšok nepustil ani tu. Proste, nie som typ, ktorému by sa zavďačil pohľad z Eifelovky, alebo výlet balónom. Preto som krásu obdivovala len z vyznačených bezpečných miest a bola som disciplinovaná jak nemecký turista. A čo vám nenapadlo Tomicu? Narval sa do okna, resp. do toho, čo z neho zostalo, roztiahol ruky do vetra a sťa Jack z Titaniku vykrikoval „Som kráľ sveta...“...

Pri pohľade na neho by sa mi krvi nebol dorezal a už už som videla, ako sa valí aj s kamienkami z rozpadávajúcich sa hradieb dole úšustom do rieky. Hrôzou som zostala úplne paralyzovaná. Tomi sa po pár sekundách, ktoré trvali večnosť pootočil s otázkou „Teraz spravím, akože idem vyskočiť. Odfotíš...?“, no keď uvidel ako sa tvárim, zliezol na trávu a bežal ma utešovať: „ Ljubavi, aha, tu som. Nič sa nemohlo stať, šak som sa držal“...Mala som v úmysle oboznámiť ho so svojimi pocitmi. Avšak namiesto plánovaného: „Som rada, že si v bezpečí, zlatko. Týmto nerozvážnym a nezodpovedným počinom si mi spôsobil nepríjemný stav úzkosti. Prosím, už mi to viac nerob..“ nejakým nedopatrením zo mňa vyliezlo: „Si ma na smrť vystrašil, ty čur*k! Ešte raz sa priblížiš k hocijakému výklenku, dám sa s tebou rozviesť!“  ..Vlastne, informácia bola vypovedaná 😀  Tomi si musel sprosté žartíky žehliť v cukrárni, kde mi najfajnovejšie cukrovinky učičíkali rozdrásané nervy. Vrelo odporúčam koláč Treleče. Tak ma nadchol, že som ho skúšala dokonca sama vyrobiť. Dopadlo to katastrofálne, ale nevadí, o dôvod viac vrátiť sa do Skadaru.

Páčilo sa nám, akí sú tu ľudia komunikatívni a radi sa púšťajú do debaty s hocikým. Tomi si tak „pokecal“ s neznámym bezdomovcom. Ten mu dobrú polhodinu po albánsky niečo vykladal, čo mužík zhodnotil ako kritiku súčasného režimu, lebo vraj: „...dešifroval som kľúčové slová: Tito, Juhoslávia, komunizmus a super...“😀 Okrem neho sme stretli pána, ktorý nám medzi rečou nostalgicky spomenul ako vyrobil svoj prvý falošný pas..a skupinku vojnových veteránov nadávajúcich na srbskú politiku, s ktorými si mal Tomica dlho čo povedať 😀

Ako ďalší sme navštívili zámoček Kruje. Pochádzal odtiaľ najslávnejší Albánec všetkých dôb, Gjergj Kastrioti alias Skanderbeg. Jeho erb ste už určite videli, lebo v súčasnosti ho Albánsko používa ako národnú zástavu. (Viete, ten čierny orol v červenom pozadí.) Skanderbeg bol talentovaný generál  a tiež sultánov obľúbenec, no nevedel sa vzdať svojich kresťanských koreňov, tak sa vrátil domov, začal organizovať obranu krajiny a 23 rokov úspešne robil Turkom bariéru k ďalšiemu dobývaniu Európy. Tiež sa veľmi dobre poznal s Tepešom a jeho bratom Radu-om.

V Kruje sme si nakúpili suvenírky, spravili pekné fotky a cez hory sme sa pobrali do Tirany, kde sa môj milovaný manžel...tatadadááá neočakávane stratil (jeho špecialita), ale ani za ten svet si to nemienil priznať (jeho druhá špecialita). Čoskoro sme sa vozili v protismere v úzkej uličke, aby nás vymákli dopraváci. Veď prečo nie, týmto sme ešte neplatili.Rukami nohami sme ukazovali, že „Croato turisto, navigácia fuj, zlá, ulica stratená, kde sme, pojma nemáme“ 😀 Tomica vytiahol peňaženku očakávajúc sumu, no policajt, že to je v poriadku, turistom treba pomáhať a nie ich okrádať.... Sánky nám spadli ako tej maske z vreskotu a náš šok sa ešte vystupňoval, keď sa strážcovia zákona ponúkli, že nás vyprevadia na výjazdovku, ktorú potrebujeme. Tak sa aj stalo. Ešte dvesto kilometrov sme mali z toho zážitok a o ničom inom sme ani nerozprávali. Až kým sme v dedine pri Elbasane nestretli babičku...

