Prijala som pozvanie do Telerána. S malou dušičkou a veľkým odhodlaním som sa pustila do novej výzvy. Naša Mimi oslavuje prvý rok! Ako to celé začalo?

Som len mama ako mnohé z vás, ktorú hnevalo, že moje bábätko málo spí a v noci sa často budí. Hľadala som spôsob ako to zmeniť. Moja babička mi povedala, aby som bábätko zavinovala. Poslúchla som, avšak z klasicej perinky bábätko po chvíľke vytiahlo ručičky von a znovu sa budilo na vlastné trhavé pohyby (vrodený Moorov reflex).

Teóriu od popredného pediatra Harveyho Karpa, ktorý pracuje s novorodeniatkami už vyše 40 rokov  som dala do praxe. Úžasne sa osvečila. Vychádza z tých najprirodzenejších vecí, ktoré sú pre novorodeniatko blízke - tesnejšie zavinutie, ktoré dodáva pocit bezpečia prvé tri mesiace života bábätka, poloha na boku, pohyb, zvuk (priamo do uška šššššš) a sanie (upokojujúci sací refex).

A tak to celé začalo...tesnejšie zavinovanie fantasticky fungovalo na môjho syna, kamarátkinu dcérku, a potom ďalšiu a ďalšiu až ma napadlo vytvoriť modernú detskú perinku, ktorá pomôže starostlivým rodičom upokojiť bábätko a predĺžiť ich spánok. A tak vznika Mimi-original. 

S malou dušičkou som v lete 2016 dala perinku na trh a zúčastňovala sa výstav. Poviem vám, chcelo to odvahu prísť s niečim novším na slovenský trh...ale ako sa vraví: "Najprv kritizujeme, potom porozmýšľame a neskôr zistíme, že to nemusí byť až také zlé".  A také som aj mala reakcie. Ale patrí to k tomu. Každý výrobca, poredajca si tým musí prejsť.

Ale získala som viac! Vytvorila som si  priestor na komunikáciu s mamičkami, s ktorými sme hľadali príčiny plaču, radili sa, vzájome si vymieňali skúsenosti. Každý nápad, konštruktívna kritika ma posúvala ďalej.

Iba…?

60 mesiacov alebo teda 5 rokov máme Mišutienu. Keď som si roky prepočítala na mesiace, tak ako to robím pri krpcoch, prišlo mi to strašne málo. 5 rokov už znie ako viac času, ale 60 mesiacov je akože ju máme od minulého týždňa.

Ja by som povedala, že 60 mesiacov z môjho života bolo obdobie, kedy som ju ešte nemala a zvyšných 324 už áno.

Život s takým päť ročným tvorom je už naozaj v pohode. Ráno sa sama sa oblečie, sama sa obslúži z chladničky, pustí si rozprávky, sama sa umyje a keby mi nezašepkala do ucha „Mami, idem kakať.“, ani sa nezobudím. (Samozrejme za predpokladu, že krpci sú bezpečne uprataní v postieľkach, hrajú sa a netlčú sa cez mreže).

Miš je športovo založené decko. Na bicykli nezaostáva, vo vode nezaostáva, na korčuliach zaostávam ja a veľmi rada sa pridá, keď ma chytí záchvat a po večeroch cvičím doma pred telkou: „Maminka, donesiem ti mobil a pusti tú tetu, čo ukazuje ako máme cvičiť.“ Už so mnou skúšala aj planking. Rada chodí na gymnastiku „Je to super, ale všetko ma bolí.“

Na druhej strane nemá ambíciu tancovať ako baletky, ani ako hiphopové tanečnice a ani spoločenské tance ju nechytajú „Ja by som sa to nevedela naučiť, mami.“