= 57 podporených žien a 1 muž cestou písaných slov v minulom roku.

13 z nich zaznelo práve v Poradni o ženskej duši po pôrode.

Konkrétne tu na Modrom koníku👉Poradňa o ženskej duši po pôrode je od začiatku našej spolupráce už cez 60 príbehov, cez ktoré ste zdieľali svoje prežívanie. V niektorých sa možno aj vy sami nájdete.

Všade počujeme a aj my sami to tvrdíme, že je veľmi dôležité o svojom prežívaní hovoriť. Nahlas. S blízkymi či s odborníkmi.

Ako potom môže fungovať pomoc cez písané slovo?

Dostať sa k tomu, že pred sebou nahlas pomenujete, že sa nemáte až tak dobre, môže byť dlhá cesta. Ďalší čas zaberie nájsť poslucháča, bezpečné miesto.

Milé ženy,

aj keď záujem mužov o čerpanie tzv. otcovskej (rodičovskej) dovolenky stúpa, stále je Slovensko krajinou, kde drvivá väčšina detí trávi svoje prvé tri roky doma prevažne s mamou. To okrem iného znamená, že v rodinách s deťmi do troch rokov o asignáciu dane budú žiadať prevažne muži. Veľmi zjednodušene povedané samozrejme.

Notárska komora Slovenskej republiky už zverejnila zoznam organizácií, ktoré sú tento rok oprávnené prijímať 2% z daní z príjmov. 

💡☝️ Každý, kto chce asignovať svoj podiel dane z príjmu, musí požiadať svojho zamestnávateľa do 15.2. resp. 17.2. o ročné zúčtovanie dane.

Ak vy sami nemôžete asignovať, skúste inšpirovať ostatných ✨.

Možnosť darovať 2 % z dane je malým, ale dôležitým gestom, ktoré pomáha organizáciám robiť veľké veci ☝️. 

Tretí januárový pondelok je vraj najdepresívnejším dňom v roku. Môže byť, mňa ale tentokrát “pozdravil” ešte v predstihu, počas tohto víkendu.

Už je to dávno čo som sa takto cítila. Unavená - to v zásade od začiatku roka, neschopná a márna - to prišlo ako bonus v posledných dňoch. 

Spúšťačom bol hnev. Iracionálny ale ľudský, môj.

Adamko posledné dni ťažko zaspáva a ešte horšie spáva. S mužom sa pri ňom na noc striedame, on sa jednak nezobudí na každé šuchtnutie a jednak ďaleko lepšie znáša prerušovaný spánok. U mňa nemožnosť nerušene spať aspoň v dvojhodinových intervaloch spôsobuje silné nervové vypätie. V “tú” noc boli intervaly v rozmedzí 45 až 60 minút 🤐.

Spala som v hneve, zobudila som sa s hnevom, komunikovala s hnevom a o niečo viac sa nahnevala, keď som zistila, že muž ešte spí.

Hnevať sa na malé dieťa. Áno, viem, iracionálne, viem.

Milé ženy,

naše online podporné skupiny otvoríme v tomto roku témou, ktorá sa v materstve objavuje viac, ako čakáme. Tušíte?

Áno, je to hnev.

Príďte sa pozrieť v bezpečnom priestore na svoj hnev a poďte s nami hľadať možnosti, ako mu porozumieť a ako si s ním poradiť. Naozaj je to možné. 🙏

Hodinová podporná skupina bude vedená psychologičkou Mgr. Ankou Hubčíkovou.
Uvidíme sa v stredu 29. januára o 10.00.

Svoje miesto si rezervujete cez mail info@vydumamky.sk. Podporná skupina bude prebiehať cez platformu na videohovory google meet.

Milé ženy,

naše online podporné skupiny otvoríme v tomto roku témou, ktorá sa v materstve objavuje viac, ako čakáme. Tušíte?

Áno, je to hnev.

Príďte sa pozrieť v bezpečnom priestore na svoj hnev a poďte s nami hľadať možnosti, ako mu porozumieť a ako si s ním poradiť. Naozaj je to možné. 🙏

Hodinová podporná skupina bude vedená psychologičkou Mgr. Ankou Hubčíkovou.
Uvidíme sa v stredu 29. januára o 10.00.

Svoje miesto si rezervujete cez mail info@vydumamky.sk. Podporná skupina bude prebiehať cez platformu na videohovory google meet.

Milé ženy, 

materstvo prináša množstvo radostí, no môže byť sprevádzané aj náročnými emocionálnymi stavmi, ako sú baby blues a popôrodná depresia.