Zhrbená starenka prútikom poháňala pred sebou mladé húsky a trvalo jej to jak lačnému..oné veci. Pokojne sme stáli a čakali, veď sme na dovolenke, keď z druhej strany priletel mercedes jak blázen. Chvíľu som čakala, že rozfašírkuje vtáctvo len perie zalieta, no auto zastavilo. Vystúpil z neho namakaný, svalnatý, holohlavý Albánec s hrubiznou zlatou reťazou. Podišiel k babičke, chytil ju pod pazuchu a zdvorilo previedol na druhý kraj cesty. Potom jej vzal prútik, popohnal húsky k majiteľke, vrátil prútik, babuľa ho pohladkala po plešatej hlave, týpek nasadol do svojej besnej káry a odfrčal. S Tomim sme sa cítili jak totálni sedláci, čo si zo starej panej robili etno kino a ani nám nenapadlo pomôcť jej.

Tento zážitok asi najviac vystihuje moje dojmy z celej krajiny. Albánsko, ako som ho ja mala tú česť spoznať, je krajina, kde ešte neprišla skazená konzumná spoločnosť. Ľudia si tu pomáhajú, majú čas jeden na druhého, neboja sa podarovať a nehanbia sa pomoc ani prijať. Neprestali sa navštevovať, nezabudli si vážiť starších a majú rešpekt jeden k druhému. Krajina, kde pred mešitou stojí socha matky Terezy a kde kríž stojí nad mestom pomenovanom po moslimskom pašovi. Miesto, kde je síce chudoba poriadne citeľnejšia než na Slovensku a kravu, kozu, koňa bežne vidíš na ulici, no predsa má človek pocit, že Albánci majú niečo, čo sme kedysi mali aj my, ale časom sme to stratili. Škoda.

Výlet do Draču sme museli zrušiť. Starého vraga „pichalo v srdci“ a „dostával infarkt“. Tomi spanikáril, otočili sme to a hnali sa domov pomôcť vetchému starčekovi. Keď sme prišli záhadne „sa mu uľavilo“ a infarkt sa nakoniec nekonal. Počas celého pobytu nás terorizoval neustálymi telefonátmi, strašením, idiotskými pripomienkami a hlúpymi predsudkami. Hoci to bol tvrdý boj, presvedčiť Tomicu, aby sme zostali, aspoň tých pár dní, oplatilo sa. Zamiloval si Albánsko celé aké je a pochopil, že nie všetko, čo hovorí tatičko, musí byť automaticky pravda. Vlastne, stal sa z neho vášnivý albáncofil a ja tak trochu dúfam, že nájdem v jeho srdci miesto aj pre Rumusko. Dnes sme odišli do Zágreba odkiaľ ráno vyrážame smer Timišoara....a od včera svokra začalo pichať pri srdci....:-/ 

    Tak teraz som sa este len zacala tesit do Durres! 😍 Ake pocasie bolo v Tirane? (Tajne dufam, ze sa aj v oktobri okupem)

    19. sep 2017

    Tak to bolo veľmi pekné čítanie 😊 Po tvojom článku mám chuť ísť do Albánska . Ako vždy krásne napísané 💖💖💖

    19. sep 2017

    ❤ Nebola som este nikdy, ale po Tvojom opise Albanska, mam chut tam ist aj hned zajtra🙂 Vdaka🙂

    19. sep 2017

    My sme boli tento rok v albansku a potvrdzujem nadhera,mili ludia...super 🙂

    19. sep 2017

    Miška supééééér 👌✊👏👌✊👏

    19. sep 2017

    👍👍👍 perfektné napísané, mám chuť baliť tašky...😀

    19. sep 2017

    ja som poznala par albancov...potvrdzujem, ze su to slusni a mil ludia aj v tejto neskazenej dobe 🙂
    a jeden z nich poznal jedno slovenske slovo - SVIŇA, a strasne sa na tom udrbaval, vzdy, ked sme pracovali spolu, hocikedy len tak nahlas ho vyslovil aj 5x za sebou a spustil nenormalny rehot :D

    19. sep 2017

    Žena, prosím napíš knihu. Pretože v tak blbý deň aký mám dnes, by som k matysakovi potrebovala aspoň 200 strán vašich cestopisov

    19. sep 2017

    Dakujem za tento clanok. V Albansku sme boli tento rok aj my. Je to sice chudobnejsia ale za to uzasna krajina, su tam mili ludia.
    Urcite sa tam vratime. Velmi sme si oddychli.

