Zuzka potom, ako prišla domov, ihneď upiekla Petrovi ovocné muffiny. Čakala ho dlho. Opäť však nedodržal slovo. Ďalšie sklamanie v jej srdci začalo vytvárať zlé prostredie pre lásku, ktorá sa ešte ani nestihla zakoreniť. Už sa chystala spať, keď jej zazvonil telefón. 

"Peťo, už sa chystám spať." povedala sklamane. 

"Prepáč. Dnes už druhýkrát. Odpusť mi. Čakám ťa pri dverách, ak by si mi ešte dala šancu." zaúpel kajúcne. Zuzka sa usmiala jeho hlasu. 

"Už je neskoro, choď si ľahnúť." snažila sa znieť vážne. 

"Nie, kým ťa neuvidím. Prosím. Otvor mi dvere." prosíkal. Zuzka pokrútila hlavou. Keď prechádzala okolo maminej izby, ozrejmila jej, že na chvíľku ešte dnu pustí Petra. Alenka sa začudovala, prečo tak neskoro, ale súhlasila. 

Keď otvorila dvere, Peter mal ruky za chrbtom. Vážne sa posadila za stôl a čakala, kým sa pridá. 

"Ahoj. Čo tu robíš?" spýtala sa prekvapene. Sadol si na zem a uvoľnene spustil ruky k telu. 

"Spomenul som si na toto vzácne miesto, tak som sa rozhodol ho navštíviť. To, že som ťa tu našiel, je bonus." veselo sa usmial. Otočila hlavu naspäť a opäť sa zahľadela na rovnaké miesto, ako predtým. "Nie si rada, že ma vidíš?" spýtal sa so zvláštnym tónom v hlase. Mal za sebou náročné obdobie. Okrem toho, že sa musel učiť, telefonicky ho začala bombardovať otcova sekretárka, že ho otec chce vidieť. Vzdychol si. Zuzka sa skúmavo otočila jeho stranou a rozhodla sa posadiť kúsok od neho. Nadšene k nim pribehol Hax. Tomáš vzal paličku vedľa seba a hodil mu ju. Hax sa za ňou veselo rozbehol a potom sa do nej s chuťou pustil. 

"Môžem ti položiť otázku?" odhodlala sa. 

"Áno." povedal ticho a nahol hlavu jedným smerom, aby tak lepšie mohol skúmať jej oči. Sklonila ich na zem a prstami hladila kvet vedľa seba. 

"Bolí to, keď rastieš? Myslím.." nedopovedala, pretože sa zamyslela, či je správne, aby tu bol. Mal tu byť miesto neho Peter. 

"Myslíš duchovne?" dopovedal za ňu. Prekvapene na neho zdvihla obočie. Usmial sa. "Raz, keď som bol v ťažkej rodinnej situácii a sedel som pri stole mojej starkej, vynorila sa mi podobná otázka v mojom srdci. Položil som jej ju. Je to veľmi múdra žena, prešla si rôznymi úskaliami a veľmi rád ju počúvam." otvorene vyslovil. Zuzka ho zvedavo počúvala. Usmial sa nad jej zvedavým pohľadom a opäť sa pozrel na štíty. 

Na čo sú peniaze, kde sa berú či ako s nimi narábať? To všetko prezradí aj vašim deťom obľúbená postavička – mimozemšťan Ralf, ktorý spoznáva život na našej Zemi. A niektoré veci sú tu veru celkom inak ako na jeho Žltej planéte!

Ralf po prílete na našu zemeguľu zisťuje, že zubná pasta mu najviac chutí na cestovinách a ľudia robia rôzne nepochopiteľné veci, napríklad nosia šaty. Zažíva veľa veselých príhod a popritom sa učí kopu nových vecí – ako si zarobiť peniaze, čo s nimi robiť či ako funguje platobná karta. 

Séria, ktorá zabaví aj poučí

Aj vy hľadáte pre deti program, ktorý ich zabaví a súčasne sa z neho niečo nové naučia? Potom sa určite oplatí venovať pozornosť Ralfovým dobrodružstvám. Základy finančnej gramotnosti vďaka nemu môžete priblížiť už škôlkarom. Aj takéto malé deti vedia pochopiť niektoré fakty o peniazoch a zásady narábania s nimi. Čím skôr si osvoja tieto vedomosti, tým lepšie. Nepôjde pritom o žiadne nudné učenie, ale o zábavu. Pozrite si sériu spolu s nimi a zistíte, že sa pri nej usmievate aj vy. 

