Poznáte tú úľavu, keď je všetko upratané a na svojom mieste. Ako dlho potrvá, kým deti narobia neporiadok? Do bytu udrie blesk alebo sa prirúti víchrica. Nebudete predsa upratovať samé do jeho dospelosti. Deti sú súčasťou rodiny, žijú s vami v domácnosti a mali by rodičom pomáhať. Učia sa tak samostatnosti a zodpovednosti. A rodičia sa musia obrniť trpezlivosťou.

Janko alebo Zuzka nevnímajú neporiadok tak, ako ich rodičia. Chcú skúmať veci okolo seba a hračky, knihy, riady v kuchyni vyhadzujú preto, že je to pre ne prirodzené. Chvíľu robia jednu činnosť o pár minút druhú. Rodičia však vnímajú iba spúšť. 

Deti napodobňujú svojich rodičov a tento princíp platí aj v upratovaní. Keď dieťa vidí rodičov upratovať, rado pomôže. Hračky môže ukladať do škatúľ alebo boxov na hračky. Hoci bude spočiatku nemotorné a pomalé, nezabúdajte, že v ňom treba pestovať pocit, že jeho pomoc je pre vás nenahraditeľné.

Vypestujte v dieťati zvyk, že po každom dohraní a pred spaním je dôležité si hračky upratať.

Veci majú svoje miesto

Čo ešte dieťa zvládne? Postupne vám môže pomáhať s prácami, na ktoré bude stačiť. Patrí sem utieranie prachu, nosenie bielizne do práčky, vykladanie bielizne z práčky. S narastajúcim vekom rastie aj odmietanie upratovať. Dosahovať splnenie príkazov krikom a vyhrážkami však nemá veľký význam. Dieťa sa učí tak, že chápe súvislosti. Keď vám pomôže s upratovaním, zostane viac času na iné aktivity.

Upratané veci a poriadok v izbičke ho učia, že veci majú svoje miesto. Oblečenie patrí do skrine. Knihy do police. Riady od obeda do kuchyne. Papieriky od sladkostí do koša. Buďte trpezliví a jasne mu vysvetlite, čo od neho v tomto smere očakávate.

Systém odmien môže byť nápomocný, ale je to dvojsečná zbraň. Ak sa dieťa naučí, že za výpomoc dostane odmenu, ťažšie bude robiť niečo samé od seba. Kto odmení vás za prácu v domácnosti? To sú jednoducho činnosti, ktoré sú samozrejmé. Pomoc v domácnosti si ceníme preto, lebo radi jeden druhému pomáhame.

Upratovanie je spoločná aktivita

Hrajte sa pri upratovaní. Pretekajte sa, kto uprace skôr a dovoľte dieťaťu vyhrať.

Rozdeľte si upratovanie. Rodič môže ukladať hračky do políc, dieťa do boxov na hračky.

Môžete spoločne nakupovať čistiace prostriedky. Tie by mali byť netoxické, aby si neublížilo. Vysvetlite mu, na čo sa používajú a uložte ich na také miesto, aby ich videlo. Spočiatku ich však používajte spolu alebo pod vaším dohľadom. Kúpte mu detskú prachovku, lopatku, metličku. Tieto „hračky“ môže používať na skutočné upratovanie. 

Môžete si pri upratovaní spievať. Poznáte predsa Spievankovo a známu pieseň Poriadkovo.

Avšak aj upratovanie hračiek do boxov by malo mať nejaký systém, to znamená, že autíčka, stavebnica, bábiky, plastové náradie má svoju krabicu alebo box.

Motivácia inak

Pri starších deťoch môže mať motivačný účinok tabuľka, do ktorej si zapisuje údaje, s čím v domácnosti pomohlo. Po stanovení cieľa môže dostať odmenu. Ciele by mali byť motivačné a dlhodobejšie. Na nástenku mu môžete napísať, čo zahŕňa upratovanie jeho izby.

Vydržte!

Vezmite vrece na odpadky a rozhádzané veci uložte do vreca. Nemusíte ho vyhadzovať, len schovajte. Ak ich chce dostať naspäť musí si ich zaslúžiť. Zásadoví rodičia sú vo výchove úspešní.