    20. sep 2017

    Krásne napísané a tiež mám chuť tam hneď a zaraz vyraziť😉...a pri istej pasáži mi tak nejako aj slzy vybehli od ľútosti ... dojatia 😢 ďakujem za spríjemnenie aj dnešného dňa 😊

    20. sep 2017

    příště starého vraga zavřít do temného sklepa bez signálu, aby vám dal pokoj😝

    20. sep 2017

    @tomiholjubavi Krásne napísané 🙂, už viem kam v budúcom roku zavítame aspoň na pár dní. Môžem sa ťa spýtať na názov toho hotela (zámoček) v meste Shkodra ? Vopred vďaka za info 🙂.

    20. sep 2017

    Naaaadherne napisane...dufam ze,z toho naozaj bude knizka 🙂 normalne mam chut tam.ist....prajem.daksie krasne zážitky

    20. sep 2017

    ...že etno kinooo 😀 😀 😀

    20. sep 2017

    Vcera vecer som uz nevladala napisat., ale dnes musim. Svojim nenahraditelnym opisom Albanska si ma vratila do roku 2006, ked sme s muzom a detmi (1,5 r. a necele 4r.) cestovali prvy krat vlakom do jeho rodnej krajiny MOLDAVSKA. Cesta pozostavala BA-KOSICE-UZHOROD-CERNOVCI-BALTI-GLODENI..nikdy nezabudnem, uz v nocaku uzhorod-cernovci som sa citila bezpecnejsie nez kdekolvek inde a po prekonani hranic MOLDAVSKA som sa sice ocitla v chudobnej krajine, ale neskutocne bohatej v svojej podstate. Ludia priatelskí, dali by aj posledne gate, kazdy sa s kazdym rozprava aj ked sa nepoznaju, brany otvorene aj v noci...nadherna, zatial neskazena krajina..a trpkost v mojom srdci ze daleko v detstve som sa citila podobne -rozpravkovo? aj u nas na slovensku...ze takyto zivot mi opisovali moji starí rodicia..dodnes obdivujem moldavske kravicky ako sa same vecer vracali z pastvin do svojich dvorov a nezabludili 🙂 Na buduci rok sa chystam cele leto stravit u svokrovcov v Glodeni a dopriat detom to, co uz len v knizkach zachvilu bude..a jedlo, kuchyna najlepsia na svete, kde sa hrabu francuzi a taliani...
    Inak muzova sestra studuje v Rumunsku a tak nejaky predlzeny vikend tam pojdeme, mozno sa stretneme..😍

    20. sep 2017

    @sasienka1 my sme sa min.tyzden vratili z Durresu 🙂

    20. sep 2017

    krásne napísané a výborne som sa pobavila 😀

    20. sep 2017

    Dik za super citanie a vylepseny den💙ty mas ohromny dar reci, vyjadrovania, pisania, vies nas vtiahnut do deja👌👍 a ja ti este raz dakujem ze si💗, ze sa s nami podelis o vase zaujimave zazitky.
    Babka- husky- mercedes velmi ma to dojalo. 💕
    O tom ze sme otrokmi konzumu, vytracaju sa dobre vlastnosti, nieco sme stratili uz nadobro, je tiez velmi luto.😕

    20. sep 2017

    PROSIM, PROSIM, PROSIM napíš knihu!!!! Zasa-super článok a krásny zážitok...vďaka

    20. sep 2017

    wow, normálne mám chuť sa tam presťahovať, ten pokoj ide už len z toho, čo si napísala... inak ten odsek nad poslednou fotkou je tak pravdiví ☹ a krásny ako dokážu spolu tí ľudia rôznych náboženstiev žiť...

    20. sep 2017

    krasny prispevok. 🙂 to sa tak dobre cita!hned som zacala premyslat, kedy by som tam mohla ist ❤ 🙂

    20. sep 2017

    Miška, čítala som to jedným dychom, krásne napísané...