1. časť: Ako Ralf zarábal

V prvom príbehu Ralf prichádza na našu Zem a začína sa jeho objavovanie plné prekvapení. Ralf zároveň zistí, že ak niečo chce, nemôže si to len tak zobrať. Dokonca ani svoju obľúbenú dobrotu – nanuk. Potrebuje peniaze a tie veru nerastú na strome. Začne teda pracovať a vyskúša si rôzne roboty. Čo myslíte, podarí sa mu zarobiť dosť peňazí na nanuky? 

"Vedel som, že tu budeš. Nedokázal som sa sústrediť a rozhodol sa spraviť si malú prestávku. Na moju vzácnu Zuzku." do očí mu vošla neha. Zuzka sa usmiala a objala ho okolo krku. Ako sa pomaly odtiahla, skúmavo sledovala jeho tvár. Nevedela, či je to správne. Strach nechala odísť a dovolila láske, aby vstúpila. Peter nahol hlavu doboku a všimol si zmenu v jej očiach. Zľahka sa k nej priblížil a sledoval chvíľu jej pery. Zhlboka dýchala a potom pomaly privrela oči. Srdce sa jej príjemne zvieralo v očakávaní. Zrazu sa dotkol jej pier. Úplne slabo a jemne. Keď ucítil, že neuhýba a stále s láskou čaká, zmocnil sa ich s väčšou túžbou. Presne tak, ako o tom už dlhú dobu sníval. Zuzka sa úplne poddala a nechala, aby sa stalo to, čo vo svojom srdci cítila. Je to správne a krásne, pomyslela si, keď sa pomaly odtiahol. Otvorila oči a na tvári jej žiaril jemný úsmev. Peter si vzal jej ruku a pohladil jej prsty. 

"Neviem nájsť tie správne slová, ako ti vyjadriť, čo tento bozk pre mňa znamená." pošepol s pohľadom upretým na jej prsty. 

"Chýbal si mi." povedala odhodlane. Prekvapene zdvihol oči k nej. Široko sa usmial. 

"Bolo treba, aby som ti chýbal, aby si si ma všimla ako muža a nie ako priateľa? Čo bude potom, keď odídem do zahraničia?" povedal veselo. Až po poslednej vete si uvedomil zmysel tých slov a zamračil sa. V jej očiach zazrel bolesť. Postavila sa a pomalými krokmi sa začala prechádzať po lúke. Na okamih zabudla, čo sa pred chvíľou stalo. Otočila sa mu chrbtom a hľadela do diaľky. Začula, ako sa k nej priblížil. 

"Prepáč. Neviem, prečo som to povedal. Teraz, keď si sa rozhodla, je všetko samozrejme iné." pohladil ju po ramenách. Premýšľala. Čo to urobila? Rozhodla sa tak impulzívne. Otočila sa k nemu. Jej oči ho úplne magnetizovali. 

"Peťo. Možno toho budem ľutovať, ale svoj názor nezmením. Nesmieš tu ostávať len kvôli mne. Vyčítala by som si dokonca svojho života, že si premárnil najlepšiu príležitosť." povedala odhodlane. Nezamýšľala sa nad svojimi pocitmi o budúcnosti. Či zvládne, že ho taký dlhý čas neuvidí. Chcela len, aby bol šťastný. Peter na ňu upieral prekvapený výraz. 

V ten istý čas stál Tomáš pred bránou psychiatrickej liečebne. Ruku držal na kľučke a vo svojom srdci zvádzal boj, či vojsť alebo radšej odísť. Už veľakrát si týmto prechádzal. Dnes mala jeho mama meniny a on v druhej ruke zvieral kyticu kvetov. Môže to byť dnes iné? Vždy si kládol tú istú otázku. A vždy dostával rovnakú odpoveď. Potriasol hlavou a pomaly otvoril dvere. Jeho chôdza bola neistá a so zovretou sánkou si opakoval vo svojom vnútri tú istú vetu. Zapri sám seba, ona nevie. Nerobí to preto, aby ťa zraňovala.