Nepotrebné veci darujte spolu

Aj v tomto choďte deťom príkladom. Mnoho rodín môže ešte potrebovať tie veci, ktoré už vy nepotrebujete. Odvezte ich na charitu, darujte detskému centru alebo za symbolickú cenu predajte na bazári.

Rodina je tím

Hoci ste unavená, nesnažte sa všetko urobiť hneď. Nezodierajte si ruky po lakte len preto, že chcete mať upratané. Rodina je tím a keď jeden nevládze, druhý ho zastúpi, pretože sa máme radi a pomáhame si navzájom.

#upratovanie #vychova 
Foto:zdroj pixabay

Upratovanie! Veľké a či malé - otravné, ale potrebné. No okrem toho môže byť aj BIO!

Po nechemických prostriedkoch na čistenie občas siahneme z číreho zúfalstva a inokedy v snahe šetriť nielen životné prostredie, ale aj naše zdravie. Dámy z Modrého koníka sa o skúsenosti s „bio“ upratovaním ochotne podelili a tú sú ich rady.

Preč s vodným kameňom

Najväščím postrachom v kúpeľni, čo sa udržovania čistoty týka, je určite vodný kameň a špina zažratá do škár medzi dlažbou. S vodným kameňom, ktorý sa veľmi rád usadzuje hlavne v spodnej časti sprchových kútov, hravo zatočila @elizee. Jej rada znie: namočiť papierovú kuchynskú utierku do octu, priložiť na „postihnuté“ miesto v kúpeľni. Nechať celú noc pôsobiť a ráno sa už len tešiť z výsledku.

Kameň je nepriateľ aj pre práčky. Jednou zo zaužívaných rád je vyliať do bubna 1 - 3 litre octu, vhodiť tam nejaké staré handry (bubon sa pri žmýkaní nesmie točiť naprázdno z bezpečnostných dôvodov) a zapnúť prací cyklus na vyššiu teplotu. Je ale dosť možné, že tento recept si neporadí len s usadeninami, ale aj s hadicami od práčky.  @misena92 však na ocot nedá dopustiť, používa ho ale len 2-krát ročne na generálnu očistu. Tu je jej konkrétny postup:

1 kg kryštálovej sódy (natrium carbonat - pracia sóda) - dostať ju kúpiť v drogérii či v predajniach poľnohospodárskych a vinohradníckych potrieb,

1 l bieleho alk. 8% octu (môže byť aj normálny nebiely ocot).

Postup:

1. Priamo do bubna práčky nalejem 3 - 4 l vody,
2. Pridám roztok 1 kg kryštálovej sódy rozpustenej v 1 litri vriacej vody,
3. Práčku zatvorím, nastavím na maximálnu teplotu 95 stupňov NIE na predpieranie! Len na hlavný dlhý program. Čím dlhší časový program, tým lepšie. Ppokiaľ máte spredu plnenú práčku, môžete vidieť v bubne "mierne penenie". To sóda rozpúšťa všetky staré nanesené zvyšky pracích prostriedkov a aviváže.
4.  Na konci práčku vypnem, vyčistím filtre.

Postup treba zopakovať, ale teraz dáme do práčky 8 % zázrak - ocot. Práčku znova pustíme na 95 stupňov a na najdlhší program bez predpierania.

Ak sa predsa len obávate, že vám ocot poškodí tesnenia na práčke, @zuza123 odporúča raz za čas pridať celý malý kelímok práškovej kyseliny cistrónovej. Kelímok vsype do nádobky na tuhý prášok a pustí program na 90°C.

Dlažba ako nová

Na škáry v dlažbe treba už trošku hrubšiu silu – kombinácia teplá voda, citrodeko a sóda bikarbóna sa skvele osvedčila viacerým dámam. Výsledok tohto nechemického čistenia môžete vidieť aj priamo na fotke, o ktorú sa podelila @petra141181.

Chladnička bez nepríjemných prekvapení

Zápach valiaci sa z chladničky dokáže pokaziť chuť aj tomu najväčšiemu hladošovi. @marisoul rieši tento problém umytím chladničky octovou vodou. Ako prevenciu pred zápachom používa @katikaba misku so sódou bikarbónou, ktorú nechá v chladničke na mieste, kde bude najmenej zavadzať. @mandarinka1980 namiesto sódy používa rovnakým spôsobom hubku namočenú v octe. Po čase môžete hubku opätovne namočiť do octu.