    20. sep 2017

    👏👍🚗

    20. sep 2017

    @aaadkaaa prosim nenapisala by si mi do spravy tipy, ze co v okoli? ❤️

    20. sep 2017
    20. sep 2017

    Krásne napísané, smiech a aj slzy mi vyšli..Balkán je moja vytúžená destinacia ďakujem za tipy 👌😉

    20. sep 2017
    20. sep 2017

    Sánky nám spadli ako tej maske z vreskotu 👍 😂😂😂

    20. sep 2017

    Aj my sme tam boli, to mesto bolo krasne a aj zrucanina hradu. V jazere ste sa kupali? Bolo velmi teple a doteraz spominame na obed, kde sme sa 4 najedli, dali pivko a kavu a bum, ze ucet 10€ 😂 .... nabuduci rok by sme chceli ist aj malym, tak snad

    20. sep 2017

    Zazitok mam z tvojho clanku,Albansko ma uz dlhsie laka,ale od nas su tam strasne drahe lety....skoda...

    20. sep 2017

    Ďakujem, už ani nemusím ísť do Albánska, tak krásne si to napísala a opísala, že som mala pocit, že som tiež tam ❤️

    20. sep 2017

    @janti z budapesti lieta wizzair a letenka vychadza tusim do 80€

    20. sep 2017

    Uzasny clanok. Ak by takto boli pisane vsetky cestopisy tak by som ich s radostou zacala citat 🙂.

    20. sep 2017

    Žienky, ktoré ste boli v Albánsku, ako je to tam s približnou teplotou mora v mesiacoch júl-august, s jeho čistotou + ako sú udržiavané pláže, kde sú pieskové alebo maximálne tak oblázkové ? Viete odporučiť nejaké miesto, konkrétnu pláž, kde je to vhodné pre rodiny s deťmi - pozvoľný vstup do mora, čisté, piesková pláž,.... ?

    20. sep 2017

    @rawmamka ahoj, tak my sme boli v Durrese, tam je to pre deti super, este tak 20-30 m od plaze mas vodu po prsia, deti sa tam vyhraju, piesok je jemnucky, ale ozaj uplne jemny...smeti sa sem tam najdu na plazi, ale nie je tam vyslovene bordel, len obcas niekto "netrafil" do kosa asi...my sme boli v septembri a more bolo este prijemne, v lete je urcite este teplejsie...

    20. sep 2017

    @aaadkaaa Veľmi pekne ďakujem za odpoveď 🙂, posielam ❤. Teraz v septembri už zjavne nestíhame 😝 a aj počasie nepraje .... ale leto 2018 to istí. Nikdy by som si nemyslela, že budem niekedy chcieť zobrať svoje deti na východ od Slovenska, ale čoraz viac ľudí ma presvedčilo, že Chorvátsko, Taliansko, Grécko a spol sa už akosi stali viac komerčnými záležitosťami ako pravým balzamom na dušu a jednoducho to chce zmenu - či už Albánsko, Bulharsko, Rumunsko, pobaltské štáty a pod.

    20. sep 2017

    @rawmamka no bulharsko je tiez uz dost obletovane, nie este ako chorvatsko, ale aj tam uz sa hrnie plno ludi...albansko je krasne, tie cesty tam su take kadejake, ale aj na slovensku sa take najdu 😀 a krajina je uzasna, vidiek sa mi hrozne pacil, mesta uz menej, ale ja nie som mestsky typ, mne to vadi, ked je niekde vela ludi atd....ako za mna ano, aj my sa tam raz vratime este ..a tie bezkonkurence ceny, to ani nekomentujem fakt...

    20. sep 2017

    @rawmamka
    @aaadkaaa no v Durese bolo najviac ludi, vsetky cestovky tam chodia. Ak by si chcela ist na vlastnu past, tak sa vyhnite Duresu 😉

    20. sep 2017

    @lucia_lucia v septembri 90% hotelov tam uz bolo prazdnych 🙂

    20. sep 2017

    @lucia_lucia Ďakujem za info, my vždy chodíme na vlastnú päsť, sme karavanisti pomaly päť rokov, takže sme zvyknutí presúvať sa každé 3-4 dni o kúsok ďalej, niekedy aj skôr, niekedy zasa zostaneme o pár dní dlhšie - podľa toho ako nám daná lokalita vyhovuje, podľa počasia, podľa zaujímavostí v blízkom okolí a pod. Takže Durres určite vyskúšame a zavítame aj do iných miest či na vidiek, rezervujem si min. 2 týždne lebo ako vidím je tam čo vidieť a zažiť 🙂.

