Predstavte si pútnika, ktorý sa uprostred horúcej púšte doplazí k rázcestníku. Jedna šípka ukazuje k vode, druhá k internetu. My, generácia odchovaná na analógových istotách, by sme neváhali ani sekundu – vybrali by sme si jednoznačne smer k vode. Mladí si vyberú internet. Tento rozdiel je kvôli stretu dvoch odlišných pohľadov vnímania reality. 

Internet ako základná životná potreba (doslova)

Praktickosť, pragmatickosť, či nekompromisnosť práve to je logika dnešnej mladej generácie. Pri voľbe na púšti by bez zbytočného rozmýšľania volili internet namiesto vody. Prečo?  „Predsa cez internet si môže človek objednať nie len vodu, ale rovno k nej aj  hamburger a hranolky.“ Technológia sa preto nestáva pre nich len hračkou, ale aj prostriedkom prežitia. My sme v roku 1996 zažívali éru pripojenia, kedy nám modem pol minúty „pískal a chrčal“, aby nás pripojil na vzácnych 30 minút mesačne. Dnešné dieťa strávi na Tik Toku priemerne 90 minút denne. Tu vzniká pre nás doslova „digitálna apokalypsa“, ktorú prežívame ako koniec starého dobrého sveta. Práve pripojenie sa nestáva luxusom, ale štandardom v rámci fungovania sveta. 

Keď hodinky neukazujú čas a telefón nie je na volanie

Skúste sa v triede štvrtákov opýtať, na čo slúžia smart hodinky. Budú nadšene rozprávať o telefonovaní, o hrách, o správach. Šokujúci moment nastane, keď v triede ani jedno dieťa neuvedie, že hodinky ukazujú čas. Podobná chviľa nastane aj s telefónmi. Dcéra známeho experta dostala iPhone a po chvíli ho reklamovala ako „pokazený“. Dôvod? Nebol pripojený na internet. Zariadenie bez siete sa stane pre ňu nefunkčným kusom kovu. A tá slávna zelená ikonka so slúchadlom? „Dnešné deti sa narodili do sveta, kde je nutný FaceTime. Zelená ikona je pre ne len ‚nejaká apka na telefonovanie‘, ktorú majú odsunutú na šiestej strane menu. Neexistuje totižto rozdiel medzi hovorom cez operátora, WhatsApp alebo FaceTime. Nepotrebujú „telefón“, potrebujú komunikačný kanál, kde je obraz štandardom, nie bonusom.

Veľká irónia: Kto koho vlastne skazil?