Život s anjelom VI.
Po roku opäť píšem ... tento článok mám v hlave už dávno a sľubujem vám ho odkedy sa narodila naša nová nádej ... opäť prichádzajú dušičky ...čas, ktorý naozaj neznášam ... premýšľam kde začať písať ... v čase písania článku pred rokom som bola v očakávaní.. pre mnohé v radostnom no pre mňa to bol čas neskutočného strachu ..trošku som sa upokojila až po vyšetrení u špecialistu v Martine ..tá veta "čakáte úplne zdravé dievčatko ktoré má obličky v absolútnom poriadku" bola vetou keď skalu zo srdca bolo počuť aj za oceánom ... rozplakala som sa šťastím a naplno pocítila tú nekonečnú radosť z pohybov bábätka pocit, že sa naň môžem z hĺbky srdca tešiť a deň čo deň si s bruškom užívať ...
Pre mnohé z vás je to normálne a nechápete moje pocity ... no mamičky anjelikov ma pochopia ...
moja sladká malilinká rainbow babygirl ...
Prichádzali Vianoce a vo mne sa rodil nový život no tie sviatky už nevnímam ako veselé a šťastné .. niekto nám pri tom stole proste chýba a žiadny čas to nezmierni ..
V januári prišla chrípka a záver našej genetičky je "predpokladaná príčina prekonaný chrípkový vírus v prvom trimestri"
prišla panika opäť ten nekonečný strach čo keď opäť ... ten strach vás opantá, celú ma obklopil a neutíšiteľne som plakala ... prepuklo u mňa čisté zúfalstvo .. jediné na čo som dokázala myslieť bolo, že ja to už nedokážem... už nedokážem ísť ďalej ak mi umrie aj ďalšie dieťa ...ja to už nedám, nezvládnem to.. prekonala som vysoké horúčky v ktorých som si všimla že sa pár hodín malá nehýbe...krvi by sa mi nedorezal od strachu ..našťastie mám lekára , ktorý chápal moju situáciu a bez reptania ma prednostne vzal a spravil mi sono..keď som počula to maličké srdiečko ako veselo si bije a je v poriadku iba spinká upokojila som sa a bola som v tú chvíľu naozaj šťastná ..
Pripravovala som sa teda na ďalšiu sekciu môj lekár ani počuť nechcel o prirodzenom pôrode .. pri určovaní dátumu sekcie sa ma pýtal aký dátum dáme a ja mu hovorím že mi to je jedno len 29.3. nech to neni lebo 29. zomrel Maximko .. a tak mi navrhol dátum 4.4.2017. 🙂 Moja malá aprílová princeznička 🙂
28.3. som mala poslednú poradňu kde mi srandista hovorí že úúúlalá milá moja Liv ešte aby sme sa v noci nevideli ... hovorím mám tu veci mám tu už ostať? Že nie nech sa ešte vyspím doma ráno mám prísť na predoperačné ideme podľa plánu nech sa šetrím .. a že teda už ostanem tam na sledovaní ..
prišla noc a okolo 2 prišla kontrakcia predýchala som nebolo to nič hrozné 🙂 nechcela som panikáriť už bolo dosť tej hystérie tak som chcela počkať na ďalšiu.. veselo som zaspala ďalej a kontrakcia prišla až keď zvonil budík to určite preto lebo ma naľakal 😀 že už je zas 6 ráno a kolobeh (raňajky,desiata, zuby,postele upratať, ja nemôžem jesť kvôli predoperačným vyšetreniam) a tak sme odviezli do školy Emmku a stretli sa vo výťahu so susedou ktorá sa pýta ako sa máme a ja s kľudom angličana že "ááá dobre asi rodím 😀" Keď som prišla do ambulancie hovorím že teda asi to prišlo všetko som vysvetlila a lekár že veď ste na 5 otvorená 🙂 a ja že čo teraz? Tak mi kázal pripraviť sa na príjem a šiel za primárom .. o pár minút som bola na "vzdychačke" a s vedomím absolútnej spokojnosti že idem rodiť prirodzene 🙂 sestričky,sanitárka boli úplne perfektné ženské 🙂 Celý čas pri mne srandovali aj sme rozprávali len tak o normálnych veciach ... prišla detská sestrička a hľadala inú rodiacu a ja jej hovorím to som neni ja 🙂 sestrička jej hovorí že ja som zatiaľ len na prvej dobe pôrodnej 😀 o 10 minút nato ma rýchlo prekladali na sálu ako som sa postavila z postele praskla mi voda(rodila som síce 3x ale toto som zažila 1x 😀) prišiel manžel a lekár a naša princeznička sa narodila 🙂 bez pýtania si hocičoho mi ju ihneď dali na bruško na prsník takú teplučkú ružovučkú krásnu živú zdravú našu ... a vyšetrili ju na mne! Nechali dotepať pupočník manžel prestrihol pupočnú šnúru až potom ju odniesli odvážiť a pomerať a spolu sme strávili krásne 2 hodiny na sále ... moment keď som sa rozplakala nastal keď mi lekár povedal dátum a čas narodenia ... 29.3. o 12.05 ... presne deň a na minútu presne ako Maximko odišiel ..