    20. sep 2017

    dedovi aj Tomicovi zablokovať mobily, volať len susedke či je dedko OK a pozdraviť ho, že ste vporiadku

    20. sep 2017

    @rawmamka ja som taky balzam na dusi zazila v jednej dedinke pri mori vzdialenej od Odesy asi 30km..bola to taka zahradkarska oblast. Tuto nasu dovolenku vybavil moj mm, ja som netusila do coho idem a dobre,lebo inak by ma tam nedostal..vravel, ze chatka pri mori, tak zenska predstavivost pracovala na plne obratky. Ked sme tam docestovali tak kukam, to akoze si robis srandu TU budeme byvat? 😨 stara chajda pozliepana snad z kartonov, nebudem klamat pripomenulo mi to staru šopu pre bezdomovcov.😕 kupelna pozostavala zo stareho sudu ohriateho slnkom, o latrine pomlcim.
    S muzom som sa pohadala, potom som sa od zufalstva rozplakala 😅 a v duchu nadavala ci sa ten moj mm zblaznil,,..ked v tom ku mne podisla babuska, popravde vsetci ju volali "baba žeňa". Sadla si vedla mna na lavicku a pyta sa ma po ukrajinsky preco placem,,pravdaze nemohla som jej povedat pravdu, bola to JEJ "dača" chata rozumej. Nebudem jej predsa rozpravat aka som znechutena z jej pribytku. Tak som sa vyhovorila na to, ze sa necitim najlepsie. Ona ma laskavo zaviedla do tej chatky, nech si lahnem, ze urcite som v druhom stave ked sa necitim dobre 😅😂 Tak som ju uistila ze nie som, som len prchka 😀 Ked som sa ukludnila, a rozdychala aj to, ze "baba žeňa" s nami v tej chatke bude cely tyzden aj byvat, podotykam chatka bola len tak zavesom rozdelna na dve malicke miestnosti asi 2x2m.. radsej som sla splachnut vsetky obavy do mora. , Spatne hodnotim tuto dovolenku jednu z najkrajsich, baba žeňa nam kazde rano chystala ranajky, stale tie iste ovsenu kasu s cajom alebo kavou, potom sme sli nakupit na miestny trh,aby nam mohla navarit obed,,kym sme sa kupali mali sme nachystany obed a neskor aj veceru, podotykam fantasticku..do noci sme sa s babuskou rozpravali ci hrali karty..rozpravala nam o svojom zivote, o casoch ked pracovala na lodi ako kucharka a varila pre stovky chlapov..no balzam na dusi to fakt bol.
    ospravedlnujem sa za dlhy vylev.

    20. sep 2017
    20. sep 2017

    o Albánsku som mala nejaké divné predtuchy, ale tvojím článkom som zmenila názor....super napísané a ešte lepšie prežité. Bodka. 🙂 teším sa na ďalšie písanie.

    20. sep 2017

    @lucia_lucia ale ja zijem v UK🙄 ale aj tak dakujem

    20. sep 2017

    @janti jaaaaaj 🙈

    20. sep 2017

    @apolka77 Ahoj, vôbec sa nemusíš ospravedlňovať, veľmi dobre sa to čítalo ..... niekedy človek potrebuje práve takúto "facku" od života, aby potom zistil, že to bolo jedna z najlepších vecí, ktorá ho mohla stretnúť. My už sme tiež v tej fáze, že sa vedome vyhýbame komerčným, organizovaným dovolenkám a hľadáme práve jednoduchosť, ľudskosť, hlbšie zážitky, ak to tak smiem napísať 🙂.....My sme napríklad s karavanom začínali v kempoch a lá Villa Betula, kde je absolútne všetko možné pre moderného človeka, ale potom sme pochopili, že tadiaľto cesta nevedie a dnes preferujeme kempy aký majú jedny Holanďania na lazoch, na mieste kde líšky dávajú dobrú noc. Oni sami sa čudovali ako sme ich vôbec vypátrali, pretože k nim chodia čisto Holanďania, max. tak Francúzi....ale je to tam balzam na dušu, oni sú neskutočne kľudní, milujú zvieratá a správajú sa s úctou ku všetkému živému, nielen k sebe na vzájom, pritom sú družní a veselí. Máme sa od nich čo učiť.