Mikrovlnka a explózie

Murphyho zákon sa prejavuje aj pri mikrovlnkách – ja vždy zabudnem poklopom prikryť to, čo rado vybuchuje. Verte mi, na môj zážitok s ohrievaním kuracieho stehna nezabudnem ešte dlho. Nabudúce ale nestrávim dve hodiny náročným odstraňovaním dôsledku mojej zábudlivosti, ale dám na radu @denisa121, ktorá píše:  „Na mikrovlnku je super 0,5 l vody, 0,5 dcl octu (ja dávam aj viac), na 3 - 5 minút, plný vykon. Potom už len poutierať špinu a taká je krásna ako nová.“ A ak náhodou nezaberie táto rada, ešte mám v zálohe trójskeho koňa od @danka.k: „Vieš, čo je dobré na mikrovlnku? Dať šupky z citróna na 10 sekúnd a potom len zotrieš suchým papierovým obrúskom.“

Škvrnám na oknách a sklách odzvonilo

Ďalšou z rád, ktoré určite vyskúšam, je tá so silonkami od @skarabeus1111. Údajne je to výborný leštič na už umyté a suché okná. Na dolešťovanie okien som vždy používala noviny, ale tentokrát dostanú šancu vyradené silonky.

Ach, tie voskovky

Kto má deti, vie presne, aké sú voskovky nebezpečné. Ich ostránenie z koberca či steny vyžaduje pevné nervy a občas aj malý zázrak. Tým malým zázrakom sa stala pre dámy @milusnicka a @trudka4 žehlička a savý papier (dobre poslúžia aj staré nelesklé noviny).  Na koberec, ktorý vaše ratolesti skrášlili voskovkami, priložte savý papier a jemne nahriatu žehličku naň priložte. Voskovka sa roztaví a vsiakne do papiera. No dostať voskovky preč zo steny, to už chce naozaj veľa nervov. @damind ich poctivo jemne zo steny zoškrabovala a @cvirenka ich veľmi prácne gumovala klasickou školskou gumou. Klobúk dolu pred ich trpezlivosťou.

Multirady

Ak vás trápi kameň v rýchlovarnej kanvici a k tomu ešte aj upchatý odtok, vyriešte oba problémy šikovne ako @babinacakatelka, ktorá píše: „Vyvárala som dnes kanvicu octom a napadlo mi, že to vylejem do výlevky vo vani, lebo horšie odteká. Nasypala som prášok do pečiva na výlevku a zaliala tým horúcim octom z kanvice. Mala som dva úžitky v jednom: vyvarená kanvica a prečistená výlevka, len tak zašumelo a odteká super.“

Ďalšiu radu na túto tému má aj @sonah, ktorá namiesto octu používa práškovú kyselinu citrónovú: „Ja vyváram iba s kyselinou citrónovou, aj antikorové hrnce, keď zostanú také zašednuté, vyvarím a sú ako nové. Dokonca s tou kyselinou aj umývam dvere na sprchovom kúte, sú z priesvitného plastu a vodný kameň s tým ide dole najlepšie. Dám na hubku na riad, vyčistím a dvierka sú ako nové. Žiadny čistiaci prostriedok to tak nevyčistí,už som skúšala všetko možné, ale kyselina citrónová je naj!"

Toto boli len niektoré z vašich výborných rád do domácnosti, omnoho viac ich môžete nájsť priamo v skupine Rady,tipy a triky v domácnosti, kde môžete použiť hashtag 

A na záver ešte rada, ktorá ma naozaj pobavila

„Ako čistíte sklokeramické dosky? Ja tam mám furt fľaky“

„Ja prikryjem utierkou, aby nebolo nič vidieť.“ 

Podeľte sa aj vy o rady do domácnosti, ktoré viac ako chémiu využívajú prírodné šetrné produkty!

Foto: pixabay.com

„A to ty dnes nerobíš „sobotu“?“ neveriaco a veľmi rázne sa ma pri ostatnej návšteve spýtala mamina.

„A ty si to vieš predstaviť pri týchto štyroch (rozumej deťoch), keď sú doma? Nie, mami, ja robím „pondelky“.“ Odpovedala som s čo najväčším kľudom, teda aspoň som sa snažila tak tváriť. Zároveň som si uvedomila, že som sa práve vzpriečila tomu, čomu ma dlhé roky mamka učila! Motýliky v bruchu vyplývajúce z určitého rešpektu voči rodičovi tam teda boli. Mamkinu reakciu radšej opisovať nebudem.

Len na vysvetlenie: „robiť sobotu“ u nás na dedine znamenalo vyupratovať celý dom aj dvor. Nebudem konkrétna. Myslím, že každá z nás vie, čo si má predstaviť pod pojmom upratovanie. Teda aspoň dúfam! Podstatné bolo „urobiť sobotu“ do maximálne 12 až 13 hodiny, aby poobede „už bol pokoj“. S prešvihnutím určeného času som riskovala nielen mamkin hnev, ale aj všeobecnú verejnú hanbu minimálne na našej ulici. Dokonca som v tom najhoršom prípade mohla kvôli tomu ostať "na ocot". Až teraz som prišla na dôvod, prečo som sa nakoniec musela vydať až cca 200 km od mojej rodnej!

Inak, kvôli pokoju v rodine som nakoniec večer predsa len nabehla aspoň s mopom na podlahy. Manžel mal z toho úžasnú srandu, lebo vie, že večer s mopom behať nezvyknem. Ja som ale mala priestor rozmýšľať. Spomínala som, ako som neznášala soboty. Bolo mi neuveriteľne ľúto, že hodnota mojej osoby je meraná rýchlosťou upratovania. Veď „sestra by to už dávno mala hotové“! Vravela som si, že keď budem mať raz vlastnú rodinu, tak nebudem na prvé miesto klásť poriadok. Že s rodinou radšej pôjdem na nejaký výlet. Že, že, že... Na druhej strane som ale zbožňovala ten pocit čistoty a poriadku, ktorý som si na konci soboty vychutnávala. A tešila som sa na nedeľu, ktorá bola na dedine taká výnimočná. Skrátka milovala som poriadok, aj ho stále milujem, len som ho nerada robila a trvá to dodnes. Určite viete, o čom hovorím.

Keď som sa prelúskala cez všetky tie spomienky a rukou si ukradomky z líca utrela stekajúcu slzu tváriac sa, že to sa tak potím z toho mopu, uvedomila som si ešte niečo. Keď sa stretnem s kamoškami – maminkami, tak skôr či neskôr sa v našich rozhovoroch téma poriadku spomenie. V rebríčku želaní „mať upratané“ je na popredných priečkach. Nie dovolenka, nová kabelka či topánky, ale mať tak aspoň jeden deň doma upratané. Uvedomila som si, že akonáhle k nám niekto príde, ako prvé „riešim“ poriadok. Teda v našom prípade pri 4 deťoch väčšinou neporiadok. Mám tendenciu sa hneď za tento stav ospravedlňovať. V panike je najľahšie všetko hodiť na deti. Hádam ma nikto neudá, že ich takto „zneužívam“ a sem – tam nimi maskujem moju lenivosť, či nechuť upratať. Ale musím si začať dávať pozor.  Moja najlepšia kamoška začala robiť na „sociálke“.  Vždy, keď sa ohlási, tak sa jej spýtam, či chce prísť na kávu, alebo na šetrenie! 🙂

A naozaj. Uvedomujem si, ako málo by mi stačilo, keď už o dovolenke môžem len snívať. Zachovať po uprataní tento stav aspoň 24 hodín. No, budem reálna, stačila by aspoň polovica.  Ale keď to tak veľmi chcem, prečo to tak aj nemám? Našla som niekde na to celkom fajn odpoveď: Pretože sú aj veci, ktoré chceme viac. Ale to je už iná téma. Nad tou sa budem zamýšľať možno pri umývaní okien.  

P.S. Skúste hádať, čo som šla robiť, keď som toto dopísala 🙂