Prešiel polrok života našej princeznej a ja som síce naplnená láskou k našim dievčatkám ale neprejde deň aby som si nespomenula na nášho ďobka ... Prišli jeho druhé narodeniny aj výročie úmrtia a ja som sa dívala na jeho hrob a z kočíka sa ozýval smiech .. bol to otras všetkých mojich emócií.. cítila som bolesť ..takú istú ako v deň keď odišiel..bolesť čo spaľuje celé vnútro .. slzy mi tiekli po tvári a cítila som zároveň vďačnosť.. vďaku za jeho ochranu, že môžeme znovu žiť, smiať sa .. život má takú čudnú horkosladkú príchuť ..
S veľkým odstupom času keď opäť prichádza čas dušičkový a vy sa tešíte na jesenné prázdniny ja kupujem anjelikov ..vy zdobíte svoje byty jesennými dekoráciami mne sa tu hromadia venčeky a kahančeky na miesto kde si spinká večný sen ..
Nedávno som kdesi čítala maminku anjelika že ju trápi že všetci zabúdajú že majú v rodine ešte jeden hrob .. spomenula som si na ňu teraz v tomto čase ..
Dostali sme totiž otázku že či prídeme prázdninovať a na hroby starkých .. a ja som stále zatrpknuto(nehanbím sa za to!) odvrkla Nie náš najdôležitejší hrob je tu u nás ... my nepôjdeme na hroby ľudí ktorých sme nepoznali keď vy neprídete na hrob nášho syna ktorý je váš ...... (nechcem menovať kto je to) ... nikdy ste tam neboli .. od nás chcete aby sme šli k starkého starkým a vy ste boli?? Nie lebo! Lebo čo?! Lebo vašou vetou je staré známe "nespomínaj na neho veď už je mŕtvy, už to nie je tvoj syn, zabudni" ...
Naveky bude Max môj syn ... budem o ňom hovoriť či sa to niekomu páči alebo nie ..
Aj tieto udalosti zohrali rolu v rozhodnutí že som išla na konferenciu o paliatívnej starostlivosti .. je tu nehorázne tabu až mi je z toho zle ... masy a davy ľudí zakrývajú oči pred vedomím že deti sú choré a umierajú ... 1693 detí zomrelo v roku 2016 na našom miniatúrnom Slovensku a ja naozaj nevidím dôvod zakrývať si pred tým oči ...
Život plynie, tento článok má v názve číslo 6 a zároveň je mojim posledným na tejto stránke ... v živote človeka nastávajú momenty rozhodnutí o ktorých si myslíme že to takto má byť ... že niečo nás niekam posunulo .. a tak som sa rozhodla že môj instagramový profil premenujem a svoje články a pocity presmerujem na vlastný blog. Neprestávam s písaním iba to budem robiť inde a inak ... pretože to tak cítim ... pretože na Slovensku existuje veľa maminiek, ktoré potrebujú vedieť, že nie sú samé ... tak som sa pred 2 rokmi cítila aj ja ... sama a prázdna ... Dnes sa už sama necítim, no prázdno v srdci, diera, ktorá tam je to nezaplní už nikto .. Mnohí mi hovoria, že no už ste šťastní už je vám dobre už máte druhé ... ja si však myslím niečo iné .. máme hlavne tretie dieťa a nie druhé.. a áno sme nekonečne šťastní a máme sa strašne fajn..
Max je v našich srdciach .. pohol našimi skalami zbúral všetko .. otriasol našimi dušami a naše bytie je iné ...
