O tom, ako sme (nedobrovoľne) skúšali byť vegáni.

Toto leto bol totálny záhul. Roboty ako nikdy predtým a aby toho nebolo málo, v strede rozbehnutej sezóny nám dievča na výpomoc povedalo, že jej je v zahraničí dlho, chýbajú jej kamošky...a odišla domov. K nečakanému problému sme sa postavili jak tlupa rozvadených šimpanzov. Keďže som si túto pomocníčku vybrala a presadila ja, bola som, samozrejme, hlavný vinník a adresát mnohých drístov. No aj keby sme situáciu riešili s pokojom budhistického mnícha, faktom zostávalo, že sme potrebovali novú brigádničku. A to hneď.

Lenže nájsť niekoho v strede leta a zo dňa na deň neni vôbec ľahká úloha. Keď sa nám ozvala ochotná duša Ilina zo Srbska, boli sme celí šťastní. Rovno sme si dohodli videohovor. Pekné mladé dievča s čiernymi kučeravými vlasmi najskôr stanovilo podmienky:
„Keďže súčasťou ponuky je i strava, považujem za dôležité dopredu oznámiť, že fundamentálnou črtou mojej osobnosti je vegánstvo. V inzeráte tiež píšete, že často organizujete oslavy a grilovačky. Tohto by som sa nezúčastnila, ani by som pomáhala s prípravami. Požívanie alkoholu, mäsa a cukroviniek je proti môjmu presvedčeniu.“ S Tomicom sme si vymenili veľavýznamné pohľady. Inokedy by sme poďakovali za záujem... V danej situácií sme však nemali na výber a všetko sme odsúhlasili.

„Do čoho sa to len valíme!? Vegánka....“ bedákal Tomica.
„....ktorá nemá rada oslavy???“ pridala som sa.
Svokor nám skočil do reči: „Vy sa tu znepokojujete z celkom nesprávnych dôvodov!! Menej žrať, syne a jedno leto neprechlastať, nevesta...vám nezaškodí! Ale, že k nám príde Srbkinja, to Vám je jedno??!!!? Nikdy never Srbinovi!“
„Ježiš, barba! Zas s tým začínate!?“
Keď Ilina prišla, všetci sme si ju obľúbili, dokonca aj vrag. Ukázalo sa, že je rovnako svedomitá a pracovitá, ako seriózna. Čo sa týka upratovania a pedantnosti, nikoho lepšieho sme ešte nemali. Okrem toho je veselá, milá a svokra si získala skromnosťou a úctivosťou k starším. Ako sme však predpokladali...už po pár dňoch sme sa stali obeťami pokusov o veganizáciu. Keďže Ilina skoro nič nejedáva, dohodli sme sa, že bude variť sama. Odtiaľto sa to už rýchlo zvrhlo.

„Viete, ja potravu vnímam v religióznom kontexte. Každá rastlina má dušu, ktorú Vám pri jedení odovzdá. Preto by sme mali prijímať len rastliny so želanými vlastnosťami. Vaše obľúbené jedlo tiež veľa prezrádza o vašej osobnosti. Barba, povedzte vy, aké ovocie, alebo zeleninu máte najradšej?“
„Hmmm....figy?“
„Figa je, napríklad, strom veľmi teplomilný. Preto ste i vy dieťa leta. Figa je tiež štedrá, no zároveň presne vie, koľko plodov kedy stratila. Tak i vy túžite dávať plody Vašej práce, ale aj mať prehľad o spotrebe.“
„A teraz zemiak!“ chcel počuť Tomica.
„Zemiak je obľúbený, všestranný a vynaliezavý. Uspieva všade, kde ho zasadia. Preto majú zemiaky radi nadaní ľudia a podnikatelia. Zemiak je tiež rodinne založený a sýty.“
„Výborne!“
„A čo povieš na ŠTIPĽAVÚ papriku?“ potmehúdsky sa vypytoval starý a úkosom na mňa pozrel.
„Oh, paprika má sklony dominovať v každom jedle a preraziť všetky chute. Je panovačná, mrzutá a prchká. Milovníci papriky sú zvyčajne dominantní dobyvatelia.“ (Starý sa škľabil ako ropucha a veľavýznamne na mňa žmurkal.)

