Ako malé sme dostávali krásne darčeky na Mikuláša. Mama s tatom nám nabalili mandarinky, arašidy, adventný kalendár, také zlaté čokoládové dukátiky, teplé ponožky, pár keksíkov a maličkú bábiku. Neskôr, v puberte, sme si našli v čižme aj nejaké šminky, z čoho sme mali ohromnú radosť. Úplne si pamätám, ako som dostala svoju prvú linku na oči a rúž. Taká som bola pyšná, že ma naši už považujú za dosť veľkú sa maľovať 🙂
Každú sobotu sme chodili na dedinu navštíviť deda. On nikdy nemal peniaze, no z malej penzie vždy našetril na pomaranč a nejaké lacné čokoládové figúrky. Keď sme prišli, schoval si za chrbát tie dva pokrkvané balíčky v červenom vrecku a slávnostne nám ich podával s tým, že: „Mám tu niečo... jedno...aj niečo druhé..., pre moje dve Cinky. To vám doniesol Mikuláš. A aby ste nehovorili, že dedo je starý lakomec, toto vám k tomu pridávam ja.“ (A každej dal ešte 20 korún).
Potom sme si zjedli slivkový koláč s mrveničkou, ktorý piekol každý piatok, lebo vedel, že druhý deň prídeme a že ho máme najradšej, povyprával nám pár svojich obľúbených etno príbehov a pobrali sme sa domov. Často som ho prehovorila, aby mi potajomky dal aj taký mysteriózny časopis, čo sme obaja radi čítali. Volal sa Bosorka a ja som ho vždy prečítala na jeden dych, ale mama sa hnevala, že nám to dáva, lebo potom som to rozprávala sestre a spolu sme sa báli v noci spať 😀
Keď som mala 15, dedo zomrel. Už pekných pár rokov sme vedeli, že Mikuláš darčeky nenosí a 20 korún bola dosť patetická suma, ale aj tak sme sa na stále rovnako tešili, ako keď sme mali 5. Bohatý, krásne vyzdobený darček od rodičov mi bol celkom rovnako vzácny, ako pomaranč a figúrka od deda. Lebo obidva balíčky boli z lásky.
Ženice, je úplne jedno, či dáte svojim deťom hŕby sladkostí, alebo len nejakú drobnosť. To, čo zostane, je pocit z atmosféry, ktorá vládla, keď ste darček venovali. Áno, sviatky sú aj o konzume a každý má rád veľké dary, ja tiež, ale aj s malými môžete vykúzliť spomienky, ktoré budú hriať pri srdci navždy a vyženú vám slzu dojatia aj po mnohých rokoch.
Suhlasim s Tebou, ale na druhej strane, ak by si v dnesnej dobe dala beznemu dietatu 20 E, urcite nebude take dojate ako sme boli my. Ja som tiez z doby, ked som bola vdacna aj za oriesky a mandarinky, kedze ich vobec nebolo. Dnesne deti, ktore su vychovavane tak, ze maju vsetko, co si zelaju, si podla mna nevedia tak vychutnat Vianoce, Mikulasa ci ine sviatky.
A ja si preto myslim, ze je uzasne, ze su rodicia, ktore deti nezahrnaju darcekmi, sladkostami, ale ucia ich, ze dolezitejsie su ine veci. A ze treba byt vdacny rovnako za jeden keksik ako za plny sacok keksikov a sladkosti.
Toto je tak krásne napísané. Ja som chcela tiež s drobcom vyčistiť čižmičky a pripraviť ich pre Mikuláša, ale muž ešte ani neprišiel domov a už spustil či ideme k svokrovcom 😞 prišli sme tam a hneď mu strkali balíčky do rúk ani nechápal, čo sa deje 😞 a takto je to u nich aj na Vianoce
Dievca moje...ohromne rada citam tvoje posty..mas dar reci a pisma...dokazes hoc aku.situaciu tak ohromne zaobalit ...ze vzdy sa na konci.pousmejem a kus pravdy mi ostane v mysli. Opatruj sa 💙
Baby by sme mali super darceky pod stromček knihu 😍
Ten časopis bosorka pamätám Ach kde sú tie časy?
AMEN ❤
Tak toto si Miška krásne napísala.
Moja babka pár rokov pred smrťou byvala snami a dodnes si na Mikuláša pamätám, ako bosá v nočnej košeli a dlhých sivych vlasoch nám potichučky večer pchala do čižiem balíčky, aby sme ich tam ráno našli. A my sme ju pri tom vždy spoza sklenených dverí videli a smiali sa, že Mikuláš už chodí...