Keď vošiel dnu, privítala ho s úsmevom rovnaká zdravotná sestra, ako zvyčajne. Už sa dobre poznali. Mamu začal navštevovať, keď oslávil pätnásť rokov. Anička k nemu bola natoľko láskavá, že si spolu vybudovali priateľský vzťah. 

"Dobrý deň Tomáško. Sme radi, že si prišiel. Ako sa máš?" 

"Vďaka, dobre. Ako to dnes zvládaš ty, Anička?" usmial sa a vytiahol jeden kvet z kytice. S láskou jej ho podal. Sestra sa nadšene usmiala. 

"Vďaka Bohu, dobre. Dnes je veľmi pokojný deň." pohladila ho po tvári a kvet vložila do vázy na stole. 

"Ako sa dnes mama má?" spýtal sa pokojne. 

Bol piatok poobede. Keď Zuzka prišla zo školy domov, pri stole sedela Alenka s Patrikom. Bolo zvláštne, že keď otvorila dvere, obaja razom stíchli. Aj napriek tomu sa tejto návšteve potešila. Svojho strýka si veľmi obľúbila. Jeho rozprávanie bolo zaujímavé a pútavé. A vždy sa od neho dozvedela niečo nové. Alenka sa zdvihla, usmiala sa na oboch a odišla do záhrady. Nechávala im priestor, aby sa mohli rozprávať osamote. 

"Som rada, že si k nám opäť zavítal." usmiala sa na neho nadšene Zuzka. 

"Je mi cťou, rád s tebou vediem rozhovory. Páčia sa mi tvoje pohľady na život. A viera v Boha." obdaril ju Patrik veselým pohľadom. 

"Byť kapitánom lode, to musí byť zaujímavý a dobrodružný život, nie?" povedala zasnene. Patrik ticho prikývol. 

"Keď je človek mladý, tak určite. Máš čistú hlavu, nič ťa netrápi. V mysli ti veje sloboda a chuť do života. Čím viac ti však pribúdajú roky, hodnoty sa postupne menia. Nikdy som neuvažoval nad vlastnou rodinou. Čím som však starší, tým viac mi chýba pevný prístav. Je to škoda, že sa nerodíme s múdrosťou, ktorá nám je odhalená až časom." povedal trošku sklamane. 

"Takže ľutuješ, čo si vo svojom živote prežil?" spýtala sa so záujmom Zuzka. Chvíľu na ňu hľadel a premýšľal nad jej otázkou. Na to, aká bola mladá, vždy vedela položiť trefnú otázku. 

Tomáš mal čo robiť, aby sa za ňou neotočil. Vnútorne však cítil, že je to takto správne. Rozhodol sa, že sa začne viac sústrediť na to, čo si v živote zaumienil. Ukáže otcovi, že je schopný postarať sa aj sám o seba. Nechce byť už viac závislý na jeho peniazoch a kontaktoch. To, že je schopný lekár zvládne iba s Božou pomocou. Myšlienky sa rozpŕchli, keď vkročil do Petrovej izby. Mal už nachystané všetko k tomu, aby sa pustili do učenia. Ešte predtým však Petrovi niečo vŕtalo v hlave. 

"Videl som ťa z okna pri Zuzke, čo si od nej chcel?" spýtal sa podozrievavo. Vedel, že Tomáš je správny chlapík. Prechádzali ním však obrovské pocity žiarlivosti. Tušil, že Tomáš by Zuzke v duchovnej oblasti poskytol omnoho viac. Netajil sa tým v triede, že verí v Ježiša. Práve naopak, bol na to hrdý. Aj keď sa občas stretol s posmeškami. Peter ho obdivoval za jeho horlivosť a odvahu. Tomáš sa na neho skúmavo pozrel. 

"Prečo sa ma na to pýtaš?" jeho hlas bol pokojný, ale prepaľovala ho zvedavosť, či náhodou spolu nie sú vo vzťahu. 

"Zaujíma ma to, pretože Zuzka je pre mňa veľmi dôležitá. Sme dobrí priatelia, už od detstva." povedal odhodlane. Tomáš sklopil pohľad a posadil sa na stoličku. 