Úsmev ho však onedlho prešiel. Ilinin stravný režim bol extrémny. Žiadne živočíšne výrobky, žiadny cukor, dokonca ani žiadne pečivo. To je vraj nezdravé z dôvodu, že rastlina, z ktorej pochádza múka, bola pri príprave zosekaná, dobitá, týraná mletím a nakoniec upálená v peci. Jasné, že chlieb nám nič dobrého nedáva, keď jeho hlavná zložka bola brutálne zavraždená.
(Dpč, už som všeličo počula, ale opisovať výrobu chleba ako inkvizičný proces, to je trochu moc...či?)

Bez možnosti pečiva, sme na začiatok dňa dostávali vodu s kurkumou a nesladenú citronádu. Výhodu to malo v tom, že po takýchto „výdatných“ raňajkách človek vôbec nefilozofoval nad tým, čo je na obed a zjedol aj surovú tekvicu. (Doslova.) Niekedy nás Ilina rozmaznala kráľovským dezertom - tj. melónom. No väčšinou sme mali naparenú zeleninu, smoothie zo surového špenátu a batat na rôzne spôsoby.
Po týždni sa mi chcelo plakať a túžobne som spomínala na minuloročnú Nadiru a jej vynikajúcu baklavu a tradičné bosanské špeciality. No bola som jediná, komu zmena stravy padla zaťažko. Tomica sa prekvapivo dobre držal a svokor si dokonca pochvaľoval. Vraj: „Celkom sa mi upravila stolica! Zjem za tanierik zeleniny a vys*rem troch mamutov!“...ďakujem, barba, presne toto som potrebovala počuť!
Trvalo mi asi tri týždne, kým som zistila tajomstvo Tomicovho a svokrovho úspechu. Dokiaľ som ja zápasila s nedovareným ružičkovým kelom, oni chodili potajomky do Novalje žrať kebab!! Podvodníci farizejskí!! Ani mi nedoniesli! Vraj som bola dlho vegetarián a to je skoro to isté ako vegán. Tak si mysleli, že mi netreba.
„Naozaj??? Vegetarián je ten, čo neje mäso. Nie ten, čo verí, že hruška je smutná, lebo ľudia majú radšej jablko a ona sa cíti nedocenená! Čo sú len toto za sprostosti?“
„Ale s tou dominantnou paprikou to bolo presné,“ posmieval sa starý.
„Barba, ťahajte mi z očí! Som hladná a sklonná ku konfliktu!“ Našťastie, odkedy som našla Tomicovi v kraťasoch účtenku od kebabu, začal ma zasväcovať do svojich plánov.
„Ženica, rýchlo poď do trojky...Po Poliakoch tam zostal nerozbalený balíček klobás!“
„A nehovorila Ilina, že toľko dní budeš v pekle, koľko chlpov malo každé zviera, z ktorého si zjedol kúsok mäsa?“
„V Kresťanstve je peklo navždy. Zľavu o pár stoviek dní nevyhandluješ...😀“...
Cítili sme sa, ako keby hrešíme? Áno. Vyzerali sme pri tom ako staničný dojížďák? Áno. Stálo to za to? Totálne!

Záverom: Vegánska strava môže byť chutná a rozmanitá, ak sa tomu človek venuje. Je však brutálne drahá. Za mesiac sme minuli toľko peňazí na všelijake oriešky, bobuľky a rôzne obskurné semená otázneho pôvodu, ako keby sme každý druhý deň jedli pažskú jahňacinu v predraženom turistickom rezorte. Natíska sa otázka, či sme z toho aspoň schudli a odpoveď je nie. Možno, keby sme nepodvádzali... 😀 Ilinu však určite radi uvidíme u nás aj o rok. Starý teraz tvrdí, že najpracovitejšie sú srbské dievčence.