Chcela som si zamachrovať, aká som ja dokonalá domáca panička, tak som ponúkla hosťke, ktorá chcela ísť na šoping, že ju odveziem a rovno si kúpim nové šminky, nech mam z nadchádzajúcej dovolenky fajnové fotky. Vzala som kľúče od auta, kartu a vyrazili sme. Po ceste som síce zabudla odbočiť a akosi sme sa stratili (áno, po piatich rokoch života na malom ostrove som dokázala poblúdiť 😀), ale inak všetko išlo podľa plánu...teda, až kým sme nedorazili do podzemnej garáže.

Spravili sme pár kruhov, kým som zbadala voľné miesto a s elánom mne vlastným som sa rozhodla, že mi ho nikto nevyfúkne.
Síce bolo tak trochu v zákrute, z jednej strany stĺp a z druhej nejako príliš blízko zaparkovaný nešťastník, ale je to problém? Ani najmenší.. či? Skúšam na prvýkrát, nič. Ešte trochu zacúvam, musím si nadbehnúť... zasa nič. Do tretice to skoro bolo, ale zadok auta sa až príliš priblížil stĺpu a nechcela som riskovať. Štvrtý raz som zas bola moc natlačená na suseda z druhej strany. Piaty pokus zlyhal už v zárodku.. S pokojom budhistického mnícha si opäť cúvam, keď začujem trúbenie. Netrpezliví Chorváti nezdieľali môj stoicizmus a divokými gestami naznačovali, že pochybujú o mojej šoférskej kompetentnosti, či zdravom rozume vo všeobecnosti. Podľa toho, ako otvárali ústa sami pre seba, som mala pocit, ze ma práve teraz v niekoľkých vozidlách posielajú do pohlavných orgánov, z ktorých som pred 30timi rokmi vyšla, aby som tu mohla dnes takto glamúrne parkovať. Nenechám sa však dekoncentrovať len preto, že niekto je nervák. Veď sme v obchode, nie v nemocnici, nikomu nejde o život, aby nemohol minútu počkať.
Moja spolujazdkyňa mi ukázala na pána, ktorý pobavene stál hneď vedľa jej okienka a opýtala sa: Nedáš mu, nech to skúsi?
-Nie, ja sama! ...to cvik robí majstra. Nebudem sa vzdávať hneď. Po ďalších dvoch pokusoch (a trúbení, ako keď veselá kolóna sprevádza svadbu (tiež som si zatrúbila, nech nie som lúzer)) sa zázračne uvoľnilo veľké miesto rovno mne pred nosom. Žiadna zákruta, žiadny stĺp...Neváhala som a dala to na prvý raz ako kráľ. 😀 V snahe zakryť tento svoj fail, presviedčam hosťku, že mám len príliš veľké auto a nebolo tam naň dosť miesta...Čo čert nechcel, akurát, keď sme vystupovali, tam rovno pred našimi očami na prvý raz nejaký týpek zaparkoval dodávku...

Kým sme vyšli z garáže, začala prietrž mračien...a na parkingu pred drogériou svietilo jedno voľné miesto. Vyzývavo som sa pozrela na hosťku. Hoci sme nemali dáždnik, usúdila, že „šak toľko aj prebehneme“ 😀 Totálne sme vymokli, ale kúpili sme všetko a šťastlivo sa vratili domov. Nakoniec som dostala aj zvláštne vyznamenanie. Vraj: „Vieš, ja na tvojom mieste by som asi nechala auto na pospas osudu a s plačom ušla preč. Nebudem ti klamať, šoférov som videla aj lepších, ale salamistu väčšieho ešte nie. “ 😀

Nie ste dokonalí? Nevadí, obklopte sa ľudmi, čo na vas ocenia iné kvality 😀