A teraz takto všetko búra naša Silvinka... zbúrala zábrany, strachy a žiaľ .. vidím svet inými očami a počúvam deň čo deň to najkrajšie z najkrajšieho..tlkot jej srdiečka,cítim jej pokoj ako dýcha...vidím jej nevinnosť v očiach a úsmev na perách ..jej hrkálkový smiech je tým najkrajším snom aký som si ani nedokázala priať ..
..a ja cítim pokoj v duši ..
Všetkým Vám mamičky anjelikov z hĺbky srdca prajem aby ste čas dušičkový prežili v takom pokoji ako sa len dá ...
čas dušičiek je ako stvorený na spomienky na našich najbližších....tiež sme pred rokmi v tomto období prišli o nenarodené dieťatko 😢❤
Presne si vystihla pocity mnohych z nas
Neviem aky je pocit prist o uz narodene dietatko. Neviem to. Viem ale aky je to pocit mat anjelikov. Vidiet na usg bijuce srdiecko a zrazu o par tyzdnov uz nie. A viem ake otrasne vedia byt sucitne vety- mysli na to co mate,mozte mat dalsie,uz na to nemysli...
Drz sa Livka,drz svoju rodinku a ver,ze Maximko je navzdy v srdciach nas mnohych mamiciek z MK. Prajem vela sil.
pokoj v dusi milacku ❤️ to prajeme tebe a celej tvojej rodinke 💙❤️ a ti, ktori nechapu, ze maju v rodine (bohuzial) o jeden hrobcek viac, prajem nech najdu cestu sami k sebe, aspon to, ked ju nevedia najst k svojim najblizsim 😢
vieš ani neviem čo ti vlastne napísať, osobne sa nepoznáme a ani sme si nikdy nejak nepísali, ale vašu situáciu som sledovala a to ako to dopadlo ma dosť vzalo a súcitila som s vami. naozaj si neviem predstaviť aké to je prísť o dieťa. ale zvyknem si na vás spomenúť a určite aj tento rok zapálim za Maximka sviečku. prajem ti ako už písali baby, pokoj v duši. a radosť z dievčat.
❤❤
je paradox, že človek, ktorý dokáže povedať "zabudni na syna" vychoval tak skvelého človeka...
Nech Ti dievčence aspoň trošku zmiernia bolesť a smútok za Maxíkom, aj keď to nikdy bolieť neprestane.❤
smutne a bolestne aj krasne a nadherne zazrak proste zazrak dvojmo jeden sa narodil v tom okamihu pre nebo a jeden pre vas.
.. ❤
neskutocne, tak krasne a smutne ....
moj prvy syn zomrel 29/5 a druhy sa narodil 29/5 PRESNE o rok /neplanovane tri tyzdne pred terminom/
neoslavujem jeho narodeniny,nenavidim tento datum, nenavidim kazdy rok maj
nemam jedneho syna, ale dvoch
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
Tvoje slova su ako balzam na dusu pre vsetky mamy co maju v nebi anjelikov ❤
❤️
Livka, zlaticko moje... krasne napisane...opat raz placem...palec hore...je tam vsetko co tam napisane ma byt !!! 💖💖💖 pozdravujem teba a vsetky tvoje deti
to je strasne velke cislo pocet detskych umrti..som zdesena. Plakala som ked som citala ze kedy sa silvinka narodila. Velky brat jej a vam dal najavo ze sa o vas stara, je stale s vami a je ucastny pri narodeni svojej sestricky. Ano mas 3 deti, jedno v nebi ale je tak realne ako vsetky nase deti, radosti aj bolesti nas mam.
Livka, pekne si to vystihla. U nás tiež bude rušno. 2. novemra, na pamiatku zosnulých, bude náš Lukáško na druhom svete oslavovať prvý rok.. A od minulého roku sa desím Vianoc. Však to poznáš..
Máte môj obdiv....nič viac ako veta, ktorú som kedysi dávno niekde čítala mi pri Vašom príbehu nenapadá, a to: "Smútok je láska, ktorá zostáva ..."
Veľa šťastných chvíľ celej Vašej rodinke
Dúfam, že niekde budem môcť čítať tvoj blog. Teším sa a prajem veľa zdravia celej rodinke a tebe, nech ten pokoj v duši zostane navždy😍
Si neskutocna zena.... Maxik Vas chrani...ste uzasna rodinka❤
Prajem vam vela radosti z dcerok,pkoj v dusi, zdravie....a vela.sil:heart:
Posielam
Livka nepozname sa vas pribeh som pozorovala z dialky s gucou v krku lebo si mi trosku blizka tym ze viem aka si uzasna zena matka a kamaratka .. obcas ked idem k nasim pozriem cez cestu k susedovcom ci ta tam s rodinkou nahodou nezbadam .. len cirou nahodou z jednej tvojej fotky som zistila ze ta Livka co spominal David s Katkou ked som este byvala u nasich a ty tu na koniku ste ta ista osoba .. posielam ti vela objati a sil ..