Mile, dlho si sa neozyvala a uz som aj rozmyslala, ze co je s tebou, chybalo mi tvojich par viet ako povzbudenie v rusnych dnoch. Napisala si to krasne. Dakujem. Hovorila si z casti aj z mojho srdca. Mala som taku babku. S tym rozdielom, ze ked piekla kolac, tak jablkovy a kokosovy. A vzdy jej prihorel 😁. A ozaaaj, Bosorku som citala aj ja. Kradla som ju svojmu dospelemu bratrankovi-byval u babky. V tej jeho skrinke som nasla kadeco, bosorky, Leo, aj motorkarske casaky😂
magia okamziku,ta-ktoru citis v srdci-sa ale neda postnut...hmotne statky ano-takze aspon sa mozu aj sutazivci tesit :-P ...inak super,ze som si teraz toto precitala,lebo po tej druhej vete som si uvedomila,ze som synovi zabudla dat blaznive ponozky od mikulasa,co som zabudla v skrini 😀 😇
dakujem vám, ženice moje drahé 🙂 tiež vždy, ked si na to spomeniem, tak mi je nejako nostalgicky smutno. boli to krásne časy. a s dedom sme boli parťáci 🙂
ked som sa prvý krat vydavala, tak mi mama doniesla takú starú krabicu, že to mi kedysi dedo kúpil, lebo vraj sa isto nedožije moje svadby, tak nech mám dar. Keď som to otvorila, boli tam plechové taniere, ešte s nalepkou "vyrobene v sovietskom zvaze", sada nožíkov a kartička s nadpisom Mišenke. 😢 Potom prišiel druhý dedo, s ktorým sme v podstate celé detstvo nevideli, kvôli nejakým sporom v rodine...Až krátko pred svadbou sa udobrili, tak prišiel a dal mi 20 000 korún v obálke. Akože nech vynahradí stratený čas. To bola vtedy riadna pálka, ani už neviem, na čo sme ich minuli. Ale taniere som vtedy veľmi oplakala dojatím. stále ich mám a keď ich vidím, pripomenú mi, že vzťah sa nedá kúpiť, ale musí sa budovať.
úplne súhlasím...nejde o kvantitu...ja mám len krásne spomienky na detstvo a vianočné obdobie či Mikuláša...neviem čo je to tu za mor večne sa doťahovať o tom kedy sa smie robiť výzdoba, kedy sa má stavať stromček, kedy chodí Mikuláš a koľko a čoho má byť v čižmičke...toľko negativity tu snáď po celý rok nebolo sústredenej ako teraz pritom začína práve to najkrajšie obdobie v roku...svetielka, vôňa medovníčkov, koledy, teplý čajík a pohoda v kruhu rodiny...čo je viac 🙂 škoda že mnohé čo tu prskajú nevedia pochopiť že každý má sviatky zaužívané inak na to predsa nie je žiadne pravidlo kedy a čo sa má robiť...je to len o tom čo si písala...o tých krásnych momentoch ktoré každý rok tvoríme pre svoje rodiny
nikdy nezabudnem ns jedného Mikuláša.
akože náhodou prišla na návštevu krstná mama a naaaaahodou sme si v okne v detskej izbe našli ja a sestra balíčky.
okamžite sme ich rozbalili a okrem bežných veci sme tam obe mali aj cibuľu 🤣🤣
jediné, či nám so sestrou napadlo, boli vyhodiť ju z okna....a až potom sa prísť pochváliť s balíčkom.
a krstna hneď - jeeej, čo ste dostali, bola aj cibuľa?
jednohlasná odpoveď - nieeeee, veď sme poslúchali 😂
@rebekkaaa , @janulka1802 , @jaylo
ja si pamatam taký o vlaku. že žena išla večer v prítmi z roboty a všimla si, že pri kolajniciach sedel chlap so sklonenou hlavou. No zdalo sa jej, že hlava je nejaká neprimerane malá. no ked sa lepšie prizrela, uvedomila si, že žiadnu nemá, len také šlachy na krku. tak sa zlakla, bežala až domov..a potom rano počula, že niekde 20 km vyššie akurát v tom čase zrazil vlak akéhosi chlapa a toto bol jeho duch.
to ked som si prečítala, ešte roky som sa usier*la ísť v prítmi popri železnici 😂😂
Napisala si krasne, nejde o to kolko, ale od koho. Tiez nechapem tie statusy, ze len madarinka, len ovocie, ziadne sladkosti. Sviatky nie su o preplnenych cizmickach, ale o tych sviatkoch.