Baby blues postihuje 70–80 % matiek krátko po pôrode. Prejavuje sa náhlymi výkyvmi nálad, plačlivosťou, úzkosťou a podráždenosťou. Tieto pocity zvyčajne začínajú 2–3 dni po pôrode a odznejú do 10–14 dní. Hoci môžu byť nepríjemné, sú považované za normálnu súčasť popôrodného obdobia a zvyčajne nevyžadujú odbornú liečbu. 

Na rozdiel od baby blues je popôrodná depresia závažnejším stavom, ktorý postihuje približne 10–20 % žien v priebehu prvého roka po pôrode. Príznaky zahŕňajú:

• Pretrvávajúci smútok, beznádej alebo pocit viny
• Stratu záujmu o aktivity, ktoré predtým prinášali radosť
• Únavu, nedostatok energie
• Poruchy spánku (nespavosť alebo nadmerná spavosť)
• Zmeny chuti do jedla
• Ťažkosti so sústredením
• Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu

Tieto príznaky môžu ovplyvniť schopnosť matky starať sa o dieťa a zvládať každodenné úlohy. 

Milé ženy,

materstvo je jednou z najnáročnejších ciest v živote. Ak sa niekedy cítite zahltená, unavená alebo osamelá, vedzte, že nie ste sama. Vysmiata Duša Mamky je tu pre vás, aby vám pomohla, podporila vás a ukázala, že každá mama si zaslúži pochopenie a starostlivosť.

Prečo sme tu pre vás?
Vieme, aké dôležité je mať niekoho, kto počúva bez odsudzovania, kto rozumie a pomáha nájsť cestu späť k vnútornému pokoju.

Každý príbeh je pre nás dôležitý, pretože za každou mamou stojí jedinečný svet plný pocitov, radostí aj obáv.

Aj tento rok sa môžete spoľahnúť, že u nás nájdete:

1. Dostupné informácie a rozhovory s odborníkmi                                                   

Milé ženy,

volám sa Táňa a tento rok sa v tomto online priestore budeme stretávať pravidelne. Budem sa snažiť prinášať vám zmysluplný obsah, ktorý vám môže pomôcť či inšpirovať vás vo vašom bežnom prežívaní.

Väčšina z nás mala, tak ako zvyčajne, koncom roka pocit, že musíme stihnúť všetko – upratať, nakúpiť, vybaviť resty a pripraviť dokonalé Vianoce. Ako keby nestačilo, že dni sú už aj tak nabité starostlivosťou o rodinu, domácnosť a iné povinnosti. Akoby nás hnala akási vnútorná potreba dokonalosti, aby bol každý spokojný, aby sme “všetko-vždy-a stále”.

Prezradím vám tajomstvo - tento rok som dva dni pred Štedrým dňom nemala vydrhnuté kúpeľne, ani utretý prach z nábytku 🫣 a nestalo sa tak ani po ňom. Naučiť sa spomaliť a prehodnotiť, čo je naozaj dôležité, je jedna z mojich najväčších výziev. Učila som sa to aj počas týchto dní – nechcieť mať všetko a hneď, upratať na etapy (ak vôbec), nakúpiť na etapy, dopriať si chvíľku na dobitie energie. A - pochváliť sa za to, čo sa mi podarilo, čo som stihla. 

Na to veľmi rada využívam takzvané Done listy, teda opak “To Do” listov. Nezapisujem si čo spraviť mám, ale čo som v daný deň už spravila - raňajky pre mňa, pre rodinu, navariť obed, pohrať sa so synom, ísť na prechádzku, možno spraviť malý nákup a možno prvé tri činnosti bohato postačia na jeden deň, počas ktorého svoju pozornosť venujem prevažne svojmu dieťaťu. Každý viac či menej drobný krok je úspech, ktorý si zaslúži ocenenie. Buďme teda hrdé na všetky tie momenty, keď sme zvládli aj nečakané situácie, starostlivosť o dieťa aj domácnosť. 

V novom roku si môžeme dať predsavzatie, že budeme na seba menej prísne. Že sa naučíme spomaliť, pýtať si pomoc, a hlavne, že si budeme pripomínať, že sme dosť dobré mamy. Skúsme to napríklad aj s takýmto “už-hotovo” zoznamom. December vie byť už beztak náročným obdobím, nielen fyzicky, ale aj po emočnej stránke. 

Konečne to prišlo. Bábätko je na svete a vy sa z neho tešíte. A možno sa aj bojíte. Každým dňom, každou hodinou vás sprevádzajú nové pocity, myšlienky. O tom, na čo všetko ste zabudli pri pripravovaní výbavičky, s čím ste naozaj v praxi nepočítali, o tom, či to zvládnete a ako. 

