Aj u vás je pranie nekonečný príbeh? 🙈 Neviem, či mi do koša hádžu svoju bielizeň aj susedia, ale teda nahromadí sa toho viac, ako je možné a logické 😅 No nič, chce to lepší bielizňový manažment, lebo to, čo som poslednú dobu flákala, sa mi vypomstilo a tento víkend som nerobila takmer nič iné ako prala, sušila, skladala, ukladala a triedila 😅 #dm
Baby, prosím vás akú alternatívu môžem použiť do umývačky riadu namiesto tabliet. V poslednej dobe mi po umytí zostávajú biele miniguličky napr. v umytých pohároch. Ako keby sa tie tablety zle rozpúštali. Skusili sme už tri značky a stale ten istý problem. Chcela by som niečo ekologickejšie. Ďakujem
Dnes karneval na ľade 👍💙
Japonsko, rok 1954.
V izbe vojenskej nemocnice, kde vzduch presakoval vôňou dezinfekcie a ticha, nehybne ležal americký vojak. Tvár mal otočenú k podlahe — chrbticu zlomenú po nešťastnej nehode. Jeho uzdravenie si vyžadovalo absolútnu nehybnosť; celý jeho svet sa scvrkol na podlahu, vankúš a chladný kov nosidiel.
Až kým nevstúpila ona.
Marilyn Monroe, ktorá bola v tom čase na turné medzi vojakmi, prechádzala pomedzi postele, obväzy a infúzie, nesúc so sebou úsmev, v ktorom bolo viac svetla než v ktoromkoľvek hollywoodskom reflektore.
Keď však prišla k nemu, vojak sa nemohol otočiť, nemohol sa nadvihnúť, nemohol sa na ňu ani len pozrieť.
Marilyn nezaváhala ani na okamih.
Kľakla si, vsunula hlavu pod nosidlá —
a objavila sa v jeho zornom poli — dolu hlavou, ako záblesk ľudskosti a nemožnej krásy.
On sa rozosmial.
Marilyn tiež.
Izba sa zmenila.
Na pár sekúnd bolesť prestala byť bolesťou.
Vojna prestala byť vojnou.
A ťarcha hrdinstva prestala tlačiť.
Nebol to gest pre kamery.
Žiadne blesky, žiadni novinári, žiadny potlesk.
Len slávna žena, ktorá pochopila niečo veľmi prosté a nesmierne dôležité:
Ak sa človek nemôže postaviť, aby ťa uvidel,
ty sa musíš skloniť, aby si uvidel jeho.
Táto fotografia, zachytená v takmer intímnom okamihu, nie je o glamúre.
Je o niečom omnoho cennejšom —
o čistej empatii.
Pripomienka, že veľkosť nie vždy prebýva na javisku —
rodí sa v drobných rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť jeden jediný život.
⚠️ Tento príbeh sa často rozpráva ako symbol ľudskosti Marilyn Monroe. Môže ísť o umeleckú interpretáciu skutočných udalostí, no jeho zmysel spočíva v empatii, nie v dokumentárnej presnosti.
A dnes ešte jeden veľmi chutný a jednoduchý receptík ❤️
RÝCHLA JABĹČKOVÁ OBRÁTENÁ ROLÁDA ALEBO AJ OBRÁTENÝ JABĹČKOVÝ KOLÁČ S ČOKOLÁDOU
INGREDIENCIE:
4-5 veľkých jabĺk
škorica
vanilkový cukor
citrónová šťava a kôra
4 vajcia
4PL polohrubej múky
4PL práškového cukru
4PL oleja
4PL vody
1/2 balíčka prášku do pečiva
1 balíček vanilkového cukru
Na plech,na papier na pečenie,nahrubo nastrúhame jablká,posypeme ich škoricou,vanilkovým cukrom,pokvapkáme citrónovou šťavou,postrúhame citrónovú kôru. Vajcia rozdelíme na žĺtky a bielka,z bielkov vyšľaháme tuhý sneh,vyšľaháme žĺtky s cukrom,vodou a olejom dopenista,pridáme 4kopcovitéPL polohrubej múky,prášok do pečiva,jemne vmiešame vyšľahané bielky a cesto vylejeme na jablká.
Pečieme pri 180stupňoch kým koláč napovrchu nezhnedne tak,aby sme ho veľmi nevysušili.