"Nemusíš sa báť. Určite som nerobil nič, čo by jej akokoľvek ublížilo." povedal ticho a vzal si do rúk papier, ktorý mal pred sebou. Peter sa poškriabal po čele, zhlboka sa nadýchol a potom jemne vydýchol. 

"Záleží mi na nej viac, ako si vieš predstaviť." odhodlal sa priznať. Tomáš na neho uprel pohľad a chvíľu mlčal. 

"Čas strávený hraním s deťmi, 
nie je nikdy stratený."

Dawn Lantero

Keď som sa stala 21-ročnou mamou malého, predčasne narodeného drobca nevedela som, do čoho idem. S materinským inštinktom a pomocou manžela a rodiny som zvládla všetko s ľahkosťou. Dokončiť vysokú školu, zamestnať sa a zrazu mal môj malý drobec tri roky a ja som bola v jednom kole. Jednej veci som ale neprikladala význam a dosť ju zanedbala. Hrať sa s Ironmanom, Spidermanom a Hulkom ma vyslovene nudilo. Radšej som túto činnosť prenechávala manželovi, veď chlap predsa lepšie vie ako sa hrať s chlapčenskými hračkami. Pri druhom dieťatku som si povedala, že toto musím zmeniť. Ale skončili sme pri bagroch, autách a motorkách, čo mi nebolo pochuti, ale čo by som nespravila pre moje dietko. Pri treťom dieťati som to vychytala a trafila klinec po hlavičke a konečne sa môžem hrať s bábikami, kuchynkami,mojkáčikmi lebo mám aj ja dievčatko, krásne, vysnívané, úplne neplánované a veľmi chcené. 

Vladka má 1 rok a pri kupovaní nových hračiek veľmi dbám o to, aby hračky rozvíjali jemnú motoriky, fantáziu alebo boli náučné. Ovplyvnená svetom Instagramu, kde malé deti poznajú písmená, hovoria po anglicky alebo počítajú, sa snažím aj ja učiť Vladku všetko potrebné a asi aj nepotrebné.

Vladka má veľmi rada zvieratká a stala sa testovačkou troch zvieratiek od Fisher-Price. Zvieratká sú vskutku netypické, v obchodoch skôr uvidíte psíkov, medvedíkov a mačičky. Leňochod, los a lama, ale vedia očariť. Poďme si ich predstaviť postupne. 

Leňochod

Nový týždeň pri školských povinnostiach opäť prešiel rýchlo. Bol štvrtok poobede a Zuzka čakala pred dverami domu, kým príde Peter pre ňu. Prstami sa hrala s príveskom, ktorý od neho dostala. Srdce mala naplnené radosťou a očakávaním. Ešte prejde pár rôčkov, kým pôjde ona na vysokú. Aj napriek tomu sa nevedela dočkať až uvidí ako to vyzerá na lekárskej fakulte. Peter sa totiž rozhodol, že sa uberie týmto smerom. Pomaly k nej prišlo Petrove auto. Zuzka rýchlo pribehla a nastúpila k nemu. 

"Je to ďaleko?" spýtala sa so záujmom. 

"Za pol hodinu tam sme." usmial sa. 

"Takže, až tam nastúpiš, nebudeš to mať ďaleko od domu?" 

Peter sa k nej otočil a skúmavo na ňu chvíľu hľadel. 

"Prečo sa pýtaš? Ale naozaj." snažil sa zistiť. Už poznal Zuzku. Tušil, že ju niečo trápi. 

Dnes je Svetový deň Downovho syndrómu. Zdravotní klauni si dnes obliekajú každú ponožku inú, aby sa pridali k myšlienke - nehľadajme rozdiely, hľadajme jedinečnosť. 

Aj vy máte dnes každú ponožku inú?

Prešlo niekoľko dní po ich spoločnom bozku a Zuzka sa stále cítila rovnako zvláštne, ako keď tam pri ňom stála. Mala naliehavú chuť ozvať sa mu, aby si to vysvetlili. Najmä vtedy, keď stála opretá o strom, na ich spoločnom mieste a sledovala Haxa, ako veselo pobehuje po tráve. Neurobila to. Jej hanblivosť a zmätenosť jej v tom bránili. Čupla si na zem a hladila posledné kvety, ktoré na lúke ešte vykúkali. Zrazu k nej pribehla Lejla. Na okamih sa jej zastavil dych a zmätene sa pozerala dookola.