Zároveň sa hojíte, na tele ale i na duši. Je tu mnoho nových procesov, ktoré musia vaše telo, hlava, myseľ a duša spracovať každým dňom. 

Bábätko je na svete a teší sa z neho i vaše okolie. Každý ho chce vidieť, každý chce vedieť ako sa máte, dnes, o dva dni, a o týždeň znova. 

A čo vy? Čo cítite a ako to máte? 

Nenarodilo sa len vaše dieťa, narodili ste sa aj vy ako mama a tento svet je pre vás tiež nový.

Ja som sa veľmi tešila až moje bábo uvidia moji rodičia, priatelia, no potrebovala som čas. Dlho som sa hojila, dlho som potrebovala mať svoj intímny priestor a predstava domu plného ľudí bola pre mňa neúnosná. Áno, bolo to logisticky najvýhodnejšie pre moju rodinu, ale vôbec to nesedelo s mojimi potrebami v tom čase. Viem, že to mysleli dobre, ale cítila som na seba nesmierny tlak - že by sa patrilo, že predsa majú právo nás prísť navštíviť. 

Nie som dosť dobrá mama.

Nezvládla som to.

Nevenujem sa mu dostatočne.

Mala by som byť aktívnejšia, myslieť viac na jeho potreby.

Robím to zle, málo..

Mala by som … doplňte si, milé ženy.

Milé ženy,

spomínate si aj vy na ten pocit, keď vám po pôrode prvýkrát dali dieťa do rúk? Možno to bolo hneď po tom ako sa narodilo a mohli ste spolu stráviť tie najčerstvejšie okamihy ešte na pôrodnej sále. Možno sa to podarilo až na druhý deň a možno, kvôli rôznym okolnostiam, to trvalo dlhšie. Ten okamih ale nastal a vy ste držali ten malý uzlíček v náručí. 

Čo sa s vami v ten moment dialo? Zaplavila vás nekonečná láska k tomu stvoreniu, ako ste si to mnohokrát predtým predstavovali, alebo ako ste to čítali od iných žien? 

U mňa vtedy nastal takzvaný aha-moment. 

„Máme spolu dieťa, Jozef M.“ boli moje prvé slová partnerovi po tom ako mi nášho syna položili na brucho. „Čo s ním budeme robiť?“ bola hneď druhá veta. 

Pamätám si, že som s úžasom sledovala ten nový život, ktorý z nás vzišiel a pripadalo mi to ako zázrak. Stále to tak je. Vtedy, na pôrodnej sále, mi to ale pripadalo ako taký čudný, veľmi podivný zázrak. Žiadne ohňostroje sa nekonali, žiadne motýle mi v bruchu nelietali. V hlave mi nehrali jednorožce na harfu, ani neštebotali vtáčiky ako z rozprávky o Snehulienke.

Milá žena, milá mama,

snáď si dnes bola aspoň na malú chvíľočku aj vysmiata. A možno ani to nie. Aj to je v poriadku. Nie si v tom sama.

Volám sa Táňa a som mamkou deväťmesačného synčeka Adama. Budem sa na tejto sieti prihovárať za každú Vysmiatu Dušu Mamky.

Ani ja nie som vždy som vysmiata. Niekedy trošku, niekedy vôbec. Niekedy aj slzu pustím. 

Idem zo dňa na deň a snažím sa nemať veľké očakávania. Najmä nie od seba. Učím sa to. Každý deň sa to učím znova a viac. A znova. 

Veľmi dlho mi trvalo kým som si našla aký-taký systém okolo bábätka. Všetko po pôrode bolo nové a nikto ma na túto praktickú časť reality života s bábätkom nepripravil (alebo mi v pôrodnici zabudli odovzdať ten návod? :D ). Zhruba som vedela ako bábo prebaliť, ako ho okúpať, umyť, ako s ním manipulovať, čo všetko môže signalizovať jeho plač a čo je v takej chvíli treba skontrolovať. Nikto mi však nedal manuál na to ako zvládať vlastnú bezmocnosť, pocit neschopnosti keď sa Adamko nevedel prisať, či pocit, že niečo so mnou nie je v poriadku, keď som schopná prežívať silné negatívne emócie, keď sa moje bábo budí už piatykrát v priebehu troch hodín a každý deň mám budíček pravidelne už od piatej rána. 

Svetový deň duševného zdravia matiek

Drahé ženy, drahé mamy,

dnes je deň každej z nás. Naozaj každej.

