Rok 2014 bol na koníku ten najlepší, aký som doteraz zažil 🙂 Veľa sa toho zmenilo, veľa sme toho zažili a stránku posunuli zas o ďalší krok ďalej, aj vďaka vám. Čo všetko sa stalo?

Na koníku sa toho udialo mnoho a nedá sa spomenúť všetko. Veľa vecí je len drobných, veľa vecí sa dialo samých od seba a do veľa vecí sme nemuseli zasahovať. Práve to považujem za najvýraznejšiu zmenu na stránke, teda akési samospravovanie a vzájomné pomáhanie si a predchádzanie vzniku problémov.

Ďakujeme vám, že ste! Bez vás by koník nebol koníkom 🙂

Ambasádorka 

Modrý koník je unikátny priestor a rovnako unikátny prístup si zaslúži aj od nás 🙂 Jedným z NAJ výmyslov tohto roku je projekt Ambasádorka, ktorý začal byť koncom tohto roka realitou a budúci rok budete o ňom ešte veľa počuť. A ja verím, že aj veľa z vás bude novou ambasádorkou 🙂

Blokácie 

Už to budú asi 3 týždne, ako sa stretla časť našej koníkovskej "bežeckej" súkromky aj v realite, nielen virtuálne. Stretnutie dopadlo úžasne a zistili sme, že ten virtuálny svet nie je až taký "pomýlený" a tak, ako sme si porozumeli cez "písmenká", tak isto to bolo aj v realite - proste super baby. 🙂

Možno to bolo aj tým, že nás spojilo naše hobby, ale aj rovnaká "úroveň" pokročilosti nášho hobby - takže nikdy v našej skupinke nevznikol priestor na výmenu názorov, ale len priestor na vzájomné povzbudzovanie a motiváciu, ktoré prerástlo aj do "zdieľania" našich každodenných radostí a problémov. V každom prípade, naša skupinka je určite roznorodá - aj čo sa týka miesta bydliska (cez celé Slovensko až po Švajčiarsko), aj čo sa týka počtu detí, profesií, ale aj veku. Teda musím povedať, že tú vekovú "roznorodosť" vytváram hlavne ja 🙂 - keďže som dosť výrazne staršia od všetkých kočiek v skupinke a tento rok budem mať 45 rokov. Napriek tomu, dievčatá ma na stretnutí veľmi potešili, keďže ma vychválili, ako dobre vyzerám a že teda vobec nie na svoj vek. Môžete si teraz povedať, že mi možno chceli len polichotiť, ale naozaj možem potvrdiť, že ich reakcia bola veľmi prirodzená a spontánna, tak som zo stretnutia odchádzala celá rozradostená aj kvoli takejto maličkostǐ - veď ktorej žene výrazne nad 40, by to zle padlo, že? 🙂

Možno sa teraz pýtate, ako to súvisí s mojou témou článku - Prečo som na Modrom Koníkovi? A možno ste si aj odpovedali - áno, toto je jeden z tých dôvodov. Samozrejme nie tá lichotka ( aj keď aj tá poteší ), ale možnosť spoznať vynikajúcich ľudí, ktorých by som nikdy nemala možnosť spoznať.

Keď som sa pred rokom na Koníka pridala, ani som od toho až tak veľmi veľa neočakávala. Len som si chcela trošku pozdieľať skúsenosti o behaní a chudnutí a Google mi proste vyhodil Koníka. Tak som sa začítala do danej témy a vytvorila profil, aby som trochu podiskutovala. No a potom sa postupne vykryštalizovala naša skupinka, ktorá si vytvorila svoj priestor. Ďakujem vám baby- vy viete ktoré, za tú možnosť vás poznať. Ste fakt super a mám vás rada - tie ktoré sme sa videli, aj tie, ktoré nie. Tak ako aj baby z ďalšej súkromky o chudnutí, ktoré som síce zatiaľ nemala možnosť spoznať osobne, ale opäť si s mnohými vynikajúco rozumiem a veľmi mi pomohli v rámci mojej snahy niečo robiť so svojou postavou. A keď je tu už tá "ďakovačka", ešte musím spomenúť aj kočky, ktoré som zase stretla prostredníctvom našej "veľkej" skupiny o Profesionálnom a Osobnom Rozvoji - aj tam je pár spriaznených duší, s ktorými si sadneme ako "nočník na hlavu" ( povedané viac spisovne 🙂 ) a sú to skvelé žienky. 

Takže toto je ten dôvod. A nič na tom nezmení fakt, že život nie je len biely, ale je aj čierny. Proste tak to chodí - ľudia sú rôzni.. A sú všade. A tak to má byť, život má byť roznorodý, lebo keby nebol, tak by sme neprežili. Takže aj Koník je taký. S niekým si sadneme, s niekým nie. Niečo sa nám páči, niečo nie. Na niečo máme rovnaký názor, na niečo nie. Aj ja som sa pár krát stretla s rôznymi reakciami (na verejnom koníkovskom fóre, diskusií )- aj na moje príspevky, kde som sa napríklad dozvedela, že som "plechová nádhera", alebo "strašne hlúpučká, že tomu nerozumiem", že som "lenivá", alebo že som "tak drzá, že si zaslúžim po papuli" (takmer doslova). No čo už. Poďakovala som sa týmto žienkam za ich názor (veď majú na neho právo) a išla som ďalej. Bez ďalších komentárov, či rozmazávania. Samozrejme, že ma to vnútorne štvalo (veď nakoniec mám svoju mienku o sebe a myslím si, že som vzdelaná a už vobec nie hlúpa), ale povedala som si, že práve takéto osoby mi nestoja za to, aby mi pokazili deň, alebo to iné, skvelé, čo som našla a nachádzam na Koníkovi. Niekedy si myslím, že toto sú práve lekcie, ktoré nás posilňujú. Spoznať všetky stránky života. Aj dobré, aj zlé. A tie zlé nás nakoniec najviac vycvičia. Takže vrámci dnešnej "ďakovačky", ďakujem aj týmto ženám, ktoré hovoria veci, čo sa ťažko počúvajú - a to nielen mne, ale aj druhým. Otvárajú totiž ešte viac oči o svete a nenechávajú nás naivnými.

Preto som na Koníkovi a aj tu zostanem. Pokiaľ tu zostane každý, ktorý ma tu denno-denne obohacuje- či už nejakým postrehom, príbehom, názorom, ktorý je či už múdry, alebo aj nie.