@trdielko149 Mojej babke zomreli traja surodenci. Jeden ako trojdnovy, druhy trojmesacny a treti rocny. Je to uz davno, ale stale chodime aj na ich hroby. Chodievala babka, stale. Nam vravela, ze uz chodit nemame, ale aj tak sme obcas chodili, zapalili sviecku. Babka je teraz uz nevladna, ale hroby su vzdy ako tak upravene, takze urcite chodi este minimalne jedna z jej dcer na tieto hroby. Nechapem, ako ti moze niekto povedat, ze zabudni, nechod na ten hrob. My chodime. Ucta k clenom rodiny, ucta k bolesti prastarej mamy, ktora si toto musela prezit. Pripomienka toho, aky zivot dokaze byt kruty. Ano, nase deti tam uz nebudu chodit. Tie deticky su uz davno v nebi a za chvilu tam budu aj s celym zvyskom rodiny, kedze su zivi clenovia uz velmi stari. Ale nemyslim si, ze je zle, ze sme doteraz mali v ucte miesto ich posledneho odpocinku, myslim, ze aj prastara mama by bola rada, ze na jej bolest sa nezabudlo len tak, mavnutim ruky, ze jej deti ostali v srdciach jej rodiny tak dlho, napriek kratuckemu zivotu. Takze nevsimaj si ludi, rodinu, co su bezcitni a ignorantski. Myslim si, ze na tvojho syna sa nezabudne, myslim si, ze napriek jeho kratkemu zivotu, este tvoje vnucata a mozno aj pravnucata bude jeho pribeh ucit o zivote a laske.
Rozplakala si ma. Slzy mi prudom tecu a citim hrcu v hrdle.....zelam vam pokoj na dusi...
Och Livka, rozplakala si ma 😢 Blizia sa dusicky a nam sa blizi aj 2. vyrocie, od kedy zomrela Nelinka. 😢😢😢
Ale napriek vsetkemu, velmi sa tesim na Tvoj novy blog. Drz sa 😗
Zo srdca vam vsetkym Dakujem ❤️❤️❤️
Náš synček zomrel pred 8rokmi, za ten čas som sa naučila nevšímať si reči ostatných, nezažili to čo ja, nevedia čo to je, ja ani nechcem aby sa skúšali vcítiť do mojej situácie, je to veľmi ťažké. Mnoho ľudí by aj chceli pomôcť ale nevedia ako. Nevedia čo povedať lebo je to citlivá téma. Isté je že každý si vo svojom živote nesieme ťažké spomienky, chvíle, ..netreba sa pozastavovat nad ostatnými. Ja mám zas september taký bolestný, ale december a júl radostni 🙂 život je nevyspytateľný, treba si užívať každý deň. Ale za osem rokov viem zatiaľ povedať len toľko že nikdy neviem kedy to na mňa príde a poplacem si. Chvalabohu za naše ďalšie detičky, sú svetlom mojich dní, života, ktorý navždy bude poznačený smútkom s ktorým sme sa museli naučiť žiť.