Pred pár dňami sme oslavovali Svetový deň duševného zdravia. Pri jeho príležitosti sme vydali sériu článkov s klinickou psychologičkou Mgr. Táňou Klempovou z gyn.-pôr. kliniky FN v Trenčíne na tému popôrodnej depresie. 

Ak aj vy, drahé mamy, cítite, že sa niečo deje s vašou dušou, nahliadnite do tohto textu. Možno vám dá odpovede na vaše otázky.

Možno sa téma vás ako takých nedotýka, no kladiete si otázky, ako podporiť inú blízku ženu po pôrode. Nech je vám tento druhý text povzbudením byť pri žene, ktorá vás práve potrebuje.

Ak máte akékoľvek otázky, sme tu pre vás.

Tím Vysmiatej Duši Mamky

www.vydumamky.sk

A veruže často ani nie je. Skrz skutočné príbehy žien chceme v projekte Vysmiata Duša Mamky zreálňovať obraz materstva, ale aj búrať tabu spojené s duševnými ťažkosťami žien po pôrode. Príbehy, ktoré nájdete na našom webe, sú príbehy bojovníčok, po našom VyDuMamiek, ktoré sa rozhodli otvorene hovoriť o témach, ktoré si neraz vyžadujú značnú dávku odvahy a úprimnosti. Nielen ku svetu ale aj k sebe samej. Ukazujú nám, aký môže byť vstup do materstva rôznorodý. 

Sme radi, že sme v online svete vytvorili bezpečný priestor, kde ženy majú možnosť dať pomyselnú bodku za náročným obdobím duševnej ťažoby práve cez rozpovedanie svojho príbehu. Bez hodnotenia či súdenia. Príbeh každej ženy, mamy má svoju veľkú hodnotu.Áno, aj tvoj, drahá žena, čo to čítaš.

Dokonalo nedokonalá pestrofarebnosť

Spoločnosť rada obaľuje materstvo farebnými, veselými nálepkami. Dôležité však je ponechať si priestor na vlastné nálepky, ktoré v realite hrajú aj tmavými farbami. Vo Vysmiatej Duši Mamky veríme v pestrofarebnosť materstva, kde každá nálepka má svoje miesto bez ohľadu na odtieň. 

My ženy sme si za roky osvojili často neprekonateľnú túžbu zvládať všetko samy. Vkročenie do materskej role je však veľkou príležitosťou zdieľať s niekým celé svoje bytie, nielen jeho svetlé časti.  Ak budete zdieľať s nami vašu skúsenosť zo začiatku materstva, pridáte sa nielen do pomyselného kruhu žien, ktoré si zažili jeho veľkú pestrofarebnosť ale aj váš príbeh bude možno jedného dňa tým, ktorý zmení život a dodá odvahu inej žene po pôrode. 

Nech je pre vás vedomie, že v tom nie ste sami povzbudením, že raz naozaj bude lepšie.

Raz zažiť je viac, než tisíc krát počuť...

Pred pár rokmi som sa stala mamou. Vlastná skúsenosť s kostrbatými začiatkami mi ukázala, ako veľmi sa môže líšiť realita od predstáv. A aké dôležité je o týchto začiatkoch otvorene hovoriť. Bezradnosť, kaleidoskop emócií, či pochybnosti o sebe samej. To všetko, okrem iného, je súčasťou novej životnej role, s ktorou sa nie vždy dá jednoducho stotožniť. Odžité na vlastnej koži.

Práve vlastným kostrbatým začiatkom som si uvedomila, ako veľmi je potrebný priestor, kde žena nájde nielen potrebné informácie ale aj iné ženy, ktoré si prešli touto cestou. Žiadny som nenašla. V lete 2021 mi však jeden český projekt predsalen skrížil cestu. Nechala som sa ním inšpirovať a jeden pre slovenské ženy založila.

Vysmiata Duša Mamky však nestavia len na materskej skúsenosti, ale aj na psychologickom vzdelaní a skúsenostiach z neziskového prostredia. Možno vás to práve prekvapilo. Ale áno. Ani tie najhlbšie vedomosti a príprava nezaručia to, že sa vás duševná rozkolísanosť po pôrode nemôže naozaj dotknúť. Veď už len Baby blues zažije okolo 80% žien. To sme takmer všetky. Sme v tom proste naozaj spolu, drahé ženy. 

A tak od mája 2022 malými, no istými krôčikmi postupujeme vpred a píšeme svoj vlastný príbeh, ktorého ste neodlúčiteľnou súčasťou. Každé prečítanie, každé zdieľanie, každá reakcia dáva tomuto projektu zmysel.

Aké je naše poslanie?