Ps: Bosorku som aj ja s dedom citavala a milovala som to 😍. Dakujem, ze si mi to pripomenula
@tomiholjubavi daj pokoj nestraš ma akurát idem spat manžel na sluzobke a neviem či je väčší posero ako ja😨
@tomiholjubavi och no esteze dnes manzel nejde na nočnu,by som sa pototo 😂😂😂😂
Babička deduško 😍😢
Pekne napisane a velky kus pravdy. Aj ked zijeme v konzumnej dobe, myslim si ze aj napriek tomu si deti uchovaju skor tie pekne spomienky v pamati ako balicky plne sladkosti. Tiez som ako mala dostavala sladkosti aj vytuzene darceky a napriek tomu si vzdy spomeniem na to ako som si vzdy lahla mojej bohuzial uz nebohej babke na jej velke brucho po x operaciach a ona ma hladkala tymi svojimi drsnymi zrobenymi ale zato tepluckymi rukami 😊 aj teraz ked si spomeniem tak citim to teplo ☺
@tomiholjubavi bingo komentar,asi ho poslem svokre,..oni sa pre dajaku somarinu urazili a na miesto udobrenie sa hnevaju dalej ale nezabudnu posielat baliky s, kopuand hraciek a. Penazi..ze akoze oni svoje vnucata miluju 🙂 🙂 🙂
Juuj miska aj ja si raz spominam ako prisla babka prezlecena za mikulasa a sme ju aj spoznali......a ako sme kazdy rok po stedrej veceri chodili koledovat a spievat babkam stale tie iste koledy......ked sme boli 12r kozy sa nam aj nechcelo do tej zimy ale mama nas do carovneho stedreho vecera vyhnala 🙂predtym samozrejme kostol kde dedko spieval roky. uzasne detstvo ach prajem vam pekny večer a oza maju aj chorvati nejakého mikuláša?
@tomiholjubavi
@lubka2510 jasne, maju ho. Volajú ho sv. Nikola. A chodí aj s certom a anjelom, ako u nas. Dobrým deťom nosí sladkosti a zlým prútik a zemiak. Uz som aj ja dostala zemiaky do čižmičky 😀
@tomiholjubavi no my sme akosi s mužom tento rok zabudli na to že sa akože balíčky dávajú večer vopred a keďže je aj najmenšia chorá , ani nám nenapadlo ísť na mikuláša.... Takže som to včera pobalila a to mi ešte medzitým tá najmenšia koťuha ten nákup objavila ....😝 pointa je ale inde. Syn sa učí za umeleckého kováča a momentálne chodia na trhy na predvádzačky, ani nehovorím koľko uhľa sa minie .... No a ráno počúvam rozhovor muža a syna / keď ho budil do školy / , že no čo matúško doniesol ti mikuláš balíček???? syn , že hej a muž na to : by si bol radšej keby ti miesto sladkostí doniesol vrece uhlia čo???? a sy na to : no čo ti poviem oco , človek sa snaží a snaží, neposlúcha a nič hehehehehheheheheheheheh / riešili sme totiž jeho pubertálne obdobie spojené s momentálnym nezáujmom o školu 😀/
@tomiholjubavi Nie raz sa mi pri Vašich príspevkoch zarosili oči, rovnako je tomu teraz...
Zostáva po nich teplo v duši, každému sa otvorí "zabudnutá komnata" spomienok na čas už minulý a na chvíľu sa vrátime späť 😢 a zrazu mám chuť pustiť si Vianočnú koledu
och krasne som si zaspominala na to male krasne klamstvo,ze darceky nosi jezisko a sladkosti mikulas,ta radost,ked sme so sestrou po veceroch vymienali,co chuti jej a mne nie,prip. naopak. ta tuzba rozbalit darcek a najst tam moje prve "nepremokave" rukavice 😘😘 tie dlhe vecerne rozhovory,ze co by nam mohol jezisko priniet,ktovie ci nasi za rohom nenacuvali 😉 aaaach,dakujem za tieto spomienky kazdy jeden den a za babkin megafarebny stromcek,babicka zomrela,ale tie gule teraz zdobia nas stromcek a dufam,ze aj mojmu dietatku raz ostanu taketo krasne spomienky. dakujem za tento prispevok 😘
Nadherne napisane ♥