to je tak krásne smutný článok ☹
ze zabudni na neho nie je to Tvoj syn? nie je? stále bude NAVŽDY a malá Silvinka .. Maxik vam ju poslal v den kedy on odisiel mozno aj preto aby sme si uvedomili ze nieco sa konci a nieco zacína 🙂 aj ked Maxík bude stále chýbať ... anjelik nás "modro konikovský" 😇😇😇
Mne 29.3. pred 8 smimi rokmi zomrela kamarátka, bolo to ťažké.. ale som rada, že tento dátum priniesol aj niečo tak nádherné ako je tvoja "dúha " 🙂 dúfam, že nájdem tvoj nový blog. 🙂 poprosím aj o IP kde ho hladať , ďakujem 😘
Ešte raz vám všetkým moooc ďakujem ❤️ A s blogom vám všetkým napíšem info keď to bude 😉🌈
😢 Pálili sme sviečku na našom cintoríne za Maximka aj dnes...... už tretíkrát na VŠETKÝCH SVATÝCH, na DUŠIČKY a vždy aj budeme...... Len pre neho. Nikdy nezabudnem na toho statočného chlapčeka, ktorého osud sledovalo toľko mamičiek tu na MK, pre ktorého sme plakali a ronili slzičky akoby bol náš vlastný a ktorý by mal toľko ako naše deti. Ako môj Jakubko. Nikdy na neho nezabudneme.......MY...cudzie maminky...ako by si mohla ty? Nechápem také slová....... Nech ste už len šťastní...aj keď....... Veď ty vieš.... Všetko dobre prajem 🙂😇
Dnes je to 8 dni čo odišiel náš drobček a ja viem, že nikdy nezabudnem na nášho anjelika a verím, že nás bude ochraňovať a v ten správny čas nám pošle zdravé dieťatko 🙏 prajem vám len všetko dobré 🙂
@sallys11 placem pri tvojom prispevku.. placem vdacnostou z krasnych a uprimnych slov... ĎAKUJEM ❣️
@misiacik31 drzim ti velmi palce a prajem vela sil do kazdeho dna.. sil aby si to mohla cele prijat a odznova sa naucit zit bez skaly co ta teraz tazi... 💔 V spravny cas pride vsetko to co ma prist.... 👣
@trdielko149 Konecne niekto, kto to vnima ako ja! Ja som si uz zacinala mysliet, ze som asi uz nenormalna alebo co ☹ Prisli sme s manzelom o synceka a o 3dni o dalsieho 😢 ja stale rozpravam, ze som mala mat 6deti, no zial mam iba 3deti, ale s nami je iba jedno a vsetci na mna pozeraju ako na sialenu alebo iba stichnu a az citim to dusno, ktore nastane a vsemozne sa snazia vsetci tvarit, ze to nepoculi... nikto sa so mnou o mojich dvoch laskach nechce rozpravat, kazdy uhyba, rychlo meni temu... na ich hrobcek chodime plakat iba my s manzelom a aj to nas okriknu "Naco to robite? Oni su anjeli, nemate tam chodit"... Chce sa mi kricat! Tak strasne kricat!!! Budem tam chodit aj keby som tam mala ist kolenacky! Budem plakat tolko, kolko sa mi ziada a budem ich spominat a NEDOVOLIM, aby sa na nich zabudlo. Su a na vzdy budu moje 3.dnove a 6.dnove lasky. S nimi umrelo aj moje srdce, ale cast neho opat ozila, ked sa narodila dcerka. Tiez som pocula "No uz je to dobre, uz sa mozete radovat a na vsetko zle zabudnut"... Cele zle! Nechapu, nechapali, nikdy nepochopia! A ja uz nic nevysvetlujem... hovorim a robim co citim. Zacala som vtedy, ked mi svokra po 2tyzdnoch, co nam Filipko a Simonko zomreli, povedala "Prestante plakat, to prejde" TO PREJDE?! A co je to nadcha, ze to prejde?! Nikdy to neprejde, iba casom sa s tym clovek nauci nejak zit, no je to uz iny, taky "bolavy" zivot, ruky, nohy sa tazsie vlecu, oci casto bludia kdesi v dialke, dusa sniva ake by to bolo keby... potom vsak rozum zavrhne snenie, oci slzia a nechcu prestat a srdce opat puka 😢
@lubanka je mi to luto... 😞 Urcite nie si nenormalna! Boli su a budu to navzdy vasi synovia .. vynosila si ich porodila nato sa zabudnut neda.. drz sa a pokoj v dusi ❤️❤️❤️
@trdielko149 Dakujem aj tebe, vela slnecnych dni.
Preboha baby co za ľudí máte okolo seba, ako môže niekto povedať aby ste zabudli na svoje deti aby ste nechodili na hroby svojim anjelikom, nesmutili... To už ozaj v ľuďoch nezostala ani štipka pochopenia, lásky.... Tie detičky aj keď sú už anjelmi sú a navždy budú vo vašich srdciach a nikto a nič to nezmení. Držte sa baby ❤
Prosím.. napísala by si mi o tejto paliatívnej starostlivosti viac? Píšem radšej komentár, aby ti moja správa nezapadla v spamoch a ak sa ozveš, určite ti to vysvetlím.. stále máš ako žena, matka, môj obrovský obdiv.. Vlastne všetky matky takýchto anjelikov..
@trdielko149
Začni písať komentár...
❤ ❤ ❤