    21. sep 2017

    @rawmamka ano, o takychto "fackach" od zivota by som mohla hovorit, kedze moj muz je tiez z tej oblasti alebo na chvoste balkanu..temperament nepusti, dlhe roky si nevedel zas zvyknut na slovensky stereotyp, vsetko podla planu a poriadku, pretoze v Moldavsku nic take neexistuje, stale improvizuju. .prvy krat ked som bola na autobusovej stanici v Balti nevedela som sa vobec zorientovat, nevedala som povedat ci sa mi to paci, alebo som sklamana, bola som uplne v inom svete, hudba vyhravala ako na blizkom vychode, autobusy snad zo sestdesiatych rokov 😀, medzi tym vozi s konmi a kravami, vozovka rozkopana alebo ziadna, zato kopa ludi v šume rozhovoru, vladla tam magicka uvolnenost.,,ale na otazku kedy nam ide autobus nikto nevedel odpovedat, pretoze tam ziadny cestovny poriadok nie je...a jedineho koho to trapilo som bola ja. 😅 ostatní sa rozpravali, smiali, vsak nevadi nejaky ten autobus pride, pohoda klidek tabacek...zi teraz...ako pisala Miska nic mi nezostavalo len sa prisposobit..ti ludia maju svoj rytmus..pre mna je ta oblast dodnes exotika aj ked to od Slovenska nie je vobec daleko..
    ono asi coraz viac ludi bude hladat zmysel zivota,,majetky si na dalsi svet nevezmeme..❤

    21. sep 2017

    @apolka77 Myslím, že o to by v živote malo ísť 🙂, aj keď za mňa je super, keď sú veci v rovnováhe - aj nejaký ten systém, aj živelnosť a radosť zo života. Ale ak by som si mala vybrať iba jedno, tak radšej ľudskosť, veselosť, spontánnosť ako perfektný systém, precíznosť, poriadok. A to som v znamení Panny 😀 a všetko musím mať "na poriadku", inak ma šľak triafa.....ale s pribúdajúcim vekom (nie som ďaleko od 40-tky) a skúsenosťami oceňujem čoraz viac práve to, čo v Albánsku alebo v Moldavsku ešte stále ľudia majú ❤.

    21. sep 2017

    @rawmamka ani nehovor ja som dochvilna ako svajciarske hodinky, mam rada ked viem do coho idem, ked viem co ma caka a tu hups nic take neexistuje, alebo len PRIBLIZNE, ASI, MOZNO.. vekom som aj ja upustila od narokov a pravidiel aj ked vsetko ma svoje pre a proti...zato ma tam prekvapili moldavske zeny a dievcata ako sa vedia o seba postarat aj napriek "bordelu" v akom ziju..

    21. sep 2017

    Mam pocit, ze si tymto clankom do bodky vystihla moje dojmy z Albanska 🙂 tento rok som bola prvykrat na spolocnej dovolenke s priatelom a destinaciu som mimochodom volila ja, aj navzdory vsetkym predsudkom inych ludi 🙂 priatel sa takisto dovolenky obaval, lebo kazdy vidi Albansko len ako bordel, kazdy odradza lebo to nie top super 5* lokalita na stravenie peknych chvil a beztak sme odtial odisli ocareni, udiveni, obdareni poznanim a krasnymi spomienkami 🙂 ked sa ma este niekto opyta na Albansko a moje dojmy, dam mu precitat tento krasny clanok, pretoze tam, akoby sa naozaj zastavil cas 🙂 ludia su tam este neskazeni a velmi ochotni pomoct o com sme sa presvedcili hned v prvy den, ked sme hladali bankomat a nemohli ho najst 🙂 oslovila nas pani, ktorej sme nerozumeli ani ona nam, ale dala si namahu 5 minut hladat niekoho kto hovori anglicky len aby nam pomohla 🙂 za nas Albansko, najkrajsia krajina <3 dakujem, ze si ma myslienkami priviedla tak o 3 tyzdne dozadu 🙂

    22. sep 2017

    Ďakujem za postrehy, aj my cestuje už 22.8. Tesiiiim sa.

    12. aug 2019