Ako malé sme dostávali krásne darčeky na Mikuláša. Mama s tatom nám nabalili mandarinky, arašidy, adventný kalendár, také zlaté čokoládové dukátiky, teplé ponožky, pár keksíkov a maličkú bábiku. Neskôr, v puberte, sme si našli v čižme aj nejaké šminky, z čoho sme mali ohromnú radosť. Úplne si pamätám, ako som dostala svoju prvú linku na oči a rúž. Taká som bola pyšná, že ma naši už považujú za dosť veľkú sa maľovať 🙂
Každú sobotu sme chodili na dedinu navštíviť deda. On nikdy nemal peniaze, no z malej penzie vždy našetril na pomaranč a nejaké lacné čokoládové figúrky. Keď sme prišli, schoval si za chrbát tie dva pokrkvané balíčky v červenom vrecku a slávnostne nám ich podával s tým, že: „Mám tu niečo... jedno...aj niečo druhé..., pre moje dve Cinky. To vám doniesol Mikuláš. A aby ste nehovorili, že dedo je starý lakomec, toto vám k tomu pridávam ja.“ (A každej dal ešte 20 korún).
Potom sme si zjedli slivkový koláč s mrveničkou, ktorý piekol každý piatok, lebo vedel, že druhý deň prídeme a že ho máme najradšej, povyprával nám pár svojich obľúbených etno príbehov a pobrali sme sa domov. Často som ho prehovorila, aby mi potajomky dal aj taký mysteriózny časopis, čo sme obaja radi čítali. Volal sa Bosorka a ja som ho vždy prečítala na jeden dych, ale mama sa hnevala, že nám to dáva, lebo potom som to rozprávala sestre a spolu sme sa báli v noci spať 😀
Keď som mala 15, dedo zomrel. Už pekných pár rokov sme vedeli, že Mikuláš darčeky nenosí a 20 korún bola dosť patetická suma, ale aj tak sme sa na stále rovnako tešili, ako keď sme mali 5. Bohatý, krásne vyzdobený darček od rodičov mi bol celkom rovnako vzácny, ako pomaranč a figúrka od deda. Lebo obidva balíčky boli z lásky.
Ženice, je úplne jedno, či dáte svojim deťom hŕby sladkostí, alebo len nejakú drobnosť. To, čo zostane, je pocit z atmosféry, ktorá vládla, keď ste darček venovali. Áno, sviatky sú aj o konzume a každý má rád veľké dary, ja tiež, ale aj s malými môžete vykúzliť spomienky, ktoré budú hriať pri srdci navždy a vyženú vám slzu dojatia aj po mnohých rokoch.