"Kde máš pána?" spýtala sa šeptom. Po chvíli k nej podišiel Peter. Keď zdvihla pohľad k nemu, hľadel na ňu naliehavým pohľadom. Postavila sa. Snažila sa o to, aby sa jej srdce upokojilo a ona tak mohla pokojnejšie premýšľať. Zmenilo sa to však, keď zaznel jeho hlas:

"Prepáč, že som sa tak dlho neozval. Premýšľal som." povedal pokojným hlasom. Zuzke sa v hrdle spravila zvláštna hrča.

"O čom?" spýtala sa ticho. Bála sa, že by ho mohla stratiť.

"O tebe. O našom priateľstve. O tom, čo sa stalo." odmlčal sa a chvíľu hľadel na kopce, ktoré sa vypínali nad Zuzkou. "Možno by som mal povedať, že som to nemal urobiť, pretože som tým narušil naše priateľstvo. Ale ja toho neľutujem. Urobil by som to opäť a aj teraz, ak by si mi to dovolila." povedal odhodlane a zahľadel sa do jej nevinných modrých očí. Zuzka na neho nemo hľadela. Čo k tomu mala povedať? Sama premýšľala každý večer, ako správne pochopiť svoje pocity k nemu. Bála sa však. Čo ak sa to všetko pokazí a ona príde o najlepšieho priateľa, ktorého vo svojom živote mala.

"Našiel som z toho východisko." prerušil jej premýšľanie. Zhlboka sa nadýchla a naliehavo mu pozerala do očí. "Nebudem na teba tlačiť. Nemalo by to žiaden zmysel. Nech je to tak, ako chceš ty. Nechcem ťa stratiť." povedal sebaisto. Zuzka si vydýchla. Srdce sa jej uvoľnilo po poslednej vete. Cíti to rovnako, ako ona.

Ďalej to už Zuzka zvládala bez problémov, keď videla na javisku Petra, ako s nadhľadom a úsmevom uvádza program. Občas zazrela jeho veselý pohľad, keď hľadel do jej očí a to ju vždy rozosmialo. Pripomenulo jej to čas, keď spolu sedeli s Haxom a Lejlou na lúke. Keď skončil hlavný program, konečne si k nej Peter prisadol. 

"Ďakujem, že si to tak bez problémov zvládla." pošepol jej s veselým úsmevom. Prikývla a usmiala sa tiež. V mysli sa jej zjavil Tomáš. Ihneď sa ho však snažila vymazať. 

"Išlo ti to skvele. Mal by si pouvažovať nad svojím ďalším smerovaním. Bol by z teba skvelý moderátor večerných správ." povedala pobavene. Peter sa rozosmial. 

"Len to nie. Umrel by som od nudy." zapojil sa s rovnakým tónom hlasu. 

"Och a to by bola škoda." pozrela na neho s veselým úsmevom. Peter očami skúmal celú jej tvár a úsmev mu pomaly mizol z tváre. Pootvoril ústa a chcel niečo povedať. Naklonili sa však k nemu jeho rodičia, aby mu pogratulovali k skvelému výkonu. Prikývol s úsmevom a ticho ešte pozrel nesmelo na Zuzku. Práve sa sústredila na koláč, ktorý si nabrala na tanier. Peter zmĺkol. 

Keď prešli všetky ceremónie a odišli všetci rodičia, Peter mal konečne možnosť pozvať Zuzku do tanca. Práve hrali jemnú zamilovanú pieseň. Zuzka ticho prikývla a nasledovala Petra na parket. Tancovalo tam zopár mladých párov, ktorí si užívali jemné dotyky. Peter vzal nežne Zuzku k sebe a položil jej ruku na chrbát. Jemne zvieral jej prsty vo svojich. Po tomto okamihu túžil už niekoľko dní. Sníval o tom každý večer. Zuzka sa mu nesmelo pozrela do očí a placho sa usmiala. Srdce jej zvieral zvláštny horúci pocit. Náhle k nej naklonil svoju tvár a lícom sa dotkol jej líca. Pocítila jeho vôňu a srdce sa jej rozbúšilo o niečo rýchlejšie. Jeho dych cítila na svojom krku. Pohladil ju po chrbte a potichu sa nadýchol z jej vlasov. 

Pár týždňov pred Petrovou stužkovou poprosila Zuzka mamu, či by s ňou nešla  do mesta. Chcela pomôcť s výberom šiat. Alenka bola nadšená a tešila sa z času, ktorý spolu strávili. Zuzke sa nakoniec podarilo vybrať všetko tak, aby Petra nezahanbila. Spoločne sa ešte zastavili v kaviarni, kde si dopriali sladkú odmenu. 

"Mami a kde zmizol Patrik?" spýtala sa Zuzka zvedavo. Alenka sa usmiala. 

"Nezmizol. Iba býva vo svojom byte, tu v meste. Sľúbil, že nás cez víkend navštívi. Potom odíde na pár týždňov do cudziny. Chce opäť pomáhať v nemocnici." 

"Páčilo by sa mi robiť to, čo robí on. Myslíš, že keď doštudujem, mohla by som niekedy odísť spolu s ním?" spýtala sa Zuzka nadšene. Alenku táto otázka zaskočila. Nevedela si predstaviť, že by svoju dcéru taký dlhý čas nevidela. Na druhej strane však chcela, aby bola šťastná a robila to, čo ju baví a napĺňa. 

"Myslím, že ak by si veľmi chcela, Patrikovi by to nerobilo problém." snažila sa Alenka usmiať. Jej srdce ju však pri tej vete zabolelo. Mala už len ju a zvykla si na to svetlo, ktoré jej prinášala. 

"Skúsim nad tým popremýšľať." povedala Zuzka nadšene. 

Pri všetkom tom strese v škole, niekoľkých testoch a skúšaniach Zuzke týždeň prešiel veľmi rýchlo. Peter sa nevedel dočkať, kedy Zuzku opäť uvidí. A tak sa rozhodol ju prekvapiť a v piatok poobede ju čakal pred domom. Práve sa chystala s Haxom von.

"Peter, čo tu robíš?" spýtala sa prekvapene, keď Haxovi pripínala vodítko. 

"Čakám na teba." veselo sa usmial. Potom si nervózne strčil ruky do vreciek nohavíc a vážne zovrel pery. "Chcel by som sa ťa na niečo spýtať."

"To znie vážne." prekvapene sa otočila k jeho tvári.

"Kamaráti ma zajtra na obed pozvali na opekačku. Nechcela by si ísť tiež?" spýtal sa nadšene. Zuzka premýšľala. Nemala rada veľa ľudí. Už len ten sľub, že pôjde s ním na stužkovú, ju stál veľa zapierania. Peter videl jej zamyslenú tvár. Zabudol v tom nadšení, aká je. Má rada svoj pokoj a teraz ju postavil do nepríjemnej situácie.

"Neviem, Peťo. Chcela som si trošku oddýchnuť od tohto náročného týždňa." povedala priamo.

V nedeľu bol Peter doma. Hoci ho spolužiaci volali do kina, nechcelo sa mu. Čoraz viac premýšľal nad tým, aké by to bolo, keby mu Zuzka dala šancu. Bál sa jej to však opýtať. Poznali sa odmalička a obával sa, že keby sa jej vyznal, stratil by ju, aj jej priateľstvo. Vzal telefón do ruky a zamyslene hľadel na jej meno v kontaktoch. Prešla ním silná túžba napísať jej smsku.

Ahoj, čo robíš?

Odpoveď neprichádzala. Nikdy sa takto necítil. Mal úplne popletenú hlavu a nedokázal sa dokonca sústrediť ani na štúdium.

Práve sa učím. Čo ti chýbam? 🙂

Peter vydýchol a hľadel na displej. Ach, keby vedela, akú pravdu napísala.

Nepôjdeš dnes s Haxom von?

Cez víkend, keď Zuzka sedela na svojom obľúbenom mieste, do mysle sa jej začali vkrádať zvedavé otázky. Kto je vlastne jej biologická matka a prečo ju opustila? A čo jej otec? V diaľke sledovala Haxa ako veselo naháňa motýľa. Vyrušil ju zvedavý ňufák Lejly, ktorý sa obtieral o jej ruku. Vždy to robila, keď sa s ňou chcela pozdraviť. 

"Moja milá a ty tu čo robíš?" poškrabkala ju za uchom. 

"Prišla som ťa pozrieť." ozval sa veselý hlas Petra za stromom, o ktorý bola opretá. Zasmiala sa. 

"Naozaj? A kde máš pána?" pokračovala v jeho načatej hre. 

"Neviem, ušla som mu. Bol strašne pomalý." zasmial sa Peter a prisunul sa k nej. Zuzka sa rozosmiala. "Konečne sa usmievaš." povedal Peter vážne a milo sa na ňu usmial. Veselo sa na neho pozrela a zrak sklopila na Lejlu. Odrazu k nim pribehol Hax a začal do svojej psej susedky dobiedzať. Tá sa postavila a ladným krokom sa začala prechádzať po lúke. Hax jej bol neustále pri zadných labkách a občas do nej hravo skočil. 

"Oni sú skoro ako my dvaja." usmial sa Peter, keď ich sledoval. Zuzka vážne zdvihla obočie. 

Po ceste mlčali. Peter stále premýšľal nad jednou otázkou. O dva mesiace má mať maturitný večierok. Veľmi túžil, aby tam bola s ním. Stále však nevedel, ako by sa jej to mal opýtať. Obával sa jej plachosti, aby ju nevystrašil.

"Nie som zvyknutá na to, že takto mlčíš. Niečo ťa trápi?" spýtala sa Zuzka tesne pri dome. Peter si odkašľal a pozrel do jej pokojných očí.

"Vlastne, tak trošku áno." odpovedal vážne.

"A mohla by som ti nejak pomôcť?" spýtala sa povzbudivo. Peter hľadel do zeme.

"O dva mesiace mám mať maturitný večierok a chcel som sa spýtať, či by si naň nechcela ísť spolu so mnou?" odhodlal sa a skúmavo jej hľadel do očí. Zuzka prekvapene zažmurkala. Pozerala raz na neho a raz do zeme. "Nemusíš mi odpovedať hneď, ak nechceš. Máš na to dva mesiace." usmial sa na ňu veselo. Zasmiala sa.

"Pôjdem s tebou, rada." povedala potichu. Peter sa nadšene usmial. Zuzka sa musela smiať tiež, keď videla jeho rozradostený výraz v tvári.

Znenie článku

"Premýšľal som nad tým, čo si mi hovorila, keď som ťa odprevádzal. Čo by bolo podľa teba dobré, v tejto situácii, urobiť?" spýtal sa Peter vážne. Zuzka na neho uprela svoj nevinný pohľad.

"Ty svojho brata poznáš lepšie ako ja. Nemôžem ti radiť." pokojný hlas, ktorý vyšiel z jej úst ho prekvapil. 

"Ty sa na neho ani trošku nehneváš?" spýtal sa zmätene. Zuzka si vybrala kvietok z bundy a skúmavo si ho prehliadala v prstoch. 

"Pozri na toto." vystrela prsty Petrovi pred tvár oproti slnku. "Nezdá sa ti, že keď cez ne presvitá slnko, tak žiaria? Keby sme mali možnosť vidieť Ježiša ako presvetluje naše nedostatky, bolo by to podobné." povedala zaujato. Stále sledovala ako slnko presvecuje medzierky medzi jej prstami. Peter ju nemo pozoroval. Hoci mala v sebe ešte stále dievčenské črty, to, čo nosila v sebe ju robilo neskutočne príťažlivou a ženskou. Keď sa otočila na Petrovu stranu a uvidela jeho skúmavý pohľad, stiahla prsty a zahľadela sa na Haxa, ktorý si veselo chrúmal Petrovu paličku. Peter sa nadýchol a posadil sa na trávu vedľa Haxa. Začal ho škrabkať za uchom. 

"Prečo si sa rozhodla veriť v Ježiša?" spýtal sa Peter zvedavo. Vždy sa jej to chcel opýtať a práve teraz mu prišlo, že je tá správna chvíľa. Zuzka na neho pozrela. 

"Ja si skôr myslím, že On sa rozhodol pre mňa. Prečo mi tvoj brat povedal, že som kukučka?" rozhodla sa Zuzka otočiť otázku. Stále nad tým premýšľala. Mohla sa opýtať mamy, ale neprišlo jej to správne. Peter na ňu zamračil obočie. 

"Ahoj Zuzi, už si prišla zo školy? Ako bolo?" spýtala sa Alenka od sporáka. Práve dovárala obed na zajtra.

"Dobre, mamička." Zuzka položila tašku na zem a posadila sa chrbtom k Alenke. Skúmavo sledovala šatku, ktorou jej Peter previazal koleno.

Alenka nabrala jedlo a položila tanier pred Zuzku. 

"Čo to máš?" zvedavo nazerala na jej stranu. Zuzka sa otočila k mame a nevinne zažmurkala. Alenka zhíkla. "Čo sa ti stalo?" rýchlo si kľakla k jej kolenu. "Kto ti to takto starostlivo ošetril?" spýtavo ku nej zdvihla pohľad. Zuzka mlčala. Alenka jej opatrne šatku odviazala a prekvapene pozerala na skorocelové listy, ktoré na rane mala. Vzala lekárničku, ranu jej dôkladne vydezinfikovala a prelepila. Zuzka si k sebe vzala šatku, ktorú Alenka položila na stôl. Zovrela ju v dlani.

"Neboj sa, mamička, som v poriadku. Iba som bola trošku neopatrná a spadla som po ceste. Peter bol nablízku a pomohol mi." veselo sa usmiala. Alenke sa rozsvietili oči láskou.

"Všimla som si, že si v poslednej dobe s Petrom dobre rozumiete. Som rada, za vás oboch." povedala milo a na chvíľu si sadla vedľa nej. Zuzka sa usmiala a začala jesť. 

Zuzka mala zrovna šesťnásť rokov, keď sa jej prvýkrát do uší dostali kruté poznámky o tom, kto vlastne je. Práve prechádzala po lúčnej ceste domov zo školy, keď si ju stopli dvaja spolužiaci z vedľajšej triedy. Jeden z nich bol Juraj, Petrov brat. 

"Zuza, vieš o tom, že si kukučka?" šplechli jej do tváre. Zuzka na nich uprela svoj belasý, nevinný pohľad. Nechápala, prečo jej to hovorili. Pridala do kroku a snažila sa nevšímať si ich. Juraj ju však dobehol a nečakane posotil. Zuzka spadla kolenom rovno na ostrý kameň. Potom sa obaja začali smiať a ušli. Všetko to z diaľky sledoval Peter. Bol nahnevaný z toho, čo videl. Práve jeho brat ubližoval dievčaťu, ktoré malo v jeho srdci výnimočné miesto. Zuzka sedela na zemi a so slzami v očiach pozerala na svoje rozrazené koleno. Viac, ako to, ju však bolelo srdce z toho, čo počula. Nechápala, prečo sa terčom posmechu stala práve ona. Peter k nej potichu pristúpil a pomaly sa sklonil k jej kolenu. Vystrašene sa na neho pozrela. Po ceste k nej, uvidel skorocel a natrhal ho. Teraz ho intenzívne zvieral v ruke a skúmavo pozoroval jej ranu.

"Veľmi ťa to bolí?" spýtal sa citlivo.

"Ani nie. Iba to trošku krváca." odhodlala sa na neho pozrieť. Usmial sa na ňu. Bol jej blízky priateľ a vždy sa k nej správal veľmi láskavo a citlivo. Bola rada, že to bol práve on, kto sa tu teraz objavil.

"Ošetrím ti to." povedal Peter vážne a z ruksaku si vytiahol fľašu s čistou vodou. Opláchol listy skorocelu, očistil pomaly ranu, poukladal lístky tam, kde bola rana najviac otvorená a obviazal jej to so šatkou, ktorú nosil zaviazanú o ruksak. Zuzka sa na neho s láskou pozerala. Jeho dotyk bol veľmi profesionálny. Priam akoby to robil samotný doktor.

"Skúsiš sa postaviť?" spýtal sa Peter priateľsky a podal jej ruku. Prijala ju a tak jej pomohol vstať. Noha ju trošku bolela, tak sa Peter rozhodol odprevadiť ju až úplne k domu.