Na druhý plech si dáme ďalší papier na pečenie,prikryjeme ním plech s koláčom,pretočíme na druhú stranu,jablká môžme potrieť nutellou (nemusíme) a koláč zvinieme do rolády. Necháme vychladnúť v papieri na pečenie. Potom vybalíme,preložíme na tácku,stačí bud posypať práškovým cukrom,alebo poprskať čokoládou či citrónovou polevou,podľa chuti.
Je to naozaj veľmi chutný a jednoduchý receptík👌
Dá sa pripraviť aj ako chutný koláčik s nutellou či nastrúhanou čokoládou. Ja som dala aj aj ;) nutella sa bude dať rozotierať iba ak ju predtým dáte na pol minúty,resp.na minútu do MW... Nezabudnite však zoškriabať pred vložením do MW z pohára pozlátko,čo zostalo po okrajoch,lebo vám to bude v MW iskriť;)
Dobrú chuť 💪
Ako sa teším😆
Takto sa to robí...👍
Srbský herec Gojko Mitić sa preslávil stvárnením indiánov a stal sa symbolom celej jednej éry svetovej kinematografie.
Jeho životopis sa začal v roku 1940 (dnes má 85 rokov) v Juhoslávii; podľa národnosti je Srb.
Uprostred druhej svetovej vojny odišiel jeho otec bojovať v partizánskom oddiele. Aby ochránila deti pred nebezpečenstvom, matka poslala Gojka a jeho mladšieho brata Dragana k starým rodičom.
Chlapec vyrastal v lone prírody, bol čulý, odvážny a neobyčajne obratný. Šikovne šplhal po stromoch a už v šiestich rokoch prvýkrát osedlal koňa. Práve vtedy si osvojil zdravý životný štýl a navždy si vypestoval odpor k alkoholu a tabaku.
Už počas študentských rokov si Mitić privyrábal ako komparzista. Raz prišiel na inštitút asistent režiséra a spýtal sa, kto z prítomných vie jazdiť na koni. Napokon musel Gojko zastupovať predstaviteľa hlavnej úlohy, ktorý mal viesť celé vojsko jazdcov. Keby bol spadol zo sedla, stádo by ho mohlo bez váhania ušliapať, no on sa pevne udržal a obstál so cťou.
Odvtedy sa Mitić pravidelne objavoval na filmových pľacoch ako kaskadér. Raz do Juhoslávie pricestovali zástupcovia NDR, ktorí sa s ním chceli osobne stretnúť. Okamžite ich očaril svojou atletickou postavou a znalosťou nemčiny, a tak bez kamerových skúšok získal hlavnú úlohu vo westerne Synovia Veľkej medvedice. Vysoký, udatne stavaný mladík dokonale zapadol do obrazu statočného indiána.
Film zaznamenal úspech nielen v Nemecku, ale aj v ZSSR. Preto bol Mitić čoskoro znovu obsadený do indiánskej roly, tentoraz vo filme Čingačguk – Veľký had. Po premiére chlapci po celom svete túžili podobať sa hlavnému hrdinovi, ktorý sa pre nich stal zosobnením mužnosti.
Ďalšou výraznou hereckou prácou bol western Stopou sokola, v ktorom stvárnil náčelníka indiánskeho kmeňa – Bystrého Sokola.
Objavil sa aj vo westerne Bratia v krvi po boku Deana Reeda, Jörga Panknina a Cornela Ispasa. V tomto projekte stelesnil udatného indiána s prezývkou Pevná Skala. Film nadchol divákov a upevnil jeho hviezdny status.
Osobný život populárneho herca bol pestrý, plný pracovných románikov a vzťahov s obdivovateľkami. Sám seba však nepovažoval za rodinný typ, a preto sa nikdy neoženil.
Hoci Mitić prežil celý život ako mládenec, zakúsil aj radosť z otcovstva. Z romániku s Taliankou Ramonou sa mu narodila dcéra Natália.
⚠️ Materiál má historicko-biografický charakter a odráža kultúrny kontext svojej doby. Použité formulácie majú výlučne opisný, nehodnotiaci význam.
Dobrý deň, dievčatá, viete niektorá poradiť, kto robíte v banke? Keď si zoberiete spotrebný úver 25 tis. na 8 rokov a zistíte, že vám prišli peniaze nečakane po 5 mesiacoch a môžete tú požičanú čiastku vrátiť banke. Koľko sa vlastne vráti pri predčasnom splatení?Prešli ste si tým niekto alebo viete sa v tom orientovať. Ďakujem
♥️☕
Krásnu nedeľu 🌞🍹😊
Žienky ma niektorá doma takúto elek.pec na pizzu? Skúsenosti? Ideálny recept na pizzu ? Poraďte.....
Ahojte, pohrávam sa s myšlienkou začať pestovať mikrobylinky, ale sme iba 2 stravnici, obávam sa že sa nám to rýchlo " preje" čo okrem šalátov a prílohe na pečivo viem s nimi urobiť? Osobne ja pečivo jem veľmi málo , zato manžel každý deň a obľubuje aj zeleninu
Snoopy nevznikol náhodou. Vyrástol zo spomienky na jedného psa.
Keď sa povie Snoopy, mnoho ľudí si predstaví bieleho psíka s čiernymi ušami, ktorý sníva, vymýšľa si príbehy a popri tom akosi múdro komentuje svet. Pre Američanov je Snoopy podobne ikonický ako pre nás napríklad večerníčkové postavy – poznajú ho celé generácie.
Jeho tvorca, Charles M. Schulz (1922 – 2000), však Snoopyho nevymyslel len tak „od stola“. Základ tejto postavy vyrástol z jeho vlastného života – a najmä z detstva, ktoré prežil v Saint Paul v Minnesote.
Pes menom Spike – prvý Snoopy v skutočnom živote
Schulz mal ako chlapec psa menom Spike. Bol to čierno-biely kríženec a podľa Schulzových spomienok aj neobyčajne šikovný a citlivý.
Spike sa dokonca stal dôvodom, prečo sa Schulz ako tínedžer dostal do širšieho povedomia: v roku 1937 poslal Schulz kresbu Spikea do známej rubriky Ripley’s Believe It or Not! – a tá ju naozaj publikovala. To je jedna z prvých verejných „stop“ budúceho autora.
Zachovali sa aj fotografie mladého Schulza so Spikeom (z polovice 30. rokov), ktoré sa dodnes objavujú v archívoch a výstavách venovaných jeho tvorbe.
Od psa z dvora k najslávnejšiemu komiksovému psovi
O mnoho rokov neskôr, keď Schulz začal kresliť komiks Peanuts (prvýkrát vyšiel v roku 1950), sa v ňom objavil aj pes – spočiatku ešte jednoduchá vedľajšia postava.
No postupne sa Snoopy zmenil na osobnosť: mal fantáziu, vnútornú slobodu, humor aj zvláštnu „filozofiu“. A práve tieto črty – podľa viacerých Schulzových vyjadrení a interpretácií jeho života – veľmi pripomínali jeho vlastné spomienky na Spikea.
Inými slovami:
Snoopy má síce podobu bígla, ale dušu pravdepodobne zdedil po Spikeovi.
Detské drobnosti, ktoré sa premenili na kultúru
Rôzne populárne texty často uvádzajú príhody o tom, ako Spike rozumel desiatkam slov či robil „výpravy“ po dome. Takéto detaily dnes nie je možné prísne dokázať – no zároveň je prirodzené, že tvorca si svojho psa pamätal cez malé, intímne momenty každodennosti.
A práve tieto malé momenty sa neskôr pretavili do Snoopyho sveta – do postavy, ktorá pôsobí komicky, ale pritom je v nej čosi veľmi ľudské.
Dnes za mnou prišiel Max a potichu sa ma spýtal, či by sme spolu mohli urobiť darček pre pani učiteľky v škôlke…
V tej chvíli som vedela, že robíme niečo správne 🤍
Keď tam začínal, nepoznal jazyk. Nevedel po anglicky ani po španielsky.
Bol v cudzom svete, ďaleko od všetkého známeho.
A dnes? Do škôlky chodí s úsmevom, komunikuje v oboch jazykoch a cíti sa tam ako doma 🫶
To, že sám od seba cítil potrebu poďakovať, hovorí za všetko.
Je obklopený láskavosťou, trpezlivosťou a láskou, ktorú cítiť v každom objatí, v každom pohladení, v každom „všetko je v poriadku“.
Vidím, ako ho vítajú.
Vidím, ako ho objímajú, keď je smutný.
A viem, že je tam v tých najlepších rukách 🤍
Ďakujeme, že mu dávate pocit bezpečia, domova a nekonečnej lásky.
... keď Mrázik čaruje ❄️❄️❄️❄️ Turiec ❄